
Obec Ďurďošík, rovnako ako aj ostatné obce na Slovensku, je evidovaná v katastri nehnuteľností. Kataster nehnuteľností je verejný register, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnostiach na území Slovenskej republiky. Tieto údaje sú dôležité pre vlastníkov nehnuteľností, potenciálnych kupcov, stavebníkov a ďalšie osoby, ktoré majú záujem o informácie o pozemkoch a budovách.
Kataster nehnuteľností spravuje Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Tento úrad postupne spúšťa rôzne funkcie v rámci portálu ESKN (Elektronické služby katastra nehnuteľností), ktoré umožňujú verejnosti jednoduchší prístup k informáciám.
Portál ESKN ponúka široké spektrum služieb, ktoré sú dostupné online. Medzi ne patria:
Tieto služby šetria čas a prostriedky, ktoré by inak boli potrebné na osobnú návštevu katastrálneho odboru okresného úradu. Funkcionality sú navrhnuté tak, aby prinášali jednoduchšiu a rýchlejšiu prácu s údajmi katastra, či už ide o potreby súvisiace s kúpou nehnuteľností, stavebnými projektmi alebo bežným overením stavu parcely.
Obec Ďurďošík sa nachádza v blízkosti Košíc. Pre lepšiu orientáciu a pochopenie jej katastrálneho územia je dôležité poznať jej geografickú polohu a susedné obce.
Prečítajte si tiež: BSM: Všetko, čo potrebujete vedieť
Kataster obce Ďurďošík susedí s obcami Rozhanovce, Čižatice, Čakanovce a Bidovce. Územie má prevažne charakter pahorkatiny, pričom len západnú časť pririečnej nivy tvorí rovinná oblasť.
Územne obec spadá pod obvod Bidovce, kde sa nachádza matričný úrad, obvodné zdravotné stredisko, obvodné oddelenie polície a iné služby širšieho charakteru. Územno-správne patrí do okresu Košice-okolie a Košického kraja.
Pre lepšie pochopenie významu katastra obce Ďurďošík je užitočné pozrieť sa na príklad inej obce v okolí, napríklad Košické Olšany.
Obec Košické Olšany leží 9 km od Košíc v údolí aluviálnej nivy rieky Torysy. Táto niva prechádza do mierne modelovaného reliéfu Toryskej pahorkatiny. Geologicky sa obec nachádza v južnej časti Košickej kotliny a leží na významnej hydrogeotermálnej štruktúre, kde sa v hĺbke nad 2000 m vyskytuje vysokotermálna voda s teplotou až 150 stupňov Celzia. Nadmorská výška sa pohybuje od 190 do 343 m v chotári, pričom stred obce má nadmorskú výšku 202 m.
Katastrálna výmera obce Košické Olšany je 867 ha, z toho poľnohospodárska pôda predstavuje 674 ha a zastavané plochy 30 ha. Prevažná časť zástavby obce je po pravej strane cesty I. triedy smerom z Košíc na Michalovce a Ukrajinu, za riekou Torysou. Hranicu územia z východnej strany tvorí lesný porast s chotármi obcí Ďurďošík a Olšovany. Časti katastra obce s pôvodnými názvami ako Dlhé, Cale, Kamence, Vinice, Dovinickovce, tvoria ovocný sad (cca 170 ha). Záhradkárska oblasť je v častiach Girady a Lužiky (cca 20 ha). Ornú pôdu predstavujú časti: Girad Majer, Tretí hon, Úzke, Dlhé, Stredné.
Prečítajte si tiež: Trvalý a prechodný pobyt v Rimavskej Sobote
Údolie rieky Torysy je súčasťou hlavnej ťahovej cesty vtáctva územím Slovenska. Dôležitým krajinoštruktúrnym prvkom územia sú zachovalé pôvodné brehové porasty neregulovaného koryta rieky Torysy, tvorené vŕbou bielou a jelšou lepkavou. Žije tu kriticky ohrozená vydra riečna, ohrozený rybárik riečny i krídelníčka lužná. Pestrosťou farieb a hlasom zaujme vlha obyčajná.
Košické Olšany majú bohatú históriu, ktorá siaha až do 2. tisícročia pred našim letopočtom.
Počiatky osídlenia v chotári dnešnej obce sú doložené archeologickými nálezmi už v 2. tisícročí pred našim letopočtom. Výhodná poloha v blízkosti rieky, okolo ktorej išla už v praveku trasa obchodnej cesty, viedla našich predkov k budovaniu svojich sídiel práve na tomto mieste. V roku 1997 vykopaný „bronzový poklad“ potvrdzuje tieto úvahy, pretože vek šperkov a zbraní je odhadovaný na 3300 rokov.
Prvý raz sa obec spomína v roku 1288, keď Dionýz, syn komesa Buduna, prijíma palatína Omodeja a dáva mu svoju čiastku v Krásnej nad Hornádom i s patronátnym právom. V tomto práve sú zahrnuté všetky majetky dedín Olchwar a Vla (Olšovany), ktoré daruje kláštoru v Krásnej nad Hornádom. V roku 1337 sa uvádza, že existujú dve dediny Olchwar, z ktorých jedna patrí palatínovi Drughetovi Nižný Olčwar a druhá kláštoru v Krásnej n/Hornádom Vyšný Olčwar. Olčwariovci boli rozvetvená rodina a spravovala majetky aj mimo obce.
V roku 1910 padal silný ľadovec, ktorý zničil obilniny na 80% a okopaniny na viac ako 50%. V roku 1911 vypukla v obci „slintačka“, ktorá spôsobila úhyn hovädzieho dobytka a uzavretie obce na 6 mesiacov. V roku 1912 vypukol veľký požiar, ktorý zničil 19 stodôl. V roku 1914 sa v obci vyskytlo ochorenie na choleru (podľa pamätníkov týfus), ktoré si vyžiadalo obete a uzavretie obce na 4 mesiace.
Prečítajte si tiež: Sprievodca vyplatením podielu z nehnuteľnosti
Po roku 1945 sa uskutočňujú politicko-spoločenské zmeny. V novom štátnom zriadení vzniká systém štátnych orgánov, v ktorom Miestny národný výbor (MNV) predstavoval najnižší stupeň samosprávnych orgánov štátnej moci. Prvé MNV v Košických Olšanoch bolo ustanovené 3. februára 1945. V povojnových rokoch sa pociťoval nedostatok potravín a priemyselného tovaru. Celoštátne bol zavedený lístkový systém, ktorý bol zrušený až v roku 1953.
tags: #kataster #obce #durdosik #informacie