
Tento článok sa zaoberá rozdielmi medzi nájomným vzťahom a spoluvlastníctvom, pričom sa zameriava na ich právne aspekty a praktické dôsledky. Objasňuje práva a povinnosti vyplývajúce z oboch typov vzťahov, a to s ohľadom na rôzne životné situácie, ktoré môžu nastať.
Spoluvlastníctvo nastáva, keď viac osôb vlastní jednu vec. Spoluvlastníci majú podiely, ktoré vyjadrujú ich mieru vlastníctva. Ak spoluvlastníci chcú ukončiť spoluvlastníctvo, môžu sa dohodnúť mimosúdnou dohodou o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva.
V prípade, že sa spoluvlastníci nevedia dohodnúť, môže o zrušení spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní rozhodnúť súd na návrh niektorého zo spoluvlastníkov. Súdne rozhodnutie sa opiera o zákonné zásady uvedené v Občianskom zákonníku.
Súd v prvom rade skúma, či je možné vec dobre rozdeliť medzi spoluvlastníkov. Ak je to možné, súd vec reálne rozdelí, aj keď to žiadny zo spoluvlastníkov nenavrhuje. Ak rozdelenie veci nie je dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, pričom prihliada na účelné využitie veci a na prípadné násilné správanie niektorého zo spoluvlastníkov voči ostatným. Ak žiadny zo spoluvlastníkov o vec nemá záujem, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
V prípade predaja veci v spoluvlastníctve tretej osobe, musia spoluvlastníci rešpektovať zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. To znamená, že spoluvlastník, ktorý chce previesť svoj podiel, musí najskôr osloviť ostatných spoluvlastníkov s ponukou na odkúpenie za rovnakých podmienok, aké ponúka tretej osobe.
Prečítajte si tiež: Osobný bankrot a nájomné
Nájomný vzťah vzniká na základe nájomnej zmluvy, kde prenajímateľ prenecháva nájomcovi vec (napr. byt) na dočasné užívanie za odplatu (nájomné).
Po rozvode manželstva sú obaja bývalí manželia povinní platiť nájomné, ak ide o spoločný byt/dom. Je však potrebné rozlišovať platby spojené s užívaním nehnuteľnosti (voda, elektrina, plyn) od platieb, ktoré by sa platili aj v prípade, ak by sa nehnuteľnosť neužívala (teplo, odvoz odpadu). Energie by mal platiť ten z manželov, ktorý nehnuteľnosť užíva, zatiaľ čo ostatné platby by mali platiť obaja spoločne.
Ak jeden z bývalých manželov užíva celý byt, teda aj podiel druhého manžela, vzniká na strane užívateľa bezdôvodné obohatenie. V takomto prípade môže druhý manžel požadovať náhradu za užívanie jeho podielu, ktorá sa zvyčajne určuje vo výške obvyklého nájmu za porovnateľný byt.
Príjmy z prenájmu bytu, ktorý patrí do BSM, sú súčasťou BSM. Manželia sa však môžu dohodnúť na zúžení rozsahu BSM formou notárskej zápisnice, čím môžu vylúčiť príjmy z prenájmu z BSM. Na prenájom bytu, ktorý patrí do BSM, je potrebný súhlas oboch manželov.
Krátkodobý nájom bytu je upravený zákonom č. 98/2014 Z. z., ktorý sa vzťahuje na nájomné zmluvy s trvaním najviac dva roky. Tento zákon je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku a upravuje práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu.
Prečítajte si tiež: Možnosti mestského nájomného bývania
Po skončení nájmu je nájomca povinný byt vypratať. Ak tak neurobí, prenajímateľ má právo domáhať sa vypratania bytu súdnou cestou. Svojpomocné vypratanie bytu prenajímateľom je možné len za splnenia podmienok svojpomoci podľa Občianskeho zákonníka.
Existujú dva typy zmlúv o nájme poľnohospodárskej pôdy:
Druhý typ zmluvy je rozsiahlejší a upravuje viacero osobitných pravidiel, napríklad povinnú písomnú formu zmluvy, inštitút vydávania náhradných pozemkov a pravidlá pre minimálnu a maximálnu dĺžku nájmu.
Daňovník, ktorý dosahuje príjmy z prenájmu nehnuteľnosti, je povinný tieto príjmy zdaniť. Príjmy z prenájmu sa uvádzajú v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby typu B. Daňovník si môže uplatniť oslobodenie od dane vo výške 500 eur ročne. Okrem toho si môže uplatniť preukázateľné výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z prenájmu, napríklad výdavky na opravy a údržbu, daň z nehnuteľnosti a výdavky za služby v prenajatej nehnuteľnosti.
Ak prenajímaná nehnuteľnosť patrí do BSM, manželia si môžu príjem z prenájmu rozdeliť v takom pomere, aký si dohodnú. Rovnakým pomerom si rozdelia aj daňové výdavky súvisiace s prenajímaním nehnuteľnosti.
Prečítajte si tiež: Žarnovica: Kto môže získať nájomný byt?
Fyzická osoba, ktorá prenajíma nehnuteľnosť na území SR, je povinná registrovať sa na daňovom úrade. Registračná povinnosť sa vzťahuje aj na fyzickú osobu, ktorá ďalej prenajíma nehnuteľnosť, ktorú má sama v nájme.
tags: #najomny #vztah #a #spoluvlastnictvo #rozdiel