Kedy je vecné bremeno neplatné: Dôvody a aspekty

Vecné bremeno predstavuje právny inštitút, ktorý obmedzuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti v prospech inej osoby. V praxi sa často stretávame so zmluvami o zriadení vecného bremena, ktoré upravujú rôzne vzájomné právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností. Avšak, nie všetky vecné bremená sú platné a existujú dôvody, pre ktoré môže byť vecné bremeno neplatné. Tento článok sa zameriava na dôvody neplatnosti vecného bremena a s tým súvisiace aspekty.

Úvod do vecného bremena

Vecné bremeno je definované ako právo, ktoré obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech inej osoby, pričom vlastník je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Vecné bremená môžu vznikať na základe rôznych právnych skutočností, ako sú písomná zmluva, závet, rozhodnutie súdu alebo zo zákona. V praxi sa stretávame s dvoma typmi vecných bremien:

  • Vecné bremeno in rem: Je spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti a prechádza s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
  • Vecné bremeno in personam: Patrí konkrétnej fyzickej alebo právnickej osobe bez ohľadu na vlastníctvo nehnuteľnosti a zaniká smrťou fyzickej osoby alebo zánikom právnickej osoby.

Dôvody neplatnosti vecného bremena

Neplatnosť vecného bremena môže byť spôsobená rôznymi faktormi, ktoré sa týkajú formálnych alebo obsahových nedostatkov právneho úkonu. Medzi hlavné dôvody neplatnosti patria:

  1. Absolútna neplatnosť: Právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky a hľadí sa naň, akoby neexistoval. Takýto úkon nemožno dodatočne schváliť ani odstrániť vadu, ktorá spôsobuje neplatnosť.

  2. Relatívna neplatnosť: Právny úkon sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Dovolať sa neplatnosti možno buď oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu, alebo aj v súdnom konaní.

    Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

  3. Nedodržanie písomnej formy: Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka sa na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena vyžaduje vždy písomná forma zmluvy (§ 46 ods. 1 OZ), inak by bola zmluva absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Písomná forma zmluvy o zriadení vecného bremena sa vyžaduje preto, lebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vzniká vkladom do katastra nehnuteľností (§ 151o ods. 1 OZ a § 1 ods. 1 KZ).

  4. Rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi: Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

  5. Neoprávnená osoba: Právny úkon urobila osoba, ktorá nebola oprávnená ho urobiť (napr. právny úkon bol urobený z donútenia).

  6. Zastretý právny úkon: Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.

  7. Vecné bremeno na vlastnú nehnuteľnosť: Vecné bremeno nemožno zriadiť na vlastnú nehnuteľnosť (t. j. prípad, ak je oprávnený z vecného bremena v celom rozsahu totožný s povinným z vecného bremena), pretože v takomto prípade nie je naplnená požiadavka § 151n ods. 1 OZ - teda zriadenie vecného bremena v prospech iného.

    Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

  8. Splynutie práva a povinnosti: Ak dôjde k nadobudnutiu oprávneného pozemku oprávneným z vecného bremena in personam, vecné bremeno zaniká.

  9. Neurčitosť vecného bremena: Ak by oprávnenie z vecného bremena zriadeného in rem znelo napríklad v prospech spoluvlastníka nehnuteľnosti v rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/3, pričom výška spoluvlastníckych podielov by bola rovnaká, t. j. každý vlastní podiel v rozsahu 1/3 a zmluvu o zriadení vecného bremena by uzatvoril len jeden z podielových spoluvlastníkov, vecné bremeno in rem by nebolo dostatočne určité.

Zmluva o zriadení vecného bremena

Zmluva o zriadení vecného bremena je dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká adresovaním návrhu zmluvy druhej strane a jeho následnou bezvýhradnou akceptáciou. Pre vznik zmluvy je pritom irelevantné, ktorá strana podáva návrh a ktorá ho akceptuje. Podstatné je, že prijatie návrhu na uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena neobsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, pretože inak sa podľa § 44 ods. 2 OZ považuje za odmietnutie návrhu a nový návrh.

Pri zmluve o zriadení vecného bremena je nutné rozlišovať vecno-právnu stránku a záväzkovo-právnu stránku zmluvy. Záväzkovo-právna stránka zmluvy vyjadruje požiadavky na tento právny úkon kladené na obsah zmluvy. Skúmajú sa požiadavky na zmluvu definované v § 151n a § 151o OZ, vo všeobecných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, prípadne požiadavky ďalších osobitných predpisov (Obchodný zákonník, právna úprava nakladania s majetkom štátu prípadne verejno-právnych inštitúcií a podobne). Vecno-právna stránka zmluvy zahŕňa požiadavky, ktoré sa vyžadujú na to, aby bolo možné povoliť vklad vecného bremena do katastra nehnuteľností.

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena

Osobitosti pri uzatváraní zmlúv o zriadení vecného bremena je potrebné zvážiť v prípadoch, ak je zmluvnou stranou obchodná spoločnosť, pozemkové spoločenstvo, prípadne obec (alebo iný orgán verejnej správy). V mene právnickej osoby uzatvára zmluvu o zriadení vecného bremena štatutárny orgán. V súlade s § 14 ods. 2 OBZ je oprávnený podpísať zmluvu o zriadení vecného bremena aj prokurista, avšak iba ak mu bola udelená prokúra zahŕňajúca výslovne aj právo zaťažovať nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Pri zriaďovaní vecných bremien obcou je sporné, či má obecné (mestské) zastupiteľstvo schvaľovať zmluvu o zriadení vecného bremena, podľa ktorej oprávneným z vecného bremena by mala byť obec (mesto). Aktuálne upravuje potrebu súhlasu obecného zastupiteľstva § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. Súhlas sa vyžaduje (okrem iného) len pri prevode vlastníctva nehnuteľného majetku obce priamym predajom podľa § 9 ods. 2 písm. c) zákon č. 138/1991 Zb. Zriadenie, resp. zrušenie vecného bremena nie je takýmto prevodom a nemožno ho považovať ani za nakladanie s majetkovými právami podľa § 9 ods. 2 písm.

Riešenie sporov prostredníctvom vecného bremena

V prípade, ak sa dve strany rozhodnú riešiť spory prostredníctvom zriadenia vecného bremena, musí byť na to zmluva, ktorá nadobudla právoplatnosť, a urobený vklad do katastra nehnuteľností. Zmluva musí mať zo zákona písomnú podobu. Keď sa dohodnúť nedokážu, môže sa strana, ktorá žiada zriadenie vecného bremena, obrátiť na súd. Ten ho totiž môže zriadiť rozhodnutím, ale len zo zákona pripúšťajúcich dôvodov. Vlastníkovi nehnuteľnosti, ktorého dom je zaťažený vecným bremenom, patrí náhrada.

Katastrálny zákon a vecné bremená

Vecné bremeno vzniká až vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností, čo znamená, že zmluva nadobudne vecno-právne účinky až vkladom. Dovtedy vyvolala len obligačno-právne účinky, teda viazanosť zmluvných strán zmluvou. Ak je návrh na vklad do katastra nehnuteľností podaný s určitým časovým odstupom od uzavretia zmluvy, môže dôjsť k viacerým problematickým situáciám, ktoré je potrebné vyriešiť a zabezpečiť primeraným spôsobom. Aj keď neexistuje právna povinnosť ani lehota na podanie návrhu na vklad, aj prezentované rozhodnutie naznačuje viaceré problematické situácie, ktoré môžu vzniknúť medzi uzavretím zmluvy a podaním návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Ich následkom bude prekážka vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností. Generálne problematickou situáciu je predovšetkým zmena v majetkovej podstate oprávnených alebo povinných nehnuteľností.

Zánik vecného bremena

Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje alebo zrušuje. Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.

tags: #kedy #je #vecné #bremeno #neplatné #dôvody

Ďalšie články