Náhrada mzdy pri dlhodobej PN: Komplexný prehľad

Práceneschopnosť (PN) je obdobie, počas ktorého zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Táto situácia prináša so sebou nielen zdravotné komplikácie, ale aj finančné otázky. V tomto článku sa podrobne pozrieme na náhradu mzdy pri dlhodobej PN, nemocenské dávky, povinnosti zamestnávateľa a zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvňujú zamestnancov počas práceneschopnosti.

Dočasná práceneschopnosť: Základné informácie

Dočasná práceneschopnosť nastáva, keď zamestnanec nemôže pracovať zo zdravotných dôvodov. Ošetrujúci lekár určuje dĺžku PN, pričom prvý deň PN začína dňom zistenia choroby alebo úrazu. Výnimkou je situácia, keď sa práceneschopnosť zistí až po pracovnej dobe. Lekár môže uznať dočasnú práceneschopnosť spätne maximálne tri kalendárne dni.

Elektronická práceneschopnosť (ePN)

Od 1. januára 2024 sa práceneschopnosť (PN) vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN). Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. januára 2024 nepoužíva.

Výhody ePN:

  • Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne „papiere“ - komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
  • ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
  • O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
  • Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
  • Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Postup pri ePN:

  1. Lekár vytvorí elektronický záznam o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie.
  2. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
  3. Pacient nežiada o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské a nenahlasuje číslo účtu v banke, na ktorý mu bude poukazovaná dávka nemocenské.
  4. Pacient neoznamuje ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na dávky počas PN

Zamestnanec má počas dočasnej PN nárok na:

  1. Náhradu príjmu od zamestnávateľa (od 1. do 10. dňa PN).
  2. Nemocenské od Sociálnej poisťovne (od 11. dňa PN, najviac do 52. týždňa).

Náhrada príjmu sa znižuje o polovicu, ak zamestnanec utrpel úraz alebo ochorel v dôsledku požitia alkoholu alebo iných návykových látok.

Prečítajte si tiež: Spoločenský život seniorov

Podmienky nároku na náhradu príjmu a nemocenské

Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Výška náhrady príjmu a nemocenského

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

  • 1. - 3. deň PN: 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
  • 4. - 10. deň PN: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ)
  • Od 11. dňa PN: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) vypláca Sociálna poisťovňa ako nemocenské

Výpočet denného vymeriavacieho základu (DVZ)

Pre výpočet náhrady príjmu počas dočasnej práceneschopnosti je potrebné zistiť výšku denného vymeriavacieho základu (DVZ). Vypočítaný DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol.

Denný vymeriavací základ (DVZ) sa počíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie:

  • Kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára tohto roka.
  • Ak nemocenské poistenie netrvalo nepretržite od 1. januára, rozhodujúce obdobie sa určí od vzniku nemocenského poistenia (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN).

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Prečítajte si tiež: Zmeny v 3. pilieri

Príklad výpočtu

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

  • Náhrada za 1. až 3. deň: 25 % z DVZ
  • Náhrada za 4. až 10. deň: 55 % z DVZ
  • Od 11. dňa: Nemocenské vypláca Sociálna poisťovňa

Miesto určenia a vychádzky počas PN

Počas dočasnej PN je dôležité dodržiavať určené miesto pobytu a pravidlá vychádzok.

  • Miesto určenia: Miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak sa pacient nechce zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť.

  • Vychádzky: Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).

Kontroly počas PN

Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.

Prečítajte si tiež: Aké aktivity môže vykonávať dôchodca na základe mandátnej zmluvy?

Osoba, ktorá je PN, by si preto mala dávať veľký pozor na dodržiavanie všetkých podmienok. V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.

Samostatnou kategóriou sú osamelé osoby, teda osoby bez rodinného príslušníka, ktorého by mohli požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb. Ak pacient nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Porušenie liečebného režimu

V prípade, že má Sociálna poisťovňa podozrenie z porušenia liečebného režimu, v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada dodatočné dokumenty, prešetruje celú situáciu. Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN.

K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu. Výška pokuty je spravidla do 100 eur, no v prípade opakovaného porušenia povinností počas každej pracovnej neschopnosti sa môže vyšplhať až do 170 eur.

Dlhodobá PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Ak je zrejmé, že zamestnanec už nebude môcť svoju prácu vykonávať (napr. kvôli trvalým zdravotným obmedzeniam), zamestnávateľ mu môže dať výpoveď zo zdravotných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Výpoveď zo zdravotných dôvodov však musí byť podložená lekárskym posudkom o dlhodobej strate spôsobilosti vykonávať prácu.

Dlhodobá PN a DDS (3. pilier)

Počas obdobia dlhodobej PN sa zamestnanci často stretávajú s otázkami týkajúcimi sa ich doplnkového dôchodkového sporenia (DDS), známeho aj ako 3. pilier.

Príspevky zamestnávateľa na DDS počas PN

Častá otázka je, či zamestnávateľ prispieva na DDS aj počas PN. Všeobecne platí, že ak je klient dlhodobo na PN, zamestnávateľ mu neprispieva na DDS. Sporiteľ má prerušené obdobie sporenia, ale ak sa rozhodne, môže si dôchodkové sporenie neskôr doplatiť.

Možnosti sporiteľa počas dlhodobej PN

Ak je sporiteľ dlhodobo na PN, má niekoľko možností:

  1. Prerušenie sporenia: Sporiteľ nemusí počas PN prispievať do 3. piliera. Zmluva zostáva aktívna a sporiteľ platí poplatok za správu.
  2. Dobrovoľné doplatenie: Po skončení PN si sporiteľ môže doplatiť príspevky za obdobie, kedy bol na PN.
  3. Predčasný výber: Za určitých podmienok môže sporiteľ požiadať o predčasný výber svojich úspor.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancovi na dlhodobej PN

Ak je zamestnanec dlhodobo práceneschopný, zamestnávateľ má voči nemu určité povinnosti:

  1. Poskytovanie náhrady príjmu: Od 1. do 10. dňa PN je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi náhradu príjmu.
  2. Oznámenie Sociálnej poisťovni: Zamestnávateľ je povinný oznámiť Sociálnej poisťovni začiatok a koniec PN zamestnanca.
  3. Prerušenie sociálneho poistenia: Ak PN trvá dlhšie ako 52 týždňov, zamestnávateľ preruší sociálne poistenie zamestnanca.
  4. Informovanie o možnostiach DDS: Zamestnávateľ by mal informovať zamestnanca o jeho možnostiach v súvislosti s DDS počas PN.

Dôležité zmeny v sociálnom poistení v roku 2025

V roku 2025 nastanú dôležité zmeny v sociálnom poistení, ktoré ovplyvnia aj zamestnancov na dlhodobej PN:

  1. Valorizácia dôchodkov: Sociálna poisťovňa v roku 2025 zvýši dôchodky o 2,1 %.
  2. Zrušenie rodičovského dôchodku: Sociálna poisťovňa končí s vyplácaním rodičovského dôchodku tým poberateľom dôchodku, ktorým už bol priznaný.
  3. Vyššie nemocenské dávky: Poistenci Sociálnej poisťovne si vo viacerých životných situáciách v budúcom roku polepšia. V roku 2025 budú po splnení zákonných podmienok dostávať zo Sociálnej poisťovne vyššie maximálne sumy štyroch druhov nemocenských dávok: nemocenské, materské, tehotenské a ošetrovné.
  4. Zrušenie evidenčných listov dôchodkového poistenia (ELDP): Povinnosť zamestnávateľov predkladať Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia (ELDP) bude zrušená od 1. januára 2026.

Ako požiadať o náhradu príjmu, resp. nemocenské?

Od 1.1.2024 platí táto povinnosť už pre všetkých lekárov:

  • všeobecní lekári,
  • dorastoví lekári,
  • ambulantní lekári - špecialisti,
  • nemocniční lekári - špecialisti.

Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.

Čo je to ePN a ako funguje?

Ide o tzv. elektronického záznamu v Elektronickej zdravotnej knižke občana. Elektronická zdravotná knižka je vedená v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Výhody ePN:

  • Pacient už nemusí doručovať zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni papierové potvrdenie o dočasnej PN.
  • Údaje o dočasnej PN sa automaticky prenesú do Sociálnej poisťovne, ktorá následne informuje zamestnanca aj jeho zamestnávateľa.
  • ePN nahrádza papierové potvrdenie o dočasnej PN a tiež za žiadosť o nemocenskú dávku.

Povinnosti zamestnanca:

  • Kontaktovať telefonicky zamestnávateľa, že mu bola vystavená ePN,
  • Dodržiavanie liečebného režimu.

Povinnosti zamestnávateľa:

  • Prihlásiť sa do svojho konta na stránke Sociálnej poisťovne, v záložke „ePN“:
    • oznámiť číslo účtu zamestnanca, na ktorý mu vypláca mzdu, resp. oznámiť, že je mzda vyplácaná v hotovosti,
    • poskytnúť údaj o poslednom dni výkonu práce zamestnanca pred vznikom dočasnej PN,
    • obdobie, za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu a či táto náhrada bola alebo nebola vyplatená (oznamuje sa, ak ide o pracovný úraz alebo chorobu z povolania).
  • Uvedené údaje nahlasuje zamestnávateľ čo najskôr, ak predpokladá, že dočasná PN zamestnanca môže trvať viac ako 10 dní.
  • Sledovať ePN svojich zamestnancov aj prostredníctvom mzdového softvéru.
  • Viesť evidenciu o dočasnej PN v mzdovom softvéri.

tags: #náhrada #mzdy #pri #dlhodobej #PN

Ďalšie články