
Vlastníctvo pozemku so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti a obmedzenia. Jedným z takýchto obmedzení môže byť vecné bremeno, ktoré zasahuje do užívania nehnuteľnosti. Tento článok sa zameriava na problematiku kanalizácie na súkromnom pozemku a s tým spojené vecné bremená, ich podmienky a právne aspekty.
Vecné bremeno je obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v prospech niekoho iného, či už fyzickej alebo právnickej osoby. V kontexte kanalizácie na súkromnom pozemku sa vecné bremeno zriaďuje najčastejšie v prospech obce alebo prevádzkovateľa kanalizácie, aby sa zabezpečil prístup ku kanalizačnému potrubiu, jeho údržba a opravy. Je dôležité si uvedomiť, že zriadenie vecného bremena ovplyvňuje hodnotu pozemku a obmedzuje práva vlastníka, preto je potrebné venovať mu zvýšenú pozornosť.
Ak je na vašom pozemku vybudovaná kanalizácia bez vášho vedomia a súhlasu, a neexistuje žiadne vecné bremeno, zmluva ani rozhodnutie o vyvlastnení, ide o neoprávnený zásah do vlastníckeho práva. V takomto prípade môže byť kanalizácia považovaná za neoprávnenú stavbu podľa § 135c Občianskeho zákonníka. Aj keby existovalo stavebné povolenie, obec by musela mať právny titul na zásah do cudzieho pozemku, napríklad vecné bremeno, vyvlastnenie alebo zmluvu. Kolaudačné rozhodnutie samo osebe nezakladá právo zasahovať do cudzieho vlastníctva, ak v ňom nie je uvedený váš pozemok a neexistuje iný právny titul.
V prípade neoprávneného zásahu do vlastníckeho práva má vlastník pozemku niekoľko možností:
Trestné oznámenie je opodstatnené len v prípade, ak by boli naplnené znaky trestného činu. Odporúča sa najskôr písomne vyzvať obec na odstránenie kanalizácie, prípadne na rokovanie o zriadení vecného bremena za primeranú náhradu, ak by s tým vlastník súhlasil. Zároveň žiadajte náhradu škody. Ak obec nevyhovie, obráťte sa na súd s negatornou žalobou a žalobou o náhradu škody.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o životné prostredie: Odpadové vody
Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 9 ods. 1 stanovuje, že vlastníkom miestnych komunikácií a verejných priestranstiev je obec (mesto), ak osobitný predpis neustanovuje inak. Ak sa na Vašich pozemkoch nachádza stavba, ktorá je súčasťou miestnej komunikácie (napr. rigol, priekopa, obrubníky), môže sa na tieto stavby vzťahovať tzv. zákonné vecné bremeno v prospech mesta. Toto vecné bremeno však vzniká zo zákona len v prípade, ak ide o stavby, ktoré boli v čase účinnosti zákona vo vlastníctve štátu a prešli na obec podľa osobitných predpisov (napr. zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí). Ak však na liste vlastníctva nie je zapísané žiadne vecné bremeno a mesto nemá žiadny písomný doklad o nadobudnutí stavieb, je otázne, či skutočne došlo k prechodu vlastníctva a vzniku vecného bremena. Samotné tvrdenie mesta bez dôkazov nestačí. Navyše, ak ide o stavby, ktoré neboli riadne povolené alebo evidované, je ich právny režim sporný.
Prevod vlastníctva zo štátu na obec sa podľa zákona č. 138/1991 Zb. uskutočňuje na základe odovzdávacieho protokolu alebo iného písomného dokladu. Ak mesto takýto doklad nemá, nemôže preukázať, že stavby skutočne nadobudlo do vlastníctva. Bez písomného dokladu je právny titul mesta na tieto stavby veľmi slabý a v prípade sporu by malo dôkazné bremeno.
Ak na pozemku nie je zapísané vecné bremeno a mesto nevie preukázať právny titul, nemá právo umožniť tretím osobám (napr. podnikateľom) užívať pozemok vo svoj prospech. Ak mosty slúžia najmä na podnikanie, nejde o verejný záujem, ale o súkromné užívanie, ktoré by malo byť riešené zmluvne (napr. nájom, vecné bremeno so súhlasom vlastníka).
Ak mesto nevykonáva údržbu a nemá doklady o vlastníctve, je otázne, či ide o verejnú stavbu v právnom zmysle. V takom prípade môžete žiadať odstránenie stavieb alebo uzavretie zmluvy o vecnom bremene za náhradu.
Pri zriaďovaní vecného bremena v nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve, je potrebný súhlas všetkých spoluvlastníkov, pretože zriadením vecného bremena dochádza k trvalému pripojeniu vecného práva k nehnuteľnosti. Toto sa považuje za hospodárenie so spoločnou vecou. V zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o hospodárenie so spoločnou vecou, musia o tom rozhodnúť všetci spoluvlastníci.
Prečítajte si tiež: Vecné bremeno pre kanalizáciu a vodovod
Aj keď na nehnuteľnosti viazne vecné bremeno, toto nie je prekážkou toho, aby vlastník nehnuteľnosti nemohol túto predať. Ak osoba, v prospech ktorej je vecné bremeno zriadené, v nehnuteľnosti dlhodobo nebýva (napr. 10 a viac rokov), vecné bremeno zaniká. Ak by to tak nebolo, potom vecné bremeno možno zrušiť len na základe dohody alebo za sumu odstupného.
Na jeden predmet (napr. pozemok) môže byť založená nájomná zmluva a zároveň aj vecné bremeno. Postup vodárenskej spoločnosti, ktorá chce zriadiť vodovodnú prípojku cez pozemok a súčasne zriadiť vecné bremeno, je v súlade so zákonom, aby si zabezpečila prístup na pozemok na stanovený účel.
Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku pod domom, je potrebné jednať s vlastníkom pozemku. Ak nedôjde k dohode, je možné podať návrh na súd o zriadenie vecného bremena (prechod, prejazd, zriadenie žumpy s príslušenstvom) v súlade s ust. § 151o/ Obč. zákonníka.
Ak je na dome ťarchou doživotné užívacie právo pre tretie osoby, na získanie stavebného povolenia bude treba aj súhlas od týchto osôb.
Ak sa na pozemku buduje kanalizačná sieť bez vedomia a súhlasu vlastníka, ide o obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré je možné len za splnenia zákonných podmienok a za náhradu. Vlastník má právo si uplatniť nárok na náhradu. Ak ide o kanalizačnú prečerpávaciu stanicu, ktorá nie je súčasťou verejnej kanalizácie, došlo k nezákonnému zásahu do vlastníckeho práva.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia vlastníctva kvôli kanalizácii
Nový stavebný zákon č. 25/2025 Z. z. priniesol zmeny v procese povoľovania stavieb, vrátane inžinierskych sietí. Zásadným inštitútom je tzv. fikcia súhlasu. Ak sa dotknutý orgán alebo obec nevyjadrí k stavebnému zámeru v stanovenej lehote, predpokladá sa, že so zámerom súhlasí. Zákon o energetike stanovuje, že oprávnenie prevádzkovateľa k cudzím pozemkom vzniká priamo zo zákona a do katastra sa zapisuje záznamom.
Právo na primeranú jednorazovú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva je ústavne garantované. V prípade zákonných vecných bremien zákon stanovuje prísne lehoty na uplatnenie tohto nároku. Vlastník si musí nárok uplatniť u držiteľa povolenia. Výška náhrady by mala zodpovedať miere zníženia trhovej hodnoty pozemku. Ak sa s podnikom nedohodnete, výšku určí súd na základe znaleckého posudku.
Pre inžinierske siete postavené po 1. apríli 2025 už neexistuje možnosť dodatočného stavebného povolenia. Pre staršie stavby (postavené medzi rokmi 1990 a 2025) zákon ponúka prechodné obdobie do 31. marca 2029. Podmienkou je preukázať, že stavba je technicky bezpečná, neporušuje územný plán a vlastník má vysporiadaný vzťah k pozemku.
Ak sa investor nedohodne s vlastníkom pozemku a ide o stavbu vo verejnom záujme definovanú v územnom pláne, zákon o vyvlastňovaní umožňuje odňatie alebo obmedzenie vlastníckeho práva. Pri líniových stavbách sa upúšťa od povinnosti poskytnúť náhradný pozemok a preferuje sa peňažná náhrada. Prípojky inžinierskych sietí sa často považujú za drobné stavby, ktoré si vyžadujú len ohlásenie.
Pri zodpovednosti za škodu je potrebné preukázať protiprávne konanie, vzniknutú škodu, zavinenie a príčinnú súvislosť. Ak mala predávajúca v stavebnom povolení uvedené, že má kanalizáciu stavať okolo pozemku, evidentne svoju povinnosť porušila.
Podľa § 23 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách je vlastník nehnuteľnosti povinný pripojiť sa na verejnú kanalizáciu, ak je to technicky možné a ak to obec nariadi všeobecne záväzným nariadením (VZN). Ak však pripojenie technicky možné nie je, nemôže Vám obec ani starosta túto povinnosť uložiť.
Ak bola na pozemok nesprávne uvalená ťarcha súvisiaca s kanalizačnou prípojkou bez súhlasu vlastníka, je potrebné overiť, či došlo k správe pozemku bez písomnej dohody. Ak taká dohoda neexistuje, môžete požiadať o odstránenie tejto ťarchy z katastra nehnuteľností. Dôležitým krokom je kontaktovať miestny stavebný úrad a informovať ich, že došlo k zanedbaniu formálnych postupov pri zriadení tejto ťarchy. Ak dohoda so susedom nie je možná, môžete podať návrh na súd, aby rozhodol o zrušení bremena, ktoré nebolo zriadené v súlade so zákonom.
Ak vodárensko-kanalizačná spoločnosť navrhne zriadenie vecného bremena s veľmi nízkou jednorazovou odplatou, je potrebné zvážiť, či je táto odplata primeraná obmedzeniu vlastníckeho práva. Zriadenie vecného bremena totiž človek musí, chtiac-nechtiac, strpieť, čím sa pozemok stáva nepoužiteľným.
Ak sa rúra nachádza mimo hraníc pozemku, zodpovednosť za údržbu verejnej infraštruktúry zvyčajne nesie správca danej infraštruktúry. Odporúča sa obrátiť na správcu cesty s požiadavkou, aby sa touto situáciou zaoberal, prípadne požiadať o právne posúdenie situácie.
Odstránenie kanalizácie, ktorá bola postavená na súkromných pozemkoch bez zriadeného vecného bremena, môže predstavovať najúčelnejšie vysporiadanie neoprávnenej stavby, aby sa ochránilo primárne chránené vlastnícke právo. Dôrazne sa odporúča obrátiť sa s týmto problémom priamo na advokáta špecializujúceho sa na majetkoprávne vzťahy, aby bol prípad posúdený individuálne s ohľadom na všetky relevantné právne a faktické okolnosti.
Ak ste kúpili pozemok v CHKO, na ktorom je vedená kanalizácia, o ktorej ste v čase zakúpenia pozemku nevedeli, nemôžete kanalizáciu odstrániť. Odporúča sa kontaktovať suseda a zistiť skutkový stav. Ak by sused nereagoval, riešením je len dohoda o zriadení vecného bremena, prípadne odpredaj príslušnej časti pozemku susedovi.
Ak mesto žiada vybudovať cez súkromný pozemok kanalizačnú prípojku, ktorá napája aj susedné budovy, môžete žiadať, aby našli aj iné riešenie, za hranicou pozemku. Každé jedno vecné bremeno znehodnocuje pozemok a obmedzuje vlastnícke práva majiteľa pozemku.
Ak vedie cez pozemok verejné kanalizačné potrubie a nie je zapísané v liste vlastníctva ako vecné bremeno, je potrebné zistiť, či ide o čiernu stavbu.
Ak vedie cez pozemok susedina kanalizačná prípojka, ktorá nie je zapísaná ako ťarcha, je potrebné zistiť, v akej hĺbke je, ani kadiaľ presne vedie. Ak by táto rúra v stavbe prekážala, suseda má povinnosť preložiť si ju.