Katastrálny Bulletin: Dôveryhodnosť údajov v katastri nehnuteľností

Katastrálny bulletin je dôležitý zdroj informácií pre odbornú verejnosť, ktorá sa zaoberá katastrom nehnuteľností. Dôveryhodnosť údajov v katastri je kľúčová pre právnu istotu a stabilitu vlastníckych vzťahov. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi dôveryhodnosti údajov v katastri, a to s ohľadom na judikatúru a aplikačnú prax.

JUDr. Lucia Filagová a jej prínos pre katastrálne právo

JUDr. Lucia Filagová, absolventka Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, pôsobí od roku 2008 v oblasti katastra nehnuteľností. Jej skúsenosti z Katastrálneho úradu v Nitre, Správy katastra Nové Zámky a Správy katastra Šaľa, ako aj z legislatívno-právneho odboru Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, z nej robia uznávanú odborníčku v tejto oblasti. JUDr. Filagová sa zaoberá predovšetkým rozhodovacou činnosťou na úseku katastra nehnuteľností, civilným procesom, správnym súdnictvom a zastupuje Slovenskú republiku v združení ELRA (European Land Registry Association).

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov: Úskalia a lehoty

Jedným zo spôsobov zániku manželstva je rozvod, ktorý má za následok zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Po právoplatnosti rozsudku o rozvode je potrebné vyporiadať majetok nadobudnutý počas trvania manželstva. Občiansky zákonník preferuje dohodu medzi bývalými manželmi o vyporiadaní spoločného majetku. Ak k dohode nedôjde, majetkové spoločenstvo sa vyporiada súdom. Ak sú však bývalí manželia nečinní, zákonodarca stanovil nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka), pričom podiely oboch (bývalých) manželov sú rovnaké.

Pri rozhodovaní o návrhu na vklad dohody o vyporiadaní zaniknutého BSM správny orgán prihliada na to, či bol návrh na vklad podaný v lehote troch rokov od zániku manželstva, alebo až po tejto lehote. Od tejto lehoty sa odvíja to, či správny orgán rozhoduje o vyporiadaní bezpodielového alebo podielového spoluvlastníctva.

Dohoda o vyporiadaní BSM ako zmluva o prevode vlastníctva

Dohoda o vyporiadaní BSM je vo svojej podstate zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam. Podpis dohody bývalými manželmi je „titulus“. Účastníkom dohody vznikajú práva a povinnosti, avšak na zavŕšenie tohto právneho úkonu je potrebný „modus“, ktorým je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní BSM možno hovoriť o nadobudnutí vecno-právnych účinkov samotnej dohody a zavŕšení prevodu vecného práva k nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Ako získať späť poplatok za kataster

Problémové situácie pri vyporiadaní BSM

Čo však v prípade, ak bývalí manželia po zániku manželstva v trojročnej lehote aj uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM, avšak návrh na vklad vlastníckeho práva na základe tejto dohody bol podaný až po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej lehoty? A čo v prípade, ak účastník tejto dohody medzičasom zomrel? Dohoda o vyporiadaní BSM je právnym úkonom, na ktorý treba aplikovať § 34 Občianskeho zákonníka. K nadobudnutiu vlastníckych práv k nehnuteľnostiam dochádza však až vkladom do katastra.

Návrh na vklad dohody o vyporiadaní BSM a aj samotná dohoda o vyporiadaní preto musia okrem písomnej formy, všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahovať aj náležitosti podľa zákona NR SR č. 162/1995 Z. z. Vyporiadanie BSM dohodou je potrebné vykonať podľa všeobecných zásad vyporiadania BSM. Správny orgán na úseku katastra v uvedenom prípade neskúma eventuálne finančné vyrovnanie bývalých manželov, skúma iba to, či predmetná dohoda spĺňa náležitosti § 42 ods. 2 katastrálneho zákona a ďalej v konaní postupuje podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

Obsahom samotnej dohody, ako aj návrhu na začatie katastrálneho konania je aj označenie veľkosti spoluvlastníckeho podielu vyjadreného zlomkom k celku, z čoho vyplýva, že bývalí manželia si môžu usporiadať vlastnícke právo aj v inom pomere, ako ½ k celku. Závisí to od vôle zmluvných strán a účastníkov tohto právneho úkonu. Rovnako nie je vylúčené, že nehnuteľnosť nadobudne iba jeden z bývalých manželov do výlučného vlastníctva.

Konanie o návrhu na vklad a dispozičná zásada

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak katastrálny alebo iný zákon neustanovuje inak. Na konanie o návrhu na vklad sa preto subsidiárne vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku. Z tohto pohľadu je návrh na vklad podaním podľa § 19 Správneho poriadku, no zároveň aj právnym úkonom v zmysle § 34 Občianskeho zákonníka.

Konanie o návrhu na vklad je plne ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že nikdy nemôže začať z podnetu správneho orgánu (ex offo), ale vždy môže začať výlučne len na základe podaného návrhu na vklad účastníkom právneho úkonu. Účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Len takýto účastník má v zmysle § 30 ods. 1 katastrálneho zákona postavenie účastníka konania o návrhu na vklad. V prípade dohody o vyporiadaní BSM je účastníkom tohto právneho úkonu - návrhu na vklad účastník právneho úkonu, na základe ktorého má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti, t. j. jeden z bývalých manželov.

Prečítajte si tiež: Otváracie hodiny Katastrálneho úradu Zvolen

Spôsobilosť osoby mať práva a povinnosti a konanie maloletého

V tejto súvislosti je potrebné sa zamyslieť nad spôsobilosťou osoby mať práva a povinnosti, kde Občiansky zákonník v § 7 ustanovuje, že spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a smrťou táto spôsobilosť zaniká. Dohoda o vyporiadaní BSM bola síce uzatvorená v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote, avšak návrh na vklad bol podaný až po uplynutí tejto prekluzívnej zákonom stanovenej lehoty a po úmrtí jedného z účastníkov dohody. Keďže dohoda o vyporiadaní BSM zaväzuje len jej účastníkov, t. j. bývalých manželov, maloleté dieťa zomretého účastníka sa v tejto súvislosti nepovažuje za účastníka právneho úkonu - návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM.

Navyše, s poukazom na § 28 Občianskeho zákonníka, ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Na základe uvedeného je preto možné sa domnievať, že v uvedenom prípade mal byť tento právny úkon schválený súdom, pretože ho urobil maloletý (v zastúpení svojou matkou).

Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu v spojení s § 30 katastrálneho zákona, ktorý ustanovuje, kto je účastníkom právneho úkonu. Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Pre začatie konania o návrhu na vklad je postačujúce, aby bol návrh podaný aspoň jedným z účastníkov konania. Návrh na vklad teda môže byť podaný ktorýmkoľvek účastníkom konania alebo viacerými, resp. všetkými účastníkmi konania.

Lehoty na uzavretie dohody a podanie návrhu na vklad

Podanie návrhu na vklad nie je obmedzené žiadnou lehotou, t. j. ak bol návrh na vklad podaný na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor aj po uplynutí troch rokov odo dňa uzatvorenia predmetného právneho úkonu, nemá sa za to, že účastníci zmluvy od tejto zmluvy odstúpili a príslušný správny orgán na úseku katastra o predmetnej zmluve rozhodne.

Dohodu o vyporiadaní BSM možno platne uzatvoriť až po zániku BSM, t. j. po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Občiansky zákonník explicitne neustanovil ani v jednom zo svojich ustanovení, dokedy je vlastne možné dohodu o vyporiadaní BSM uzatvoriť. V § 149 ods. 4 je ale uvedené, že ak k uzavretiu dohody nedôjde v lehote 3 rokov od zániku BSM a v tejto lehote nebude podaný ani návrh na jeho súdne vyporiadanie, zo zákona dochádza k vyporiadaniu zaniknutého BSM. Uvedeným okamihom zaniká možnosť uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM a nie je už možné ani podať návrh na vyporiadanie BSM súdom.

Prečítajte si tiež: Dubovany: Katastrálne zmeny

Jedinou možnou výnimkou zdá sa byť uzatvorenie dohody iba v prípade, ak na základe návrhu jedného z bývalých manželov, podaného v lehote 3 rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, prebieha pred súdom konanie o vyporiadanie zaniknutého BSM, v ktorom sa riadne pokračuje až do momentu uzatvorenia dohody. Dohoda v takom prípade môže byť uzatvorená formou súdneho zmieru.

Vecno-právne účinky dohody o vyporiadaní BSM nastávajú až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia príslušného správneho orgánu na úseku katastra, pričom správny orgán skúma okrem iného, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu a či zákon neobchádza, pričom prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Takouto skutočnosťou nesporne je aj uplynutie prekluzívnej trojročnej lehoty na vyporiadanie BSM a vznik fikcie podielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Rozdiely v aplikačnej praxi a judikatúre

Právne názory sa však rozchádzajú v tom, či lehota 3 roky stačí na podanie návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM, alebo v lehote 3 rokov má byť aj právoplatne rozhodnuté o povolení vkladu vecného práva na základe predmetnej dohody, čomu sa dosť podrobne venoval aj komentovaný článok.

Česká judikatúra zastáva názor, že v stanovenej trojročnej lehote od zániku BSM nestačí iba uzatvoriť samotnú dohodu o vyporiadaní, ale najneskôr v posledný deň lehoty je potrebné podať aj návrh na vklad vecného práva na základe tejto dohody do katastra. V opačnom prípade nastane domnienka vyporiadania BSM ustanovená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V trojročnej lehote teda musia nastať aj vecnoprávne účinky dohody o vyporiadaní, pretože po jej uplynutí by boli nehnuteľnosti už v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov a návrh na vklad takejto dohody by bolo nutné zamietnuť.

Slovenská aplikačná prax na rozdiel od českej uplatňuje dvojitý výklad. Prvým výkladom je, že v trojročnej lehote po zániku manželstva stačí iba uzatvoriť dohodu o vyporiadaní BSM, pretože jej podpisom oboma zmluvnými stranami nadobudne obligačnoprávne účinky. Nie je potrebné, aby v uvedenej lehote bol podaný aj návrh na vklad do katastra a rozhodnutím o povolení vkladu by nastali aj vecnoprávne účinky dohody. Opačný výklad naproti tomu hovorí, že okrem toho, že dohoda o vyporiadaní BSM musí byť uzatvorená v prekluzívnej trojročnej lehote od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, v tejto lehote musí byť aspoň podaný návrh na vklad do katastra nehnuteľností.

Krajský súd v Žiline v rozsudku sa prioritne venoval dohode o vyporiadaní BSM z pohľadu prekluzívnej lehoty 3 rokov, t. j. či v danej lehote stačí predmetnú dohodu uzavrieť, alebo je nutné podať aj návrhu na vklad dohody v tejto lehote. Krajský súd v Žiline mal za to, že právna úprava nie je príliš dôsledná a tým, čo treba pod pojmom „prekluzívna 3-ročná lehota“ rozumieť, sa príliš nezaoberá. Krajský súd v Žiline uznal námietku žalobcu, ktorou tvrdil, že domnienka transformácie BSM k nehnuteľnostiam na podielové spoluvlastníctvo sa uplatní v prípade, ak nedošlo v lehote troch rokov od zániku BSM k dohode ani k začatiu konania o vyporiadanie. V prejednávanej veci preto k transformácii BSM nedošlo, pretože v lehote troch rokov od zániku BSM došlo k uzavretiu dohody, aj keď v uvedenej lehote nebol podaný návrh na vklad. Hoci sa v § 149a Občianskeho zákonníka uvádza, že dohody medzi manželmi týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, BSM manželov je založené na princípe, že každý z manželov je vlastníkom celej veci a pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva. Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle smerujúcimi k vzniku zmluvy sa vzťahuje aj na dedičov zomrelého účastníka.

Účinky odstúpenia od zmluvy: Problém v právnom poriadku

Účinky odstúpenia od zmluvy v režime občianskoprávnom sú Achillovou pätou nášho právneho poriadku viac ako 20 rokov. Za celý ten čas judikatúra ani zákonodarca neprišli s jednoznačným riešením danej problematiky.

V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Relevantnosť tejto otázky sa prejavuje najmä v situácii, kedy osoba B ešte predtým, ako osoba A odstúpi od zmluvy, prevedie vlastnícke právo k veci na tretiu osobu (osobu C).

Vecnoprávne vs. obligačnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy

Podľa aktuálneho rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, zo dňa 20.07.2011, má teda odstúpenie od zmluvy vecnoprávne účinky. Spätné nadobudnutie vlastníckeho práva pôvodného predávajúceho (osoby A) však prelamuje dobromyseľnosť tretej osoby (osoby C), ktorá svoje vlastnícke právo nadobudla od osoby B ešte pred odstúpením od zmluvy uzavretej medzi osobou A a osobou B. To znamená, pokiaľ osoba C nadobudla svoje vlastníctvo v dobrej viere pred odstúpením od zmluvy uzavretej jej právnym predchodcom, ostáva vlastníkom veci.

Príklady a dôsledky vecnoprávnych účinkov odstúpenia od zmluvy

Poďme hneď do „centra deja“ a načrtnime si najprv tri situácie, kedy právny názor NS SR ako je uvedený v rozsudku, sp. zn. 6 Sžo/229/2010, zo dňa 20.07.2011, nie je možné uspokojiť.

1. Osoba A je podielový spoluvlastník veci spolu s osobou C. Osoba A prevedie svoj podiel na veci na osobu B (ktorá nie je jej blízkou osobou) bez toho, aby ponúkla svoj podiel osobe C. Z dôvodu porušenia svojho predkupného práva sa teda osoba C bude v súdnom spore voči osobe B domáhať nahradenia prejavu vôle osoby B ako nadobúdateľa, ponúknuť jej na predaj daný spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok, ako ho osoba B nadobudla, v zmysle § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd nariadi predbežné opatrenie spočívajúce v tom, že osobe B sa zakáže nakladať s danou nehnuteľnosťou. Ako budeme posudzovať práva osoby C v danom prípade? Ak sa vlastnícke právo osoby A automaticky obnoví (z dôvodu vecnoprávnych následkov odstúpenia od zmluvy), osobe C ostanú oči pre plač. K porušeniu predbežného opatrenia totiž nepríde (keďže k zmene vlastníctva nehnuteľnosti po začatí konania neprišlo z dôvodu nakladania s vecou zo strany osoby B). Napriek úspechu v spore a maximálnej obozretnosti pri začatí konania teda osoba C nemá z čoho vymôcť ani len uhradený súdny poplatok, keďže osoba B už nevlastní žiadny majetok.
2. Osoba A prevedie na základe kúpnej zmluvy vlastnícke právo k veci na osobu B. Následne osoba B prevedie k tej istej veci vlastnícke právo na osobu C. Po istom čase však osoba A odstúpi od zmluvy s osobou B. V záujme predísť tomu, aby osobe C ostalo zachované vlastnícke právo, sa však osoba A a osoba B dohodnú, že na súhlasnom prejave osoby B, ktorým bude potvrdzovať doručenie odstúpenia a jeho platnosť, uvedú taký dátum doručenia, ktorý bude predchádzať nadobudnutiu vlastníctva osoby C. Osoba C musí teda dokázať (aby ubránila svoje vlastníctvo), že prišlo k antidatovaniu odstúpenia od zmluvy resp. „dohody o odstúpení“, t.j. že prišlo k podvodu.

Z vyššie príkladmo načrtnutých situácii je badateľné, že výklad § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý presadzuje vecnoprávne účinky odstúpenia od zmluvy, nie je ideálny.

Záväzkovoprávne následky odstúpenia od zmluvy

Záväzkovoprávne následky odstúpenia od zmluvy v kontexte prevodu vlastníckeho práva na tretiu osobu (osobu C) pred odstúpením od zmluvy (medzi osobou A a osobou B) by boli plne v súlade s ustanoveniami § 575 a nasl. Občianskeho zákonníka (nemožnosť plnenia). Ak totiž nie je osoba B už vlastníkom veci z dôvodu, že vec previedla na osobu C, nemôže splniť povinnosť spätného prevodu vlastníckeho práva na osobu A. Osoba A uzatvorí kúpnu zmluvu na nehnuteľnosť s osobou B.

Nemožnosť plnenia v sebe nesie v danom prípade automatickú aplikáciu druhej vety § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet a kataster nehnuteľností

Aplikácia zásady nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv než má sám) je v poslednom období pretraktovanejšou problematikou. Je to logické najmä s prihliadnutím na otázku materiálnej publicity katastra nehnuteľností a mieru jej uplatňovania (či neuplatňovania) v slovenskej právnej úprave. V odbornej literatúre zastáva aktuálne svoje miesto najmä analýza účinkov odstúpenia od zmluvy o prevode nehnuteľností či hodnotenie relevancie dobrej viery nadobúdateľa veci pri neplatnom právnom úkone.

Spomenutá zásada nemo plus iuris súvisí aj s § 456 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). V zmysle § 456 CSP právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté. Toto ustanovenie teda upravuje následky, ktoré má (či nemá) vyvolať zrušovacie uznesenie dovolacieho súdu (ktorým je vec súčasne vrátená na súd prvej resp. druhej inštancie) na právne vzťahy iných osôb než strán konania.

Terminológia § 456 CSP (243d ods. 2 O.s.p.)

Pojem nové rozhodnutie pochybnosti nevyvoláva. Z logického výkladu § 456 CSP, ale aj jemu predchádzajúceho ustanovenia § 455 CSP je zrejmé, že novým rozhodnutím je rozhodnutie, ktoré nasleduje po tom, čo dovolací súd zrušil pôvodné právoplatné rozhodnutie a vrátil vec odvolaciemu súdu resp. súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Výklad druhého pojmu strana konania (do 30. júna 2016 išlo o pojem účastník konania) v kontexte daného ustanovenia nie je na prvý pohľad až tak jednoznačný. Osoba A sa domáha toho, aby bola určená ako vlastník nehnuteľnosti, v súdnom konaní voči osobe B. Odvolací súd zmení pôvodný vyhovujúci rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne. Osoba A podá dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodnutie odvolacieho súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie. V danom prípade je zrejmé, že pokiaľ nedôjde k zmene v subjekte konania (v zmysle ustanovenia § 80 CSP, ktorého aplikácia nie je v zmysle § 378 ods. 1 CSP vylúčená ani v odvolacom konaní), na základe ktorej by osoba C vstúpila do konania namiesto osoby B, tak ďalším rozhodnutím odvolacieho súdu (t.j. novým rozhodnutím nasledujúcim po vrátení veci z dovolacieho súdu) nijako nemôžu byť dotknuté práva osoby C (a to aj pokiaľ by neexistovalo ustanovenie § 456 CSP).

Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 456 CSP (§ 243d ods. 2 O.s.p.) má svoj význam primárne vtedy, keď sa v následnom konaní (už po rozhodnutí dovolacieho súdu) v dôsledku návrhu osoby A podaným v zmysle § 80 ods. 1 CSP (v odvolacom konaní v spojení s § 378 ods. 1 CSP) osoba C subjektom konania stane, a to namiesto osoby B. Na základe uvedeného je zrejmé, že pod pojmom strana konania, ako je použitý v § 456 CSP, sa majú na mysli osoby, ktoré boli subjektom dovolacieho konania, a nie tie, ktoré sa do konania dostali až následne, t.j. až po rozhodnutí dovolacieho súdu.

Záväznosť rozhodnutia dovolacieho súdu pre tretie osoby

Je však možné, že rozhodnutie dovolacieho súdu predsa bude pre osobu C záväzné. Je nepochybné, že rozhodnutie dovolacieho súdu by bolo záväzné pre osobu C (na ktorú bola prevedená vec po rozhodnutí odvolacieho súdu), pokiaľ by bola subjektom dovolacieho konania. V takom prípade by už osoba C nemala byť chránená, keďže § 456 CSP jej poskytuje ochranu len v prípade nového rozhodnutia.

Osoba A sa domáha toho, aby bola určená ako vlastník veci, v súdnom konaní voči osobe B. Odvolací súd zmení pôvodný zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a určí, že osoba A je vlastníkom veci. Osoba B podá dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V danom prípade je evidentné, že záujem na zmene subjektu bude mať jedine osoba B. Tá je však v konaní žalovaným. Podľa § 80 ods. 1 CSP pritom môže návrh na zmenu subjektu podať len žalobca.

Domnievame sa preto, že nie je dôvod, pre ktorý by sme nemohli na dovolateľa bezvýhradne (t.j. bez ohľadu na to, či vystupuje na strane žalobcu alebo žalovaného) aplikovať ustanovenia o konaní na súde prvej inštancie, ktoré sa vzťahujú na osobu, ktorá podáva žalobný návrh. Práve naopak - s ohľadom na logiku veci by malo byť nevyhnutné pozíciu žalobcu v konaní na súde prvej inštancie a dovolateľa v dovolacom konaní de facto stotožňovať, pričom je irelevantné, či dovolanie podáva osoba v pozícii žalobcu alebo žalovaného.

Priamou zmenou subjektu uskutočnenou v priebehu dovolacieho konania sa však téma záväznosti rozhodnutia dovolacieho súdu na osobu C ešte nemusí vyčerpať, a to s prihliadnutím na § 228 ods. 2 CSP v spojení s § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj „Katastrálny zákon“), t.j. s prihliadnutím na prípadný včas vykonaný zápis poznámky o dovolacom konaní v katastri nehnuteľností.

Katastrálny zákon totiž neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by explicitne vylučovalo aplikáciu § 228 ods. 2 CSP v prípade rozsudku vydaného v dovolacom konaní. Otáznym by mohlo byť použitie uvedeného ustanovenia ak dovolací súd rozhodne uznesením. Vylúčiť bez ďalšieho aplikáciu § 228 ods. 2 CSP však zrejme nie je možné ani v takom prípade - § 234 ods. 2 CSP totiž vzťahuje primerané použitie ustanovení o rozsudku (medzi ktorými je aj § 228 ods. 2 CSP) aj na uznesenia.

Bez ohľadu na záväznosť poznámky však v prípade prevodu majetku bude pre bdelého dovolateľa určite najistejšie požiadať o zmenu subjektu konania tak, aby sa jeho stranou stala osoba C (už aktuálne zapísaná ako vlastník veci v katastri nehnuteľností) ešte pred rozhodnutím dovolacieho súdu.

Relevancia dobrej viery

V predchádzajúcom bode analyzovaná otázka vstupu osoby C [ktorá (i) predtým nebola subjektom konania a (ii) pri nadobúdaní veci vychádzala z pôvodného právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu] už do dovolacieho konania a následnej záväznosti zrušovacieho rozhodnutia dovolacieho súdu práve vo vzťahu k tejto osobe doteraz nebola v judikatúre prakticky riešená. Inak to však je v prípade otázky relevancie dobrej viery osoby C. Otázkou, nakoľko je z hľadiska aplikácie § 456 CSP podstatná skutočnosť, či osoba C vedela alebo nevedela pri nadobúdaní veci o podanom dovolaní, sa totiž zaoberalo prakticky každé rozhodnutie, v ktorom bola zvažovaná aplikácia § 243d ods. 2 O.s.p., predchodcu súčasného § 456 CSP. Berúc do úvahy rozhodnutia najvyšších súdnych autorít v Slovenskej a Českej republike prevažuje ten právny názor, podľa ktorého je irelevantné, či osoba C vedela o podanom dovolaní alebo nie.

Poznámka v katastri nehnuteľností

Inštitút poznámky ako nástroj na informovanie verejnosti o skutočnostiach vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť alebo na osobu oprávnenú z práva k nehnuteľnosti má v našom právnom poriadku pomerne dlhú tradíciu.

V záujme právnej istoty pri nakladaní s nehnuteľnosťami, ako aj v záujme istoty potencionálnych záujemcov o kúpu nehnuteľnosti je potrebné, aby kataster obsahoval informácie o skutočnostiach, ktoré súvisia s právami k nehnuteľnostiam. V katastri sa budú vyznačovať na základe oznámení štátnych orgánov a dlžníkov, prípadne na základe právoplatných rozhodnutí. Právna úprava inštitútu poznámky je v súčasnosti obsiahnutá v prvom rade v katastrálnom zákone. Zápis poznámky do katastra však upravujú aj niektoré ďalšie osobitné právne predpisy, napríklad zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov alebo zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Katastrálny zákon v § 5 ods. 3 ustanovuje, že poznámka je úkon okresného úradu, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ďalej katastrálny zákon v § 38 ustanovuje, že poznámka vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Z ustanovenia § 5 ods. 3 a § 38 katastrálneho zákona je zrejmé, že zákonodarca koncipoval inštitút poznámky pomerne široko. Takéto široké poňatie inštitútu poznámky považujeme za správne a sme toho názoru, že je potrebné ho zachovať aj v budúcnosti.

tags: #katastrálny #bulletin #hodnovernosť #údajov