Vznik a uznanie štátu Slovensko: Od túžby po samostatnosti k medzinárodnému uznaniu

Slovenská štátna vlajka je symbolom štátnosti, ktorá bola dosiahnutá po dlhom a zložitom procese. Úderom polnoci 31. decembra 1992 vznikli dva samostatné štátne útvary - Česká republika (ČR) a Slovenská republika (SR). Stalo sa tak po 74 rokoch, dvoch mesiacoch a troch dňoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Prvý január sa na Slovensku pripomína ako štátny sviatok - Deň vzniku SR, ktorý je aj dňom pracovného pokoja.

Cesta k samostatnosti

História úsilia o slovenskú štátnosť je dlhá a komplikovaná, siahajúca až do 19. storočia. Už v Žiadostiach slovenského národa z roku 1848 národovci požadovali autonómiu pre slovenské etnické územie. Tieto snahy však vtedajšia uhorská vláda odmietla.

V priebehu nasledujúcich desaťročí sa myšlienka samostatnosti objavovala v rôznych podobách. Právnik a redaktor Adalbert Tholt Veľkoštiavnický už v roku 1905 predkladal myšlienku o samostatnom štáte, pričom zdôrazňoval, že národ môže byť slobodný len vtedy, keď má vlastnú štátnosť. Slovenská liga v Amerike v roku 1914 žiadala pre slovenský národ úplnú samosprávu a voľnosť sebaurčenia.

Počas prvej svetovej vojny sa úsilie o samostatnosť zintenzívnilo. Slovenský zahraničný odboj, reprezentovaný Česko-slovenskou národnou radou (ČSNR), sa zasadzoval za vytvorenie spoločného štátu s Čechmi. Kľúčovou postavou bol Milan Rastislav Štefánik, ktorý ako vplyvný francúzsky generál získaval podporu veľmocí pre česko-slovenskú vec.

Dôležitým míľnikom bola Pittsburská dohoda z roku 1918, v ktorej sa zástupcovia slovenských a českých krajanov v USA uzniesli na spojení Čechov a Slovákov v samostatnom štáte. Doma sa za národné oslobodenie zasadzovala Slovenská národná strana (SNS) a Slovenská sociálna demokracia.

Prečítajte si tiež: Podmienky povinného nemocenského poistenia

Rozpad Česko-Slovenska a vznik Slovenskej republiky

Zásadný obrat v otázke federatívneho usporiadania nastal po roku 1989, keď sa začali prvé diskusie o zániku federácie. Víťazi parlamentných volieb z roku 1992 - Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a Občianska demokratická strana (ODS) - prejavili ochotu dohodnúť sa na rozdelení federácie. Už 17. júla 1992 prehlásila Slovenská národná rada zvrchovanosť Slovenskej republiky. K definitívnemu rozhodnutiu o harmonograme zániku ČSFR dospeli predstavitelia HZDS a ODS v auguste 1992 v Brne. Následne bola 1. septembra 1992 prijatá Ústava SR. Po nadobudnutí jej účinnosti 1. októbra 1992 sa nahradil názov Slovenská národná rada názvom Národná rada (NR) Slovenskej republiky (SR). Potom už nasledoval spomínaný akt - schválenie ústavného zákona o zániku ČSFR. Historicky posledná schôdza Federálneho zhromaždenia ČSFR sa skončila 17. decembra 1992.

Vzniku samostatných republík predchádzalo schválenie ústavného zákona o rozpade Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). Federálne zhromaždenie ČSFR ho prijalo 25. novembra 1992 a platnosť nadobudol o polnoci z 31. decembra 1992 na 1. januára 1993. Schválený ústavný zákon eliminoval ústavný zákon z roku 1991, ktorý umožňoval rozdelenie ČSFR iba na základe referenda. Na základe nového ústavného zákona 31. decembra 1992 tak vznikla Slovenská republika.

Slovenský štát (1939-1945)

V období druhej svetovej vojny existoval Slovenský štát, ktorý vznikol 14. marca 1939. Išlo o štátny útvar, ktorý bol silne ovplyvnený nacistickým Nemeckom. Predseda snemu M. Sokol predložil na schválenie Zákon zo dňa 14. marca o samostatnom štáte Slovenskom, ktorý právne kodifikoval vyhlásenie samostatnosti a pretvoril Snem Slovenskej krajiny na zákonodarný Snem Slovenského štátu. Vládu tvorili: VOJTECH TUKA (podpredseda vlády), ministri KAROL SIDOR (vnútro), FERDINAND ČATLOŠ (národná obrana), JOZEF SIVÁK (školstvo), GEJZA MEDRICKÝ (hospodárstvo), FERDINAND ĎURČANSKÝ (zahraničie), GEJZA FRITZ (pravosúdie), MIKULÁŠ PRUŽINSKÝ (financie), JÚLIUS STANO (doprava a verejné práce). Slovenský štát po prijatí ústavy v júli 1939 dostal oficiálny názov Slovenská republika.

Počas prvého zasadnutia vlády (14. marec 1939) nemecký konzul v Bratislave E. von Druffel hlásil slovenskej vláde, že hneď po obdržaní správy o zasadaní Slovenského snemu ríšsky minister zahraničia von Ribbentrop ho poveril, aby oznámil slovenskej vláde, že nemecká ríša uznáva samostatný Slovenský štát a poverila svojho konzula, aby vykonával funkciu jej diplomatického zástupcu. Maďarsko ako druhý štát uznalo de facto at de iure samostatný Slovenský štát. Svoje uznanie vyslovilo aj Poľsko, ktoré hneď pretvorilo svoj generálny konzulát v Bratislave na poľské veľvyslanectvo.

Slovenský štát bol spojencom nacistického Nemecka a zúčastnil sa na vojenských operáciách proti Poľsku a Sovietskemu zväzu. Režim Slovenského štátu bol zodpovedný za prenasledovanie a deportácie Židov.

Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce kriminalitu

V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré bolo ozbrojeným vystúpením proti nacistickému režimu a jeho domácim kolaborantom. Povstanie bolo potlačené a Slovenský štát zanikol.

Medzinárodné uznanie Slovenskej republiky

Už počas prvého dňa existencie samostatnú SR diplomaticky uznalo 93 štátov sveta, medzi nimi Spojené štáty, Rusko, Francúzsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Čína. V prvých januárových dňoch roku 1993 sa SR stala členom Svetovej banky, Organizácie Spojených národov (OSN) či UNESCO. Od 8. februára 1993 začala na území samostatnej SR platiť slovenská koruna. V marci 1993 sa SR stala členom Stredoeurópskeho združenia voľného obchodu (CEFTA) a 30. júna 1993 ju prijali do Rady Európy. Prvým prezidentom SR sa stal Michal Kováč, ktorého poslanci NR SR ako kandidáta HZDS zvolili za hlavu štátu 15. februára 1993. Členským štátom NATO sa SR stala 29. marca 2004 a od 1. mája toho istého roku je aj členom Európskej únie. Do schengenského priestoru vstúpila 21. decembra 2007. Euro ako menu zaviedla od 1. januára 2009.

Prečítajte si tiež: Vznik starobného dôchodku na Slovensku

tags: #vznik #a #uznanie #štátu #Slovensko