Príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa: Podmienky a nárok

Udržiavanie rovnováhy medzi pracovným a osobným životom je čoraz náročnejšie. Aby sa zamestnancom dobre pracovalo a dokázali plniť všetky termíny, je dôležité motivovať ich nielen zaujímavou mzdou, ale aj ďalšími benefitmi, medzi ktoré patrí napríklad príspevok na rekreáciu. Tento príspevok je obľúbeným zamestnaneckým benefitom, ktorého cieľom je podpora domáceho cestovného ruchu. V tomto článku sa dozviete, kedy má zamestnanec na príspevok na rekreáciu nárok, v akej výške a na čo všetko ho môže využiť.

Legislatívny rámec a podmienky nároku

Príspevok na rekreáciu zamestnancov a podmienky jeho poskytovania sú upravené zákonom č. 347/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce (ďalej len "§152a ZP").

Kto má nárok na príspevok?

Nárok na príspevok na rekreáciu má každý zamestnanec pracujúci na plný alebo skrátený úväzok, ktorý u daného zamestnávateľa pracuje nepretržite aspoň 24 mesiacov. Nárok na príspevok vzniká zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov. Splnenie týchto podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytuje zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených nákladov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. Zamestnávateľ je povinný poskytovať príspevok aj zamestnancovi, ktorý pracuje na skrátený úväzok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa maximálna suma príspevku za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Firmy, ktoré majú 49 a menej zamestnancov, nie sú povinné poskytovať rekreačné poukazy, avšak môžu na dobrovoľnej báze. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov, môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi príspevok na rekreáciu.

Podľa § 152a ZP zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok.

Príklady z praxe

• Príklad č. 1: Ak zamestnávateľ zamestnáva menej ako 50 zamestnancov a zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru najmenej 24 mesiacov po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP, zamestnávateľ môže zamestnancovi vyhovieť a poskytnúť príspevok.
• Príklad č. 2: U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
• Príklad č. 3: Spoločnosť poskytuje ubytovanie vo vlastnom rekreačnom zariadení výhradne vlastným zamestnancom a ich rodinným príslušníkom. Ak vlastné rekreačné zariadenie spĺňa podmienky ustanovené v §2 písm. d) zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. a má v predmete podnikania ubytovacie služby, potom výdavky na rekreáciu po splnení podmienok uvedených v §152a ZP budú u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Ak nebudú splnené podmienky, zamestnávateľ bude postupovať podľa §21 ods.1 písm. j) zákona o dani z príjmov.

Ako sa počíta počet zamestnancov?

Podľa § 152a ods. 1 Zákonníka práce sa za počet zamestnávaných zamestnancov považuje priemerný evidenčný počet zamestnancov zamestnávateľa za predchádzajúci kalendárny rok. Pri jeho výpočte je potrebné postupovať podľa metodiky štatistického výkazu Práca 2-04, čo znamená, že do počtu zamestnancov sa neberú do úvahy napríklad zamestnanci pracujúci na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru či zamestnanci na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Čo sa rozumie pod nepretržitým trvaním pracovného pomeru?

Ďalšou z podmienok poskytnutia príspevku na rekreáciu je to, že naň má nárok len zamestnanec, ktorého pracovný pomer trval nepretržite najmenej 24 mesiacov. V tomto kontexte je dôležité práve to, že nárok na príspevok na rekreáciu majú len zamestnanci v pracovnom pomere, teda pracujúci na základe pracovnej zmluvy. Tí, ktorí pracujú na dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, nie sú oprávnení získať príspevok na rekreáciu.

Za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa podľa § 110 ods. 2 Zákonníka práce považuje aj prípad dlhodobého uvoľnenia zamestnanca na výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie podľa § 136 ods. 1 a 2 Zákonníka práce.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Príklady z praxe

• Príklad č. 1: Ak pracovný pomer zamestnanca trval od 1. 1. 2016 do 30. 6. 2022 a v júli bývalý zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu a predložil doklady, z ktorých vyplýva, že rekreácia trvala od 1. 7. do 8. 7. 2022 a rekreáciu si objednal a zaplatil v marci 2022, nemá nárok na príspevok, pretože jeho pracovný pomer už netrvá.
• Príklad č. 2: Ak pracovný pomer zamestnanca trval od 1. 4. 2010 do 31. 6. 2022 a v júli bývalý zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu a predložil doklady, z ktorých vyplýva, že rekreácia trvala od 26. 6. do 2. 7. 2022, má nárok na príspevok, pretože jeho pracovný pomer trval v čase rekreácie.
• Príklad č. 3: Zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov má nárok na príspevok na rekreáciu.

Kto si okrem zamestnancov môže uplatniť príspevok na rekreáciu?

Živnostníci si môžu uplatniť príspevok na rekreáciu za obdobných podmienok ako zamestnanci. Fyzické osoby s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Daňovník s príjmami z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP ku dňu začatia rekreácie musí vykonávať činnosť, z ktorej mu plynú príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. Výdavky (náklady) preukázateľne vynaložené na rekreáciu daňovníka je možné uplatniť do daňových výdavkov v rovnakej výške aká je ustanovená pre zamestnancov.

Výška príspevku a oprávnené výdavky

Príspevok zamestnávateľa na rekreáciu zamestnanca je vo výške 55 % oprávnených výdavkov na rekreáciu, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Zamestnávateľ Vám preplatí 55 percent preukázaných vynaložených nákladov, ale keď sa postupne sumy spočítajú, tak max. 275 eur. Vypočítaná suma príspevku sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Zvyšných 45 % oprávnených výdavkov na rekreáciu si platí zamestnanec. Pre využitie maximálnej výšky príspevku na rekreáciu tak musí rekreácia alebo viacero rekreácií zamestnanca za kalendárny rok mať hodnotu aspoň 500 eur. Z tejto sumy totižto vypočítaný 55 % príspevok zamestnávateľa na rekreáciu dosahuje spomínanú hranicu 275 eur.

Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. V prípade, ak zamestnanec na rekreáciu vynaloží menej ako 500 eur ročne, zamestnávateľ zamestnancovi prispeje nižšou sumou, ktorú bude predstavovať príslušný príspevok vo výške 55% oprávnených výdavkov zamestnanca vynaložených na rekreáciu.

Príspevok si môžete pokojne rozdeliť na viacero dovoleniek. Rekreačný príspevok nemusíte využiť iba na jeden pobyt. Túto sumu (275 eur) nemusíte minúť jednorazovo, môžete ísť aj na viacero rekreácií, prípadne Vaše dieťa navštíviť detské tábory.

Čo sa považuje za oprávnené výdavky?

Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia. Rekreácia musí prebiehať na území Slovenska a musí zahŕňať minimálne dve prenocovania.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Príspevok na rekreáciu, je nielen ubytovanie ako také. Patria sem napr. aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia a pod. za predpokladu, že súvisia s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území Slovenskej republiky.

Príspevok na rekreáciu teda neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass, ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou a pod. Avšak príspevok na rekreáciu sa nedá využiť výlučne na preplatenie určitej služby (napr. len na skipass).

Športová činnosť dieťaťa

Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce (ďalej len "§152b ZP").

Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.

Rekreácia rodiča zamestnanca

S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.

Zamestnanec si za splnenia vyššie ustanovených podmienok tak môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do výšky 275 eur.

Nárok na rekreačný poukaz majú aj rodinní príslušníci, teda manžel, manželka a deti, ako aj osoby, ktoré so zamestnancom žijú v spoločnej domácnosti.

Rodičom zamestnanca je biologický rodič alebo osvojiteľ. Pobytu sa zamestnanec spolu s rodičom zúčastniť nemusí. Poukaz si môžete uplatniť na rekreáciu vašich rodičov aj v prípade, že vy sa rekreácie nezúčastníte. Označenie zamestnanca je povinnou súčasťou účtovného dokladu aj vtedy, ak sa rekreácie zamestnanec nezúčastní (z označenia zamestnanca na účtovnom doklade automaticky nevyplýva, že zamestnanec sa rekreácie zúčastnil), napr. ak ide o rekreáciu rodiča zamestnanca bez účasti tohto zamestnanca.

Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na takéhoto rodinného príslušníka je teda aj skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príslušníka. Výnimkou je iba situácia podľa § 152a ods. 4 písm. b) Zákonníka práce (t.j. rodič zamestnanca).

Ako preukázať oprávnené výdavky?

Ak je príspevok na rekreáciu poskytnutý formou „preplatenia“ oprávnených výdavkov, tak zamestnanec si najskôr celú rekreáciu zaplatí z vlastných prostriedkov. Potom, najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, predloží svojmu zamestnávateľovi účtovné doklady (napríklad faktúru), ktoré preukazujú oprávnené výdavky na jeho rekreáciu. Ich súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Následne zamestnávateľ z predložených dokladov vypočíta výšku príspevku na rekreáciu a poskytne ho zamestnancovi v najbližšom výplatnom termíne určenom na výplatu mzdy, ak sa s ním nedohodne na inom termíne.

Podľa § 152a ods.6 ZP zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely zmeškanie tejto lehoty nemožno považovať za porušenie podmienok a zamestnávateľ zahrnie oneskorene predložený doklad zamestnancom (po splnení ostatných podmienok ustanovených v §152a ZP) do daňových výdavkov v nadväznosti na §19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov.

Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Náležitosti účtovných dokladov

Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve.

Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP.

Povinnou náležitosťou účtovného dokladu je okrem iného aj označenie účastníkov a podľa §152a ZP súčasťou dokladu musí byť označenie zamestnanca. Ak na účtovnom doklade je uvedené meno a priezvisko zamestnanca, je to na účely §152a ZP postačujúce. Nie je potrebné, aby na účtovnom doklade bola uvedená presná špecifikácia zamestnanca (trvalý pobyt, číslo občianskeho preukazu).

Špecifické prípady dokladov

• Voucher: Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred).
• Zmluva o ubytovaní: Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a súčasne zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
• Doklad od osoby, ktorá nie je živnostníkom: Ak zamestnanec predloží doklad o ubytovaní za rekreáciu od osoby, ktorá nie je živnostníkom, ubytovanie poskytuje pod DIČ, je potrebné si overiť, či spĺňa definíciu ubytovacieho zariadenia podľa zákona o podpore cestovného ruchu. Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.
• Kópia účtovného dokladu: Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu. Je potrebné predložiť originál dokladu.
• Úhrada z iného účtu: Prioritne úhrada oprávnených výdavkov na rekreáciu má byť zaplatená z účtu zamestnanca. Jediný prípad, kedy možno akceptovať úhradu z iného účtu je v prípade manželov, ktorí majú bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Ak zamestnanec predložil doklad o ubytovaní kde bolo uvedené jeho meno a priezvisko, ale doklad o zaplatení znie na meno jeho kamaráta a zamestnanec predložil zamestnávateľovi "čestné prehlásenie" v ktorom uviedol, že za pobyt zaplatil kamarátovi, nie je to akceptovateľné.

Miestna daň za ubytovanie

Podľa §37 zákona č.582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z.n.p.je predmetom dane z ubytovania odplatné prechodné ubytovanie podľa §754 a 759 Občianskeho zákonníka v ubytovacom zariadení. Podľa §38 citovaného zákona je daňovníkom fyzická osoba, ktorá sa v ubytovacom zariadení odplatne prechodne ubytuje. Základom dane je podľa § 39 citovaného zákona počet prenocovaní. Definíciu prenocovania zákon č. 582/2004 Z. z. nepreberá z iného právneho predpisu, ani neuvádza svoju vlastnú. Definícia prenocovania uvedená v zákone č. 91/2010 Z. z. s podmienkou „…za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie“ je podľa nášho názoru splnená aj v prípade, ak obec daň za ubytovanie neustanovila (daň za ubytovanie je fakultatívna daň), t. j. priamo sa vylučuje nutnosť splnenia tejto podmienky, ak táto daň na území obce neexistuje.

Všetky povinnosti ohľadom evidencie daňovníkov, zúčtovanie a odvodu dane za ubytovanie sú v zákone č. 582/2004 Z. z. nastavené na platiteľa dane, t. j. na prevádzkovateľa ubytovacieho zariadenia. Daňovník nemá dôvod ani povinnosť skúmať splnenie náležitostí k dani za ubytovanie ustanovené vo všeobecne záväznom nariadení obce. V § 43 zákona č. 582/2004 Z. z. je uvedené splnomocnenie, čo môže obec ustanoviť vo všeobecne záväznom nariadení k dani za ubytovanie; okrem iného môže ustanoviť aj „náležitosti potvrdenia o zaplatení dane“. Ak obec neustanoví náležitosti potvrdenia o zaplatení dane, prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia sa musí riadiť ustanoveniami zákona o účtovníctve, t. j musí vystaviť potvrdenie o prijatej sume za daň za ubytovanie a účtovať o nej. Odporúčame doklad o zaplatení miestnej dane odovzdať spolu s dokladom o ubytovaní zamestnávateľovi.

Forma žiadosti o príspevok

Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Avšak Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Žiadosť o príspevok na rekreáciu treba podať písomne, nevzniká automaticky - je potrebné oň požiadať.

Rekreačný poukaz

Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na re­kreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.

Ak sa zamestnávateľ rozhodne príspevok na rekreáciu poskytnúť zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu, postup je o niečo odlišný. Rekreačný poukaz je platobný prostriedok, ktorý má podobu platobnej karty a ktorý vo všeobecnosti vydávajú tie isté spoločnosti, ktoré vydávajú aj stravovacie karty. Je možné ním platiť výlučne oprávnené výdavky na rekreáciu u poskytovateľov služieb na Slovensku, ktorí majú zmluvný vzťah so spoločnosťou vydávajúcou rekreačný poukaz. Jeho platnosť je do konca kalendárneho roka, v ktorom bol vydaný. Pri tejto forme poskytnutia príspevku na rekreáciu teda zamestnávateľ zakúpi rekreačný poukaz, „nabije“ ho potrebnou sumou a odovzdá zamestnancovi.

Výhody rekreačného poukazu

Rekreačný poukaz prináša zamestnancom niekoľko výhod. V prvom rade ide o finančnú úsporu v súvislosti s vynaloženými nákladmi na rekreáciu, či rôzne podporované aktivity. Poskytovanie rekreačných poukazov je jedným zo žiadaných benefitov a môže zvýšiť spokojnosť a lojalitu zamestnancov, čo prispieva k lepšej pracovnej atmosfére. Rekreácia a oddych sú dôležité pre fyzické a duševné zdravie, čo zase vedie k zvýšenej produktivite a k zníženiu stresu zamestnancov. Prípadne môžu byť poukazy použité ako darček vlastným rodičom, ktorí môžu rekreáciu využiť na svoju regeneráciu.

Obmedzenia a povinnosti

Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V zásade to znamená, že zamestnanec si môže rekreáciu uplatniť len u jedného zamestnávateľa, a to aj ak má viacerých zamestnávateľov. Avšak ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.

Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.

Zneužitie rekreačných poukazov

Pozor však na zneužitie rekreačných poukazov! Doklady o výdavkoch na rekreáciu sa neupravujú a rekreačný poukaz sa nemôže použiť osobami, ktoré nemajú nárok, napríklad priateľmi alebo vzdialenými príbuznými, ktorí nežijú v spoločnej domácnosti so zamestnancom. Poukaz sa musí použiť na aktivity alebo služby, ktoré spĺňajú podmienky zákona, čiže nie napríklad na nákupy alebo služby mimo rekreačných zariadení. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže požadovať vrátenie neoprávnene využitých finančných prostriedkov. Taktiež môže voči zamestnancovi uplatniť disciplinárne opatrenia, ktoré môžu zahŕňať napomenutie, zníženie mzdy alebo v extrémnych prípadoch aj ukončenie pracovného pomeru.

Daňové a odvodové aspekty

Z pohľadu zamestnanca budú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov a odvodového zaťaženia. Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Suma, ktorú poskytne zamestnávateľ zamestnancovi ako príspevok na rekreáciu, sa nebude zamestnancovi zdaňovať.

Na druhej strane, daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce. Pre zamestnávateľa je príspevok na rekreáciu poskytnutý zamestnancovi v súlade so Zákonníkom práce daňovým výdavkom. Musia byť však splnené všetky podmienky podľa tohto predpisu, teda napríklad aj ohľadom výšky príspevku, oprávnených výdavkov a zamestnanca, ktorý musí byť u zamestnávateľa v pracovnom pomere najmenej 24 mesiacov. Prípadné príspevky na rekreáciu nad rámec Zákonníka práce poskytnuté so sociálneho fondu boli pri jeho tvorbe daňovým výdavkom zamestnávateľa.

tags: #nárok #na #príspevok #od #zamestnávateľa #podmienky