Sociálne poistenie a zamestnanie na Slovensku

Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom je základným pilierom ekonomiky. Najčastejšie vzniká prostredníctvom pracovnej zmluvy, ktorá definuje práva a povinnosti oboch strán. Avšak, zamestnávatelia majú možnosť využívať aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré môžu byť pre nich v niektorých prípadoch výhodnejšie. Tieto dohody, definované Zákonníkom práce, umožňujú flexibilnejšie zamestnávanie na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie potrieb zamestnávateľa.

Druhy dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Zákonník práce rozlišuje tri základné typy dohôd:

1. Dohoda o vykonaní práce: Táto dohoda je vymedzená výsledkom, čo znamená, že zamestnanec sa zaväzuje vykonať konkrétnu pracovnú úlohu.
2. Dohoda o pracovnej činnosti: Táto dohoda sa využíva na príležitostnú činnosť, ktorá je vymedzená druhom práce.
3. Dohoda o brigádnickej práci študentov: Táto dohoda je určená pre študentov a taktiež sa využíva na príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce.

Pracovný čas a obmedzenia pri dohodách

Zákonník práce stanovuje určité obmedzenia pre pracovný čas zamestnancov pracujúcich na základe dohôd. Pracovný čas nesmie presiahnuť 12 hodín v priebehu 24 hodín, a v prípade mladistvého zamestnanca 8 hodín počas 24 hodín. Dôležité je, že so zamestnancami vykonávajúcimi prácu na základe dohody nie je možné dohodnúť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť.

Minimálna mzda pri dohodách

Rovnako ako zamestnanci v pracovnom pomere, aj dohodári majú nárok na minimálnu mzdu. Podľa ustanovenia Zákonníka práce § 119 ods. 1, odmena dohodára nemôže byť nižšia ako minimálna mzda. V roku 2025 je minimálna mzda za jednu odpracovanú hodinu stanovená na úrovni 4,69 eura. Za každú hodinu práce počas sviatkov prináleží dohodárom dohodnutá odmena navýšená najmenej o sumu minimálnej mzdy za hodinu podľa osobitného predpisu.

Splatnosť odmeny pri dohodách

Pre splatnosť odmeny je dôležité rozlišovať, o aký typ dohody ide. V prípade dohody o vykonaní práce je odmena splatná po odovzdaní celej pracovnej úlohy, prípadne po vykonaní jej určitej časti. Pri dohode o pracovnej činnosti a brigádnickej práci študentov je odmena splatná najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa pracovná úloha vykonala.

Prečítajte si tiež: ÚPSVaR a zamestnanie

Špecifiká jednotlivých druhov dohôd

Dohoda o vykonaní práce

Tento typ dohody môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou najviac na dobu 12 mesiacov, ak rozsah pracovnej úlohy, na ktorú je táto dohoda uzatvorená, neprekročí v kalendárnom roku 350 hodín. To znamená, že ak zamestnávateľ túto dohodu uzatvorí so zamestnancom napríklad v septembri daného roka, tento môže u neho odpracovať 350 hodín do konca roka, nie počas nasledujúcich 12 mesiacov. Do odpracovaného počtu hodín sa započítava aj práca vykonaná u toho istého zamestnávateľa na základe inej dohody o vykonaní práce.

Dohodu je nutné uzatvoriť písomne s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, dohodnutou odmenou a dobou, počas ktorej sa má pracovná úloha vykonať. Odmena za vykonanú prácu je splatná až po jej dokončení a odovzdaní. Zúčastnené strany sa však môžu dohodnúť, že časť odmeny bude splatná už po vykonaní určitej časti stanovenej úlohy.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Zamestnávateľ ju môže uzavrieť s fyzickou osobou, študentom strednej alebo vysokej školy študujúceho dennou formou, ktorý ešte nedovŕšil 26 rokov. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade ju možno uzatvoriť iba písomne, s jasne vymedzenou pracovnou úlohou, odmenou za vykonanú prácu, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa uzatvára. Neoddeliteľnou súčasťou je potvrdenie o návšteve školy.

Na základe takéhoto druhu dohody môže študent vykonávať prácu najviac v priemere 20 hodín týždenne. Tento priemer sa posudzuje za celú dobu, počas ktorej bola dohoda uzatvorená. Maximálna doba, na ktorú je možno dohodu uzatvoriť, je 12 mesiacov a je možné tak urobiť najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dosiahne vek 26 rokov. Odmena za vykonanú prácu sa vypláca pravidelne (mesačne).

Od roku 2021 platí výnimka, vďaka ktorej je možné uzatvoriť túto dohodu aj s osobami mladšími ako 15 rokov, ktoré ešte neukončili povinnú školskú dochádzku, na vykonávanie ľahkých prác podľa § 11 ods. 4 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Podpora zamestnanosti: motivačný príspevok

Dohoda o pracovnej činnosti

Uzatvára sa písomne, s uvedením dohodnutej práce, odmeny, rozsahom pracovného času a dobou, na ktorú sa táto dohoda uzatvára. Možno ju uzatvoriť na dobu najviac 12 mesiacov a na jej základe je možné vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. Po uplynutí 12 mesiacov je možné uzatvoriť ďalšiu dohodu na ďalšie obdobie.

Sezónna práca

Možnosť uzatvárať dohody so sezónnymi pracovníkmi platí od roku 2023 a je určená pre odvetvia, kde je práca viazaná na ročné obdobia. Týka sa najmä poľnohospodárstva (zbery ovocia, zeleniny, vinobranie), lesníctva (zalesňovanie, pestovateľské práce), potravinárskej výroby (spracovanie plodín, sezónna výroba) a cestovného ruchu (letné a zimné turistické strediská, hotely počas sezóny).

Pri sezónnej dohode je možné odpracovať až 520 hodín u jedného zamestnávateľa za kalendárny rok, čo je viac než pri klasickej dohode o vykonaní práce (limit 350 hodín). Dohoda sa dá uzatvoriť len na prácu, ktorá je jednoznačne viazaná na sezónne obdobie a nemôže sa využívať na činnosti, ktoré majú celoročný charakter. Cieľom tohto režimu je umožniť firmám rýchlo pokryť nárazovú potrebu pracovníkov počas zberov alebo turistickej špičky, no zároveň zachovať rovnaké odvodové pravidlá ako pri iných dohodách.

Odvody z dohôd

Zamestnanci, ktorí pracujú na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, sú zahrnutí do nemocenského, dôchodkového poistenia aj do poistenia v nezamestnanosti. Výnimku majú študenti a poberatelia dôchodku, ktorí si po splnení zákonných podmienok môžu uplatniť odvodovú výnimku. Konkrétny druh a výška odvodov sa pritom odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne. Výška odvodov závisí od typu dohody, pravidelnosti príjmu a postavenia pracovníka (študent, dôchodca, bežný zamestnanec).

Odvody z dohody o vykonaní práce

Odvody platené zamestnávateľom z tohto typu dohody sa líšia podľa toho, či je zamestnanec odmeňovaný pravidelne alebo nepravidelne. Ak dohodár dostáva odmenu každý mesiac (napríklad za pravidelné upratovanie), ide o pravidelný príjem. Ak pracuje na jednorazovej zákazke a odmenu dostane až po jej dokončení (napríklad preklad brožúry), ide o príjem nepravidelný.

Prečítajte si tiež: Zamestnanie v zahraničí a príspevky

Pravidelný príjem

Nepravidelný príjem

Odvody z dohody o pracovnej činnosti

Pri dohode o pracovnej činnosti sa odvody platia v rovnakej výške ako pri pracovnom pomere. Zamestnávateľ odvádza 25,20 % do Sociálnej poisťovne a 11 % do zdravotnej poisťovne (pri zamestnancovi so ZŤP 5,5 %). Zamestnanec odvádza 13,40 % do Sociálnej poisťovne a 4 % do zdravotnej poisťovne (pri ZŤP 2 %).

Odvody z dohody o brigádnickej práci študentov

Spomedzi všetkých troch druhov dohôd má dohoda o brigádnickej práci študentov najnižšie odvodové zaťaženie. Študent si môže uplatniť oslobodenie od sociálneho poistenia do výšky 200 eur mesačne. Do tohto limitu neplatí žiadne sociálne odvody a zamestnávateľ odvádza len garančné a úrazové poistenie vo výške 1,05 %. Aby sa výnimka uplatnila, študent musí zamestnávateľa písomne požiadať prostredníctvom oznámenia a čestného vyhlásenia. Platí len na jednu dohodu u jedného zamestnávateľa.

Ak odmena presiahne 200 eur mesačne, študent odvádza zo sumy nad tento limit 4 % na starobné a 3 % na invalidné poistenie. Zamestnávateľ v takom prípade odvádza poistné na starobné, invalidné, garančné, úrazové poistenie a do rezervného fondu, spolu vo výške 22,80 %. Zdravotné poistenie sa pri dohode o brigádnickej práci študentov neplatí, keďže za študentov ho hradí štát.

Odvody zo sezónnej práce

Pri sezónnej práci na dohodu sa uplatňuje odpočítateľná položka na sociálne poistenie vo výške 715 € mesačne. Do tejto sumy sa neplatí poistné na starobné poistenie ani poistenie v nezamestnanosti, takže pracovník aj zamestnávateľ odvádzajú len zvyšné druhy poistného (invalidné, nemocenské a povinné príspevky). Ak príjem presiahne hranicu 715 €, poistné na starobné a nezamestnanosť sa platí len zo sumy nad tento limit, zatiaľ čo zdravotné poistenie sa platí vždy z celej odmeny.

Zmyslom tejto odpočítateľnej položky je zvýhodniť krátkodobé a časovo viazané práce, akými sú zbery, sezónna výroba alebo obsluha v turistických strediskách. V praxi to znamená vyššiu čistú mzdu pre pracovníka a nižšiu cenu práce pre zamestnávateľa, čo motivuje firmy prijímať ľudí na obdobie, keď je potreba pracovnej sily najväčšia a zároveň obmedzená na niekoľko týždňov či mesiacov v roku.

Príjem zo sezónnej práce do 715 € mesačne

Príjem zo sezónnej práce nad 715 € mesačne

Dohodári dôchodcovia a odvody

Za zamestnancov pracujúcich na dohodu o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti, ktorí sú zároveň poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného, výsluhového dôchodku s dovŕšeným dôchodkovým vekom, invalidného dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, odvádza zamestnávateľ do Sociálnej poisťovne nižšie odvody. Nezáleží pritom na tom, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Od 1. júla 2018 majú dôchodcovia možnosť uplatniť si u jedného zamestnávateľa odvodovú výnimku do 200 eur mesačne, podobne ako študenti pri brigádnickej dohode. Ak mesačný príjem dôchodcu nepresiahne 200 eur, zamestnávateľ za neho platí len úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %. Samotný dôchodca neplatí žiadne sociálne odvody. Aby sa výnimka uplatnila, musí dôchodca o tom zamestnávateľa písomne informovať a predložiť čestné vyhlásenie, že si ju v danom mesiaci neuplatňuje inde.

Ak príjem prekročí hranicu 200 eur, poistné sa platí len zo sumy nad tento limit. Všetci dôchodcovia odvádzajú z presahujúcej časti 4 % na starobné poistenie, poberatelia invalidných dôchodkov navyše aj 3 % na invalidné poistenie.

Rozdiel je aj na strane zamestnávateľa:

• Starobní a výsluhoví dôchodcovia po dovŕšení dôchodkového veku: zamestnávateľ za nich platí starobné poistenie, úrazové, garančné a príspevok do rezervného fondu solidarity, spolu 19,80 %.
• Invalidní dôchodcovia a invalidní výsluhoví dôchodcovia: zamestnávateľ odvádza starobné, invalidné, úrazové, garančné a rezervný fond, spolu 22,80 %.

Odvodová výnimka je teda výhodná pre obe strany: dôchodcovi sa zvyšuje čistý príjem a zamestnávateľovi klesá celková cena práce.

Povinnosti zamestnávateľa pri prijatí zamestnanca

Pri prijatí prvého zamestnanca čaká zamestnávateľa viacero registračných povinností. Za neplnenie povinností hrozia zamestnávateľovi pokuty, ktoré sú spravidla upravené intervalom alebo majú stanovený horný strop. V sociálnom poistení je zavedený princíp druhej šance, čo znamená, že pokuta sa neuloží, ak si zamestnávateľ splní povinnosť v dodatočnej 7-dňovej lehote.

Registračné povinnosti je potrebné začať v Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ sa musí prihlásiť do registra zamestnávateľov, a to najneskôr deň vopred pred zamestnaním prvého zamestnanca. Formulár Registračný list zamestnávateľa je možné podať v papierovej podobe v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, prípadne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Keďže so Sociálnou poisťovňou sa musí komunikovať elektronicky, potrebné je vybaviť si tiež prístup k e-Službám Sociálnej poisťovne. Podpisovať budete dohodu o používaní elektronických služieb. Následne zamestnávateľ prihlasuje do Sociálnej poisťovni zamestnanca. Termín na podanie registračného listu zamestnanca je pred vznikom pracovnoprávneho vzťahu, najneskôr deň pred začatím výkonu jeho činnosti. Elektronicky sa budú následne podávať aj mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, v ktorých zamestnávateľ uvedie výpočet sociálnych odvodov za svojich zamestnancov.

Ďalšie povinnosti vznikajú zamestnávateľovi voči tej zdravotnej poisťovni, v ktorej je nový zamestnanec poistencom. Zamestnávateľ sa totiž stáva jeho platiteľom poistného na zdravotné poistenie, čo musí oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni. Aj v zdravotnom poistení platí, že zamestnávateľ musí so zdravotnou poisťovňou komunikovať výlučne elektronicky, a to už od prvého podania. Každá zo zdravotných poisťovní má zavedený svoj postup na vybavenie a aktiváciu elektronických služieb, prostredníctvom ktorých je potrebné s ňou komunikovať.

Nový zamestnávateľ sa stáva platiteľom dane z príjmov zo závislej činnosti. Ak je však už registrovaný pre daň z príjmov právnickej osoby (teda má pridelené DIČ), nemusí sa pre platenie dane zo závislej činnosti registrovať, ani túto skutočnosť daňovému úradu oznamovať. Počas zamestnávania totiž čakajú zamestnávateľa povinnosti voči daňovému úradu, akými sú podávanie mesačných prehľadov o zrazených preddavkoch na daň či ročného hlásenia o vyúčtovaní dane.

Netreba zabúdať na to, že zamestnávateľ musí poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej vo výške minimálnej mzdy, resp. minimálnej mzdy prislúchajúcej pre konkrétny stupeň náročnosti práce. Pre rok 2026 platí minimálna mzda vo výške 915 eur. Zamestnávateľa však v tomto smere zaujíma najviac ukazovateľ ceny práce, teda celkových nákladov, ktoré bude platiť za svojho zamestnanca. Pre výpočet ceny práce je potrebné okrem hrubej mzdy pripočítať aj odvody platené zamestnávateľom, ktoré sú štandardne vo výške 36,2 % z hrubej mzdy.

Zamestnancovi musí zamestnávateľ poskytovať dovolenku, takže s nákladom, kedy zamestnanec dostáva mzdu, ale prácu nevykonáva, treba rátať tiež. Základná výmera dovolenky sú minimálne 4 týždne. Povinnosťou zamestnávateľa je aj poskytovanie príspevku na stravovanie. Sumy povinných príspevkov sa kvôli inflácii pomerne často menia, preto si dajte pozor, aby ste vyplácali zamestnancom vždy aktuálnu (aspoň minimálnu) sumu. Poskytovať rekreačný príspevok musia len tie firmy, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, takže menších zamestnávateľov sa netýkajú. Od roku 2025 majú takíto zamestnávatelia aj novú povinnosť, ktorou je poskytovanie príspevku na športovú činnosť dieťaťa.

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patria tie, ktoré súvisia s ochranou a bezpečnosťou zdravia pri práci (BOZP), s ochranou pred požiarmi či v súvislosti s pracovnou zdravotnou službou. Problematika zamestnávania je veľmi široká a zákony, ktoré ju upravujú, majú spolu vyše 1 700 strán.

Najlepším riešením môže byť zveriť túto problematiku do rúk odborníkov, pričom im na vybavovanie záležitostí môžete udeliť plnú moc. Treba však upozorniť, že nie všetko vie za vás vybaviť mzdový účtovník. Agendou, od ktorej vás môže odbremeniť, sú najmä výpočet samotnej mzdy, daňové povinnosti či povinnosti voči Sociálnej a zdravotným poisťovniam.

Dobrovoľné sociálne poistenie

Občan sa môže zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií platením dobrovoľného sociálneho poistenia. Cieľom je zabezpečiť určitý príjem počas tohto obdobia. Podmienkou je dovŕšenie veku 16 rokov a trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt na území SR (vrátane osôb s trvalým pobytom na území iného členského štátu EÚ, štátu EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska).

Dobrovoľné sociálne poistenie upravuje zákon č.. Fyzická osoba sa môže dobrovoľne poistiť v Sociálnej poisťovni aj v rámci piatich balíkov, ktoré tvoria ich kombináciu. Jednotlivé balíky nie sú však určené pre každého. Môže ísť o dobrovoľné dôchodkové poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti.

Podnikanie popri zamestnaní

Veľa budúcich podnikateľov začína svoje podnikanie ako vedľajšiu činnosť popri zamestnaní a až postupne opúšťajú bezpečný prístav zamestnania a podnikajú samostatne alebo majú živnosť popri zamestnaní ako dlhodobý ďalší zdroj príjmov.

Zamestnanec, ktorý pracuje v súkromnej sfére (t. j. § 83 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) platí, že zamestnanec môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak zamestnanec chce podnikať a vykonávať vedeckú, pedagogickú, publicistickú, lektorskú, prednášateľskú, literárnu alebo umeleckú činnosť, podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce na túto činnosť nepotrebuje súhlas zamestnávateľa.

Upozorňujeme, že uvedené platí len v prípade zamestnanca, ktorý je zamestnaný v trvalom pracovnom pomere (t. j. na pracovnú zmluvu) a teda neplatí to pre zamestnancov, ktorí sú zamestnaní na dohodu o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Odvodové povinnosti pri podnikaní popri zamestnaní

Povinnosť platiť odvody vznikne fyzickej osobe v prípade, ak jej zdaniteľné príjmy presiahnu zákonom stanovenú hranicu, ktorá sa odvíja od výšky priemernej mesačnej mzdy. V prípade, ak zdaniteľné príjmy fyzickej osoby za rok 2021 nepresiahnu sumu 6 798 €, nebude povinná od 1.7.2022, resp. od 1.10.2022 platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Ak teda budete popri zamestnaní podnikať „v malom“, sociálnym odvodom zo živnosti sa vyhnete. Čo sa týka odvodov do zdravotnej poisťovne, tak na živnostníka, ktorý je zároveň aj zamestnancom, sa nevzťahuje minimálny vymeriavací základ pre platenie odvodov do zdravotnej poisťovne, a to znamená, že takáto osoba nie je povinná platiť minimálne mesačné odvody do zdravotnej poisťovne, ktoré sú v roku 2021 vo výške 76,44 €. Živnostník, ktorý je zároveň aj zamestnancom môže platiť odvody v nulovej výške, alebo v sume nižšej ako sú minimálne mesačné odvody (napr. vo výške 20 €, či 40 €).

Skutočnosť, že takáto osoba nemusí platiť preddavky na zdravotné poistenie však neznamená, že nemusí platiť zdravotné poistenie vôbec. Naopak, tak ako z príjmov dosiahnutých ako živnostník, tak aj z príjmov dosiahnutých ako zamestnanec musí uhradiť zdravotné poistenie vo výške 14%, a to raz ročne, vždy po ročnom zúčtovaní preddavkov na zdravotné poistenie. Toto zúčtovanie vykonáva zdravotná poisťovňa do konca septembra, na základe daňového priznania, ktoré živnostník/zamestnanec podal do konca marca.

Upozorňujeme však, že ak živnostník bude dosahovať príjmy z podnikania a nebude platiť odvody do zdravotnej poisťovne v dostatočnej výške, po skončení kalendárneho roka vykoná zdravotná poisťovňa ročné zúčtovanie zdravotného poistenia, ktorého výsledkom môže byť nedoplatok.

Z tohto dôvodu môže byť živnosť popri zamestnaní výhodná napríklad pre tých, čo vykonávajú podnikateľskú činnosť popri zamestnaní iba príležitostne, v malom rozsahu, prípadne vôbec. Kým doteraz mohol zamestnanec požiadať zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania dane, tak v prípade, ak bude dosahovať príjem aj zo živnosti, musí podať daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby sám (ak mu vznikne povinnosť podať daňové priznanie). Termín na podanie daňového priznania je do 31.3.

tags: #socialne #poistenie #zamestnanie