Kedy navštíviť lekára pri vyhorení a PN

Syndróm vyhorenia je stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktorý je spôsobený dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Ak únava trvá dlhšie než niekoľko týždňov, sprevádzaná nepríjemnými príznakmi (bolesti hlavy, nevysvetliteľné chudnutie, silné závraty), prípadne ak máte podozrenie na zdravotný problém, obráťte sa na všeobecného lekára. Ak dlhodobo zápasíte s únavou, ktorá ovplyvňuje vašu výkonnosť, náladu a celkovú kvalitu života, neváhajte navštíviť lekára.

Čo je to syndróm vyhorenia?

Syndróm vyhorenia je konečným štádiom procesu, pri ktorom človek stráca svoje pôvodné nadšenie a pôvodnú motiváciu. Čím skôr tieto prejavy u seba človek spozoruje, tým je zväčša aj terapia jednoduchšia. Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb patrí burnout do kategórie Z73, ktorá zahŕňa rôzne ťažkosti spojené so zvládaním života. Syndróm vyhorenia je formálne definovaný a subjektívne prežívaný ako stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené dlhodobým zaoberaním sa situáciami, ktoré sú emocionálne mimoriadne náročné. Tieto emocionálne požiadavky sú najčastejšie spôsobené kombináciou dvoch vecí: veľkým očakávaním a chronickými situačnými stresmi.

Marie Åsberg, profesorka Karolínskeho inštitútu v Štokholme, ktorá študuje burnout, nazvala toto postupné míňanie sa síl človeka ako „tunel vyčerpania“. Na začiatku je nedostatok spánku, ktorý spôsobuje pocit vyčerpanosti. Tak do toho celého spadne: necíti žiadnu radosť, prichádzajú depresívne stavy až dôjde k úplnému vyčerpaniu všetkých síl. Je to akoby tunel negatívnych psychických aj fyzických pocitov, ktorý ho do seba vtiahne.

Príznaky syndrómu vyhorenia

Prvotné príznaky syndrómu vyhorenia sú často nenápadné, no postupne sa zhoršujú. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:

• Fyzické príznaky: Chronická únava, nespavosť, bolesti hlavy, žalúdočné problémy, znížená imunita.
• Emocionálne príznaky: Strata motivácie, cynizmus, podráždenosť, pocity bezmocnosti a beznádeje, úzkosť.
• Behaviorálne príznaky: Prokrastinácia, izolácia od kolegov a priateľov, znížená výkonnosť, vyhýbanie sa povinnostiam.

Ak spozorujete na sebe alebo na svojich blízkych niektoré z týchto príznakov, je dôležité spozornieť a začať situáciu riešiť.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Fázy syndrómu vyhorenia

Syndróm vyhorenia je postupný proces, ktorý prechádza niekoľkými fázami:

1. Fáza medových týždňov: Na začiatku ste plní energie a optimizmu.
2. Fáza stresu: Začínate pociťovať stres, ktorý ovplyvňuje vašu prácu a sústredenie.
3. Chronický stres: Stres sa stáva trvalým a prejavuje sa apatiou, meškaním do práce a sociálnou izoláciou.
4. Vyhorenie: Dosiahnete svoj limit a nemôžete fungovať ako predtým. Problémy v práci vás pohlcujú, cítite sa otupený a máte pochybnosti.
5. Chronické vyhorenie: Syndróm vyhorenia sa stáva súčasťou vášho života a vedie k úzkosti, depresii a chronickej únave.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Ak máte pocit, že trpíte obzvlášť závažnými príznakmi, ktoré vedú k fyzickým a duševným symptómom, ktoré ovplyvňujú váš každodenný život, mali by ste vyhľadať radu odborníka alebo navštíviť lekára, ktorý vám umožní okamžitú diagnózu a liečbu. V podcastoch zdravotnej poisťovne Union, týkajúcich sa depresie či úzkosti, odborníci hovoria aj to, že nie je jednoduché rozlíšiť, kedy je nevyhnutné obrátiť sa na odborníka.

Doporučila by som vám vyhľadať odborníka ako je psychológ, alebo psychiater. Liečba je zdĺhavejšia a vyžaduje si kompletnú PN-ku. Trvá mesiace. Lekár na začiatku často pristúpi k antidepresívam, na preklenutie najťažších stavov. Súčasťou liečby je terapia, kde sa v spolupráci s terapeutom pacienti snažia zodpovedať si otázky, čo ich k tomuto syndrómu dohnalo.

Ako získať PN (práceneschopnosť) pri vyhorení?

Od 1.1.2024 je účinných niekoľko pozitívnych noviniek vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN). Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

V prípade syndrómu vyhorenia je postup nasledovný:

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

1. Navštívte svojho všeobecného lekára: Ten vás môže poslať k psychológovi alebo psychiatrovi, ktorý potvrdí diagnózu syndrómu vyhorenia.
2. Psychológ alebo psychiater: Po diagnostikovaní syndrómu vyhorenia vám psychológ alebo psychiater môže odporučiť práceneschopnosť.
3. Všeobecný lekár (opäť): S odporúčaním od psychológa alebo psychiatra sa vrátite k svojmu všeobecnému lekárovi, ktorý vám vystaví ePN (elektronickú práceneschopnosť).

Dôležité: Na urgentom príjme nemocnice alebo v ambulantnej pohotovostnej službe sa vystavenie ePN týka úrazov a vážnych, výlučne neodkladných zmien zdravotného stavu. Tieto pracoviská nie sú miestami vystavenia ePN pre iné ochorenia, ktorých riešenie znesú odklad do ďalšieho pracovného dňa!

Čo robiť počas PN?

Počas práceneschopnosti je dôležité zamerať sa na regeneráciu a obnovu síl. Tu je niekoľko tipov:

• Oddych: Doprajte si dostatok spánku a relaxu.
• Psychoterapia: Navštevujte pravidelné sedenia s psychoterapeutom.
• Zdravý životný štýl: Jedzte vyváženú stravu, pravidelne sa hýbte a vyhýbajte sa alkoholu a iným škodlivým látkam.
• Koníčky: Venujte sa aktivitám, ktoré vás bavia a napĺňajú.
• Sociálny kontakt: Stretávajte sa s priateľmi a rodinou.
• Naučte sa povedať "nie": Dávať si len také úlohy, ktoré sme schopní zvládať. Treba si plánovať svoj voľný čas. Nájsť si koníčka, stretávať sa s priateľmi. Treba sa naučiť hovoriť „nie“. Nie všetkým vieme pomôcť a nie všetko dokážeme zmeniť.

Prevencia syndrómu vyhorenia

Najlepším spôsobom, ako sa vyhnúť syndrómu vyhorenia, je prevencia. Tu je niekoľko tipov:

• Stanovte si realistické ciele: Nedávajte si príliš veľa úloh a naučte sa hovoriť "nie".
• Nájdite si rovnováhu medzi prácou a osobným životom: Venujte sa koníčkom a tráveniu času s rodinou a priateľmi.
• Starajte sa o svoje fyzické a psychické zdravie: Pravidelne cvičte, zdravo sa stravujte a doprajte si dostatok spánku.
• Naučte sa zvládať stres: Používajte relaxačné techniky, ako je meditácia alebo joga.
• Komunikujte so svojím okolím: Rozprávajte sa o svojich problémoch s priateľmi, rodinou alebo terapeutom.
• Vyhýbajte sa teplotným šokom: Prechod z chladného do horúceho prostredia spôsobuje tzv. teplotný šok, ktorý môže viesť k celkovému oslabeniu organizmu. Preto sa odporúča pri prechode z klimatizovanej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia zotrvať chvíľu v neklimatizovanom priestore (napr. chodba) a až potom ísť von.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

tags: #kedy #navštíviť #lekára #pri #vyhorení #a