
Vlastníctvo majetku je základné ľudské právo zakotvené v Ústave Slovenskej republiky, konkrétne v článku 20. S vlastníctvom nehnuteľností úzko súvisí ich evidencia, ktorú na Slovensku vykonáva Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky (ÚGKK SR) prostredníctvom okresných úradov, konkrétne katastrov nehnuteľností. Fungovanie tejto evidencie sa riadi katastrálnym zákonom, jeho vykonávacou vyhláškou a spravovacím poriadkom.
Kataster nehnuteľností je verejná evidencia, ktorá zasahuje do života každého občana. S jeho údajmi sa stretávame pri uspokojovaní základných potrieb ako je bývanie a poľnohospodárstvo, pri vyrubovaní daní, v stavebníctve a pri ochrane životného prostredia. Právne vzťahy k nehnuteľnostiam majú významný dopad na naše životy, čoho dôkazom sú početné susedské a vlastnícke spory. Kataster nehnuteľností by mal byť nástrojom štátu, ktorý pomáha predchádzať týmto sporom a vnášať do majetkových vzťahov právnu istotu.
Evidencia pôdy na našom území má svoje korene v berných (daňových) rulách Márie Terézie. Pôvodne išlo len o súpis pozemkov a majetkov na daňové účely. Historicky sa evidencia nehnuteľností viaže na pozemkový kataster a pozemkové knihy, ktoré ríšsky zákonník č. 96 z roku 1871 prepojil. Pozemkové hárky tvorili základ pre pozemkovú knihu, v ktorej sa evidovali vlastnícke práva k nehnuteľnostiam intabulačným systémom, teda vkladom do knihy.
Konštitutívny princíp bol zrušený Občianskym zákonníkom č. 141/1950 Zb., ktorý síce zápis do pozemkovej knihy predpokladal, ale nezapisovanie nesankcionoval neplatnosťou úkonov. Mnohé prevody a prechody vlastníckeho práva neboli zapísané do pozemkovej knihy, a to aj z dôvodu prechodu na socializmus, ktorý uprednostňoval všeľudové vlastníctvo. Zanikla tiež zásada, že stavba je súčasťou pozemku.
V roku 1964 štát zriadil strediská geodézie, ktoré evidovali nehnuteľnosti v novozakladaných evidenciách, zoznamoch a súpisoch, z ktorých sa neskôr stali listy vlastníctva. Po rozdelení Československa a vzniku Slovenskej republiky bolo potrebné samostatne upraviť evidenciu nehnuteľností a práv k nim.
Prečítajte si tiež: Evidencia Nehnuteľností na Slovensku
Právna úprava v rokoch 1993 až 1995 bola zakotvená v zákonoch č. 265/1992 Zb. o zápise vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam a č. 266/1992 Zb. o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. Išlo o predpokladané provizórne riešenie do prijatia moderného civilného kódexu. Keďže práce na ňom neboli dokončené, bol prijatý zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 1996. Tento zákon, aj s novelizáciami, platí dodnes. Nasledovalo prijatie zákona č. 215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii, ktorý na zákon č. 162/1995 Z. z. nadväzuje.
Cieľom komentára ku katastrálnemu zákonu je byť spoľahlivou pomôckou pri výklade katastrálneho zákona v bežnej praxi. Prináša znenie zákona, komentovanie jednotlivých ustanovení, prehľad judikatúry a názorov ÚGKK SR, ktoré sú uverejňované v Katastrálnom bulletine. Komentár má pomôcť porozumieť strohému a niekedy ťažko zrozumiteľnému textu tohto právneho predpisu.
Komentár je určený pre širokú verejnosť, vrátane laikov, ktorí sa snažia porozumieť katastrálnemu zákonu. Poslúži každému, kto predáva alebo kupuje nehnuteľnosť a potrebuje vedieť, či je kúpna zmluva v poriadku. Je užitočný pre pracovníkov verejnej správy, advokátov, advokátskych koncipientov a všetkých, ktorí sa venujú problematike katastra.
Autorom komentára je JUDr. Jana Dráčová, advokátka špecializujúca sa na pozemkové právo, ktorá má bohaté teoretické aj praktické skúsenosti s pozemkovým právom ako bývalá pracovníčka ÚGKK SR. Spoluautorom je Mgr. Andrej Polák, ktorý sa počas svojej profesnej kariéry nepretržite venuje problematike pozemkového práva a má praktické skúsenosti z katastrálneho úradu, aj ako vedúci právneho odboru.
Komentár sa stretol s rôznymi ohlasmi. Niektorí čitatelia kritizovali jeho stručnosť a tendenčnosť v prospech správneho orgánu. Poukazovali na chýbajúcu judikatúru, výkladové stanoviská a usmernenia ÚGKK SR. Iní naopak ocenili jeho zrozumiteľnosť, prehľadnosť a odbornú úroveň. Vyzdvihli komparatívny prístup pri výklade jednotlivých inštitútov a pohľad na ich historický vývoj.
Prečítajte si tiež: Katastrálny zákon a vlastníctvo
Je dôležité poznamenať, že cieľom autora nebolo poukazovať na "diery" v zákone, ale skôr vyložiť zákon tak, aby si jednotlivé jeho časti neprotirečili a mohli podľa neho postupovať občania aj úradníci bez zbytočných konfliktov.
Prečítajte si tiež: Ako získať späť poplatok za kataster
tags: #katastrálny #zákon #komentár