Ručiteľ a náhrada škody od dlžníka: Rozsudky a judikáty

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou ručenia a náhrady škody od dlžníka, pričom analyzuje relevantné rozsudky a judikáty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o právnych aspektoch tejto problematiky a objasniť práva a povinnosti ručiteľov a veriteľov.

Náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu

V kontexte zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, je dôležité rozlišovať medzi nárokom na náhradu škody a nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nárok na náhradu škody možno uplatniť až vtedy, ak poškodený nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal.

Aktívna legitimácia

Aktívnu legitimáciu na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody má ten, komu vzniklo právo na náhradu škody, teda ten, u koho sú splnené všetky predpoklady zodpovednosti štátu za škodu vrátane vzniku samotnej škody. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia.

Skutočná škoda

Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu oproti stavu pred škodovou udalosťou) a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Skutočnou škodou je aj ujma spočívajúca v neuspokojenej pohľadávke veriteľa voči dlžníkovi, ktorej náhradu požaduje od štátu ako subjektu zodpovedného za nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci. Táto škoda však nevzniká už v okamihu splatnosti pohľadávky, resp. omeškania dlžníka, ale až okamihom, keď sa právo veriteľa na plnenie proti dlžníkovi stalo fakticky nevymáhateľným.

Príčinná súvislosť

Existencia príčinnej súvislosti (vzťah príčiny a následku) medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je jedným z nevyhnutných predpokladov zodpovednosti za škodu. Príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím je daná len vtedy, ak by škoda pri absencii nezákonného rozhodnutia nevznikla, teda musí ísť o priamu (nie len sprostredkovanú) príčinu vzniku škody.

Prečítajte si tiež: Ako získať úver vo VÚB

Zodpovednosť exekútora a náhrada škody

Účastníci exekučných konaní sa môžu dôvodne spoliehať na objektívne právo a na to, že ak existuje zákonná povinnosť súdu zastaviť exekúciu aj bez návrhu a na to, že súd v žiadnom prípade nedovolí vykonať exekúciu na plnenia z podmienok, ktoré spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach naviac v neprospech slabšieho účastníka zmluvy. Ak (podľa okolností prípadu) poškodený v konaní riadne pokračuje podaním návrhu o uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne znovu plynúť dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohoto (nadväzujúceho) konania.

Splatnosť nároku na náhradu škody

Pri nároku na náhradu škody, ak čas plnenia nie je určený dohodou, ani právnym predpisom, jeho splatnosť treba posudzovať podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.

Ustálenie zdravotného stavu a odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia

Odškodnenie za bolesť sa poskytuje nielen za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, ale aj za bolesti spôsobené liečením poškodenia zdravia alebo odstraňovaním jeho následkov. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený, teda v dobe, kedy je možné vykonať jeho posúdenie. Sťaženie spoločenského uplatnenia teda vzniká až v tejto dobe. Pri určení výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia treba vychádzať zo znenia vyhlášky č. 32/1965 Zb. v čase vzniku odškodňovanej bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia.

Ďalšie aspekty náhrady škody

Náhrada škody za vykonaný trest odňatia slobody

V prostredí aplikácie Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, či už na národnej alebo európskej úrovni, sa pojmom škoda (damage) rozumie ako škoda hmotná, tak aj škoda nehmotná.

Omeškanie so zaplatením náhrady škody na zdraví

Ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného) odškodnenia. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (t. j. dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal).

Prečítajte si tiež: Finančné dôsledky ručenia a spoludlžníctva

Delená zodpovednosť za škodu

Pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho zákonníka.

Regresné právo zdravotnej poisťovne

Právo postihu (tzv. regresné právo), ktorým jej v danom prípade právo zdravotnej poisťovne uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne.

Judikatúra vo veciach zabezpečenia záväzkov a náhrady škody

Publikácia „Judikatúra vo veciach náhrady škody“ predstavuje snahu zostaviteľov o komplexné spracovanie judikatúry týkajúcej sa náhrady škody, pričom z dôvodu prehľadnosti bola zozbieraná judikatúra zostavená v súlade so systematikou šiestej časti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov.

Problémy s určením dlžníka a ich riešenie

Predstavme si situáciu, kedy medzi sporovými stranami bola riadne uzavretá zmluva o dielo a dodávateľ svoju časť zmluvy riadne a včas splnil, ale objednávateľ nezaplatil. V obchodnom registri sú zaregistrované dve firmy s takmer identickým názvom, rovnakým sídlom, a samozrejme s rovnakými spoločníkmi. Advokát, ktorý v mene dodávateľa podáva návrh na platobný rozkaz, si zamení IČO týchto dvoch takmer identických firiem. Súd bez problémov tento platobný rozkaz so zamenením subjektom vydá. Žalovaná spoločnosť proti plaťáku odpor nepodala, a tak dodávateľ má v rukách právoplatné rozhodnutie, ktoré ale zaväzuje nesprávnu spoločnosť.

Riešenia danej situácie

V danej situácii existuje viacero možných riešení:

Prečítajte si tiež: Riziká ručenia: Nehnuteľnosť vs. Ručiteľ

• Zaplatenie dlhu nesprávnou spoločnosťou: Ak majú spoločnosti identických spoločníkov, teoreticky nie je jedno, ktorá spoločnosť zaplatí. Nesprávne zažalovaná spoločnosť môže zaplatiť dlh podľa platobného rozkazu, aby sa vyhla exekúcii. Následne môže žalovať veriteľa z bezdôvodného obohatenia.
• Žaloba na vydanie bezdôvodného obohatenia: Zaplatiť a potom žalovať na vydanie bezdôvodného obohatenia druhú spoločnosť, keďže sa za ňu plnilo, čo podľa práva mala platiť sama (§ 454). Resp. keďže spoločnosti patria tomu istému spoločníkovi, asi ani nebude treba žalovať, ale druhá spoločnosť jednoducho zaplatí a titulom bude práve bezdôvodné obohatenie podľa § 454.
• Mimoriadne opravné prostriedky: Skúsiť proti platobnému rozkazu nejaké mimoriadne opravné prostriedky.
• Dohoda medzi spoločnosťami: Jediný spôsob, ako to celé napraviť, je dohoda dvoch "takmer identických spoločností", a nesprávne nežalovaná spoločnosť zaplatí nesprávne žalovanej spoločnosti to, čo táto za ňu plnila.
• Oprava platobného rozkazu: O zrejmú chybu podľa mňa ide aj vtedy, ak zo všetkých údajov v žalobe a predložených dokumentov plynie, že dlžníkom je osoba A, avšak kvôli chybe v záhlaví žaloby, ktorú súd prevzal aj do vyhotovenia PR, bol ako žalovaný označený B.

Vybrané právne vety z judikatúry

• Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o odklade vykonateľnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia zaväzuje všetkých zúčastnených na nariadenom výkone tohto rozhodnutia, nevynímajúc ani súd, ktorý výkon nariadil, ani peňažný ústav, ktorý mal výkon zrealizovať odpísaním z účtu povinného.
• Samotná závažnosť ujmy vzniknutej v dôsledku neoprávneného zásahu do práva na ochranu osobnosti nie je jediným a výlučným kritériom pre určenie nemajetkovej ujmy v peniazoch, pri určení tejto výšky súd musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
• Podľa § 563 OZ ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
• Postúpenie pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ zakladá nový záväzok len medzi postupníkom a postupcom. Obsahom nového záväzku je prechod pohľadávky z majetku postupcu na majetok postupníka. Obsah pôvodného záväzku sa postúpením nemení a samotným uzavretím zmluvy o postúpení sa nemení ani postavenie dlžníka. Jeho postavenie sa mení až tým, že mu postúpenie postupca alebo postupník oznámi. Nemení sa nič na jeho povinnosti dlh splatiť.
• Solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu plnenia.
• Ak ručí niekto za záväzky právnickej osoby ako dlžníka, záväzok ručiteľov nezaniká zánikom tejto osoby, a to ani vtedy, keď jej záväzky neprechádzajú na právneho nástupcu.

tags: #ručiteľ #a #náhrada #škody #od #dlžníka