Zákaz predaja alkoholu v zahraničí EÚ: Prehľad a dopady

Ak sa rozhodnete cestovať po svete a v každej krajine si dopriať pohárik miestneho alkoholu, môžete naraziť na veľmi rozdielne zákony a obmedzenia. Regulácia predaja a konzumácie alkoholu je komplexná téma, ktorá sa líši v závislosti od kultúrnych, sociálnych a zdravotných faktorov. Tento článok poskytuje prehľad o rôznych prístupoch k zákazu predaja alkoholu v krajinách mimo EÚ, ako aj v rámci nej, s dôrazom na dôvody, dopady a kontroverzie s tým spojené.

Vekové obmedzenia a kultúrny kontext

Najmladší konzumenti alkoholu sa nachádzajú v Stredoafrickej republike a Mali, kde si alkohol môžu kúpiť už od 15 rokov. V Európe je pitie vína a piva súčasťou kultúry, preto je veková hranica nižšia. Bez ohľadu na zákony však platí, že zodpovedná konzumácia alkoholu je dôležitá bez ohľadu na vek.

Severské krajiny: Prísna "alkoholová politika"

Desiatky rokov najprísnejšia „alkoholová politika“ v Európe vládne v severských krajinách. Vo Švédsku, Fínsku, Nórsku či na Islande je predaj alkoholických nápojov prísne regulovaný. Severské krajiny majú okrem štátnych monopolov aj jedny z najvyšších spotrebných daní na alkohol v celej Európe. Obyvatelia severských krajín si tak často hľadajú cestu k alkoholickým nápojom na výletoch do susedných krajín s miernejšími obmedzeniami na predaj alkoholu a hlavne nižšími cenami.

Alkoholová turistika a cenové rozdiely

V dôsledku vysokých cien a reštrikčných opatrení sa za ostatné roky vyvinul v severnej Európe špeciálny alkoholový turistický biznis. S blízkym susedstvom s Fínskom profitovali predovšetkým estónski výrobcovia a predajcovia alkoholických nápojov. Kým v Estónsku stojí 0,7 litra bežného „tvrdého“ alkoholu podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) v priemere päť a pol eura, za porovnateľný alkohol musí Fín zaplatiť doma približne trojnásobok. Pod výrazný cenový rozdiel sa podpisujú aj spotrebné dane na alkohol. Ešte pred vstupom Estónska do Európskej únie znížilo Fínsko spotrebnú daň na tvrdý alkohol o 44 percent. Napriek tomu sú spotrebné dane v porovnaní s Estónskom v závislosti od rôzneho druhu alkoholických nápojov troj- až päťnásobne vyššie.

Podobná je situácia aj na dánsko-nemeckej hranici. Kým Nemci zaplatia za 0,7 litra tvrdého alkoholu v priemere päť eur, Dáni dvakrát toľko. Aj v tomto prípade zohráva úlohu podstatne vyššia spotrebná daň na všetky druhy alkoholických nápojov v Dánsku. Pre vysoké ceny majú zo severských krajín najviac „sťažený“ prístup k alkoholu Nóri. Za fľašu tvrdého alkoholu zaplatia v priemere takmer 40 eur, približne o desať eur lacnejšie nakupujú Islanďania. Priemerná cena fľaše tvrdého alkoholu prekračuje aj vo Švédsku 21 eur.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Štátne monopoly: Systembolaget a Alko

S negatívnymi efektmi vyplývajúcimi z nadmernej spotreby alkoholu sa severské krajiny snažia bojovať obmedzeniami výroby, veľko- a maloobchodného predaja. Vo Švédsku, Fínsku, Nórsku a na Islande má maloobchodný predaj štát plne pod kontrolou prostredníctvom štátnych monopolných predajných miest. Výroba a veľkoobchod sú v týchto krajinách licencované. Najmiernejšie obmedzenia na výrobu a obchod s alkoholom existujú spomedzi severských krajín v Dánsku. V krajine neexistuje na rozdiel od ostatných susedov ani štátny monopol na maloobchodný predaj alkoholu.

Kvôli svojej reštriktívnej alkoholovej politike si Švédsko dokonca vyslúžilo žalobu Európskej komisie na Európskom súdnom dvore. Sprostredkovaný dovoz alkoholu cez iných dodávateľov má totiž štát pod palcom cez monopolnú maloobchodnú sieť Systembolaget. Švédi, ktorí si chcú objednať alkohol v zahraničí, sa tak musia najprv obrátiť na Systembolaget, ktorý pre nich požadovaný alkoholický nápoj objedná. Podľa komisie nie je tento postup v súlade s legislatívou EÚ. V ostatných týždňoch sa dostal štátny monopolný predajca do hľadáčika švédskych médií kvôli korupčnému škandálu. Takmer rok trvajúce policajné vyšetrovanie preukázalo, že niekoľko desiatok zamestnancov firmy bralo úplatky od dodávateľských spoločností. Tí mali nezákonnou cestou pomáhať dodávateľom alkoholu dosahovať ich predajné ciele. Detaily korupčnej aféry však drží švédska prokuratúra pod pokrievkou. Štátna firma dosiahla v minulom roku prevádzkový zisk viac ako 172 miliónov švédskych korún (760 mil. Sk). Obrat medziročne mierne poklesol na približne 19,2 mld. SEK. V roku 2003 firma predala vo viac ako 420 obchodoch vyše 22-tisíc litrov liehovín, pričom Švédi najčastejšie nakupovali vodku a whiskey.

Podobná je situácia aj vo Fínsku, kde maloobchodný trh s alkoholom ovláda štátny monopol Alko. V uplynulom roku profitoval z nárastu celkovej spotreby alkoholu na 9,4 litra 100-percentného alkoholu na obyvateľa. Firma prevádzkuje 314 obchodov a takmer pol druha stovky objednávkových centier. Celkovo sa vo Fínsku predalo zhruba 40 miliónov litrov stopercentného alkoholu. Alko dosiahol v minulom roku obrat viac ako 1,1 miliardy eur (Sk). Prevádzkový zisk bol takmer 43 miliónov eur.

Na pokles predaja alkoholických nápojov prostredníctvom štátneho monopolu Vinmonopolet v prospech nákupu nezdaneného alkoholu reagovalo Nórsko v ostatných dvoch rokoch znižovaním spotrebnej dane. Podľa Vinmonopoletu sa znižovaním daní podarilo zvrátiť trend a Dáni opäť viacej nakupujú doma a menej chodia za alkoholom do cudziny či ho vyrábajú doma. V uplynulom roku predal Vinmonopolet vo svojich 188 obchodoch takmer 61 miliónov litra vína, piva, liehovín a ostatných alkoholických nápojov.

Snahy o harmonizáciu v EÚ

Nórsky premiér Kjell Magne Bondevik už na augustovom stretnutí severských predsedov vlád navrhoval spoločný postup v oblasti harmonizácie spotrebných daní na alkohol v EÚ. O ďalšom postupe budú šéfovia severských vlád rokovať na novembrovom stretnutí. „Je jednoznačné, že rôzne úrovne zdaňovania alkoholu v členských krajinách únie deformujú trh a podporujú podvody a pašovanie. Bez súhlasu všetkých členských krajín sa však s tým nedá nič robiť,“ citoval server Euobserver.com komisára pre vnútorný trh Fritsa Bolkensteina. So spoločným zdaňovaním však musia aj v tomto prípade súhlasiť všetky členské krajiny.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Európska komisia by chcela v rámci únie presadiť výraznejšiu harmonizáciu spotrebných daní z alkoholických nápojov. Z toho dôvodu ešte v apríli predložila návrh na zjednodušenie a liberalizáciu pohybu tovaru v rámci Európskej únie. V prevažnej miere sa to týka práve alkoholických nápojov. Podľa návrhu komisie by sa mali alkoholické nápoje zdaňovať sadzbou spotrebnej dane v krajine, v ktorej bol zakúpený, a pri dovoze do domácej krajiny by už spotrebiteľ nemal platiť žiadne dodatočné dane. Počas predsedníctva Holandska je však minimálne otázka jednotnej spotrebnej dane na alkohol v rámci EÚ bezpredmetná. „Minimálne dane ani dovozné kvóty nepovažujeme za prioritu,“ povedal ešte v auguste William Lelieveldt z holandského ministerstva financií. Podľa neho väčšina členských krajín EÚ nepovažuje spotrebné dane na alkohol za dôležitý problém. „Určitá miera daňovej konkurencie je v skutočnosti dobrá pre vnútorný európsky trh,“ dodal.

Obmedzenia v turistických destináciách

Regionálna vláda zakázala nočný predaj alkoholu a sprísnila jeho konzumáciu na turisticky najviac vyhľadávaných miestach na španielskych ostrovoch Malorka a Ibiza. Nové opatrenia sú súčasťou úsilia obmedziť nadmerné množstvo turistov. Týkajú sa oblastí Llucmajor, Palma a Calviá na Malorke a Sant Antoni de Portmany na Ibize. Vláda už v minulosti upozorňovala turistov na nevhodné správanie. Pre tieto oblasti platí aj zákaz plavby tzv. párty lodí vo vzdialenosti menšej ako jedna námorná míľa (1 852 m) od pevniny. Turisti nemôžu v týchto oblastiach z lodí vystupovať ani na ne nastupovať, skonštatoval denník Majorca Daily Bulletin.

Nová vyhláška baleárskej vlády rozširuje už existujúci zákon z roku 2020, ktorý zakázal tzv. happy hours (znížené ceny alkoholu v baroch v určitých časoch), organizované hromadné navštevovanie barov, ponuku dvoch alkoholických nápojov za cenu jedného, predaj alkoholu v obchodoch medzi 21:30 a 08:00 h a propagáciu párty lodí na určitých miestach. Vláda už predtým upozorňovala turistov, že za nevhodné správanie im hrozí pokuta. Pitie alkoholu na verejnosti v rámci veľkého davu a narúšanie verejného pokoja môže viesť k pokutovaniu vo výške 750 až 1 500 eur. V závažných prípadoch môže byť pokuta dokonca až 3-tisíc eur. Starosta mesta Palma de Mallorca Jaime Martínez uviedol, že jedným z jeho cieľov je napraviť necivilné správanie. Opatrenia budú platiť iba do 31. decembra 2027. Vláda vyjadrila presvedčenie, že neskôr už nebudú potrebné.

V čase zavedenia zákona z roku 2020 regionálna vláda uviedla, že ako prvá v Európe obmedzila propagáciu a predaj alkoholu v určitých turistických zónach. Uviedla, že nové opatrenia budú bojovať proti excesom a vynútia skutočnú zmenu v modeli cestovného ruchu v týchto destináciách. Krajiny zároveň zachovali širšie štátne monopoly.

Ďalšie príklady obmedzení pre turistov

• Benátky: Zákaz ťahania batožiny na kolieskach od leta 2023, obmedzenie turistických skupín na maximálne 25 osôb, zavedenie vstupného poplatku pre jednodňových návštevníkov.
• Španielsko: Zákaz pitia alkoholu na verejných miestach, najmä v Madride, Barcelone a na Baleárskych ostrovoch.
• Porto: Zákaz predaja alkoholu v centre mesta v nočných hodinách (od 21:00 do 8:00).
• Hvar: Obmedzenie hluku na maximálne 85 decibelov, zákaz nosenia plaviek alebo odhalenej hornej časti tela v centre mesta, zákaz užívania alkoholu či drog a iné excesy.
• Ibiza: Zákaz pouličnej konzumácie alkoholu a jeho predaja v supermarketoch medzi 21:30 a 8:00 ráno.

Liberalizácia v niektorých krajinách

Vláda vo švédskom Štokholme má v úmysle povoliť tzv. farmársky predaj, v rámci ktorého výrobcovia alkoholu ponúkajú nápoje priamo návštevníkom. Fínsky parlament zasa medzičasom schválil predaj kvasených nápojov, ako je pivo, víno a jablčný mušt s obsahom alkoholu do 8 % v supermarketoch, oproti súčasnému limitu 5,5 %. Vo Švédsku a Fínsku možno alkohol vo všeobecnosti kúpiť iba v štátnych obchodoch alebo v licencovaných baroch a reštauráciách. Sú jedinými krajinami EÚ, ktoré majú monopol na alkohol.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Švédska vláda plánuje pomôcť podnikateľom otvorením malopredaja vína, piva, jablčného muštu a liehovín pre tých, ktorí navštívia priestory výrobcov. Ministri tvrdia, že to pomôže vytvoriť „skvelé spomienky“. Ak opatrenie schvália, účinnosť nadobudne v roku 2025. Fíni aj Švédi sa však v súvislosti s týmito rozhodnutiami možno budú musieť obrátiť na Európsku komisiu, aby skontrolovala, či neporušujú zákon o hospodárskej súťaži. Komisia už vyjadrila námietky proti rozhodnutiu Fínska vylúčiť destilované nápoje z nového zákona.

Zákaz predaja alkoholu na čerpacích staniciach

Alkoholické nápoje nie je možné kúpiť na čerpacích staniciach okrem iného vo Švédsku, Holandsku a Litve. Úrady vo Francúzsku, Slovinsku a Portugalsku sa rozhodli zakázať predaj alkoholu v noci.

• Nemecko: Predaj alkoholu na čerpacích staniciach je možný, ale v obmedzenom množstve.
• Španielsko: V obchodoch a stravovacích zariadeniach na čerpacích staniciach je zakázaný predaj alkoholu s obsahom alkoholu vyšším ako 20 %.
• Poľsko: Pripravuje sa návrh zákazu predaja alkoholu na čerpacích staniciach v noci.
• Francúzsko: Zákaz predaja nápojov s obsahom alkoholu na čerpacích staniciach v čase od 18.00 do 8.00 hod.
• Slovinsko: Alkohol kúpite takmer na každej čerpacej stanici, ale predaj je obmedzený.
• Litva: V roku 2016 bol zakázaný predaj alkoholu na čerpacích staniciach a o rok neskôr vstúpil do platnosti aj zákaz konzumácie alkoholu v autách cestujúcimi, vo verejnej doprave, na uliciach, štadiónoch a v parkoch.
• Lotyšsko a Estónsko: Nie je možné zakúpiť alkohol v obchodoch vrátane čerpacích staníc v čase od 22.00 do 22.00 hod. v Estónsku a od 22.00 do 8.00 hod. v Lotyšsku.
• Švédsko: Predaj alkoholu na čerpacích staniciach je zakázaný, rovnako ako v iných maloobchodných predajniach vrátane obchodov s potravinami.
• Fínsko: V predajniach potravín vrátane tých, ktoré sa nachádzajú na čerpacích staniciach, je možné predávať len alkoholické nápoje s obsahom alkoholu do 8 %, pričom nápoje s obsahom alkoholu nad 2,8 % je možné zakúpiť do 21.00 h.
• Nórsko: Alkohol sa na čerpacích staniciach nepredáva, ale pravidelne sa vedú politické diskusie o jeho povolení.
• Dánsko: Má najliberálnejšie predpisy o alkohole v Škandinávii.
• Taliansko a Rakúsko: Alkohol je jedným z najdôležitejších položiek dostupných na tamojších čerpacích staniciach.
• Spojené kráľovstvo: Čerpacie stanice môžu predávať alkohol od roku 2013, ak získajú licenciu.
• Belgicko: Nová legislatíva od 1. apríla 2025 zakazuje predaj alkoholických nápojov na čerpacích staniciach pozdĺž diaľnic v čase od 22.00 do 7.00 h.
• Holandsko: Zákaz predaja alkoholu v plnej miere platí na holandských čerpacích staniciach.
• Srbsko: Predaj alkoholu na čerpacích staniciach je legálny, ak je kupujúci starší ako 18 rokov.
• Izrael: Počas dňa sa alkoholické nápoje môžu kúpiť aj v obchodoch pri čerpacích staniciach. Koncom júna izraelský parlament povolil predaj vína vo štvrtok a v dňoch pred židovskými sviatkami v čase od 23.00 do 02.00 hod.
• USA: Zákony týkajúce sa predaja alkoholu na čerpacích staniciach a v iných obchodoch s potravinami sa značne líšia a závisia od štátnych a miestnych predpisov.
• Kanada: Predaj alkoholu závisí od predpisov v každej z trinástich provincií a teritórií.

Príklad Litvy: Zvýšenie vekovej hranice a obmedzenie reklamy

Nový litovský zákon zvýšil vekovú hranicu povoľujúcu konzumáciu alkoholu z 18 na 20 rokov, zakázal reklamu na alkohol a radikálne obmedzil otváracie hodiny pre predajne s alkoholom. Zákon je v platnosti od 1. januára 2018. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa spotreba Litovčanov na osobu zvýšila za desaťročie o viac ako 22 percent - zo 14,9 litra čistého alkoholu ročne v roku 2006 na 18,2 litra v roku 2016. Minister zdravotníctva Aurelijus Veryga uviedol, že alkoholizmus robí z Litvy neatraktívnu krajinu pre zahraničné investície a cestovný ruch. Členovia opozície už navrhli dodatky s cieľom zrušiť najtvrdšie aspekty zákona.

Dopady obmedzení a zákazov

Obmedzenia a zákazy predaja alkoholu majú rôzne dopady, ktoré je dôležité zvážiť:

• Zníženie spotreby alkoholu: Cieľom väčšiny opatrení je znížiť celkovú spotrebu alkoholu a s ňou spojené zdravotné a sociálne problémy.
• Obmedzenie excesov v turistických oblastiach: Zákazy pitia na verejnosti a nočného predaja alkoholu majú obmedziť hlučné správanie a narúšanie verejného poriadku v turistických centrách.
• Podpora zodpovedného turizmu: Zavedenie pravidiel a pokút má naučiť návštevníkov rešpektovať miestne pravidlá a kultúru.
• Ekonomické dopady: Obmedzenia môžu mať negatívny dopad na predaj alkoholu a s tým spojené príjmy pre podniky a štát. Na druhej strane, môžu podporiť rozvoj iných foriem turizmu a zábavy.
• Rozvoj "alkoholovej turistiky": Vysoké ceny a obmedzenia v niektorých krajinách môžu viesť k nákupom alkoholu v zahraničí.
• Kontroverzie a odpor: Niektoré opatrenia, ako napríklad zvýšenie vekovej hranice alebo obmedzenie reklamy, môžu vyvolať kontroverzie a odpor zo strany verejnosti a podnikateľov.

tags: #zákaz #predaja #alkoholu #v #zahraničí #EÚ