Súdny Zmier: Podmienky a Možnosti Uzavretia

Tento článok sa zameriava na problematiku súdneho zmieru v slovenskom právnom poriadku, analyzuje jeho podmienky, možnosti uzavretia a dôsledky pre účastníkov konania.

Úvod do Súdneho Zmieru

Veľmi často sa stáva, že dlžník „príde k rozumu“ až keď mu súd domov doručí žalobu. V takejto situácii si uvedomí, že predžalobná výzva (resp. upomienka) sa stala skutočnosťou a zavolá Vám s oznámením, že svoj záväzok uznáva a rád by všetko alebo aspoň časť dlhu uhradil. Na podobný scenár je náš právny poriadok pripravený a umožňuje stranám uzavrieť v rámci prebiehajúceho súdneho konania (ako aj pred jeho začatím) tzv. súdny zmier.

Čo je Súdny Zmier?

Súdny zmier je dohodou účastníkov súdneho konania, ktorí sa v priebehu konania alebo pred jeho začatím rozhodli, že svoje práva a povinnosti si upravia sami podľa vlastných predstáv a nebudú tak čakať na autoritatívne rozhodnutie súdu. Inými slovami, je to dohoda medzi stranami sporu, ktorou sa snažia vyriešiť svoj spor mimosúdnou cestou, pričom táto dohoda je následne schválená súdom.

Príklad z praxe

Vaša protistrana Vám nezaplatila už niekoľko faktúr a ani napriek mnohým telefonátom a výzvam, ktoré Vám priniesli len nespočetné množstvo výhovoriek, ste sa svojich peňazí nedomohli. Rozhodnete sa preto poslať poslednú písomnú upomienku pred pristúpením k riešeniu sporu pred súdom. V lepšom prípade sa dlžník ozve a nad rámec sľubu súhlasí napríklad so spísaním notárskej zápisnice alebo uzavretím súdneho zmieru pred začatím súdneho konania (jeden z 2 typov zmieru popísaný nižšie). Opak je však oveľa častejší. Dlžníci sa spoliehajú na neochotu veriteľov súdiť sa a komplikovať si tak život pre „pár eur“. Nebojte sa podať návrh na súd - koniec koncov, je to Vaše právo. Ako náhle dostane dlžník do rúk žalobu, začína konať. Tí odvážnejší Vás požiadajú o urovnanie sporu, v rámci ktorého môžu získať priaznivejší podmienky, akými sú napríklad umožnenie úhrady pohľadávky v splátkach, odpustenie úrokov alebo zmluvnej pokuty. Prvý dojem Vám možno vraví na podobnú dohodu nepristupovať (veď dlžník už mal šancí dosť), avšak z praktického hľadiska Vám doporučujeme sa takýmto návrhom zaoberať, nakoľko môže byť pre Vás často výhodný: diktujete podmienky uzavretie dohody pred súdom je omnoho rýchlejšie (nemusíte čakať mesiace až roky na vydanie verdiktu) súdny zmier sa „správa“ ako rozsudok či platobný rozkaz.

Výhody Súdneho Zmieru

Uzavretie súdneho zmieru prináša niekoľko výhod pre obe strany sporu:

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

• Rýchlosť: Uzavretie dohody pred súdom je omnoho rýchlejšie ako čakanie na vydanie verdiktu.
• Kontrola: Stranám umožňuje diktovať podmienky dohody.
• Vykonateľnosť: Súdny zmier má účinky právoplatného rozsudku a v prípade neplnenia povinnosti v ňom stanovenej, predstavuje súdny zmier plnohodnotný exekučný titul, s ktorým sa môžete obrátiť na exekútora a vymáhať stanovenú povinnosť v exekučnom konaní.

Aké Spory Možno Riešiť Súdnym Zmierom?

Napriek skutočnosti, že súdny zmier je dohodou strán, nie je možné si v nej ujednať čokoľvek. Jedná sa o právny úkon, ktorý je v konečnej fáze schvaľovaný súdom, a preto musí spĺňať základné požiadavky v záujme jeho budúcej vykonateľnosti. Podľa § 99 občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje uzavretie zmieru, je možné takýmto spôsobom ukončiť súdne konanie len ak to povaha veci pripúšťa. Bežne sa jedná o klasické dvojstranné spory, ktoré právo neupravuje fixne, ale umožňuje stranám dohodnúť sa. Do tejto kategórie spadá väčšina obchodných a občianskych sporov - nesplatenie faktúry, nedodanie diela či tovaru a pod. Naopak, súdny zmier nie je možné uzavrieť v špecifických veciach ako sú napríklad konanie o osobnom stave (spôsobilosť k právnym úkonom, rozvod, prehlásenie za mŕtveho a pod.) či konania, ktoré môže súd zahájiť aj bez návrhu (starostlivosť o maloletých, konanie o dedičstve a pod.) Ak sa Váš spor týka majetku či nesplatených pohľadávok, súdny zmier je vítaným riešením pre všetky zúčastnené strany.

Podmienky Súdneho Zmieru

Súdny zmier je dispozitívnym úkonom, v ktorom si strany sami určujú, aké práva a povinnosti pre ne z tejto dohody vyplývajú. Ako už bolo vyššie uvedené, táto dohoda podlieha schváleniu súdom, ktorý je povinný skúmať jeho „prijateľnosť“. Základnou podmienkou je súlad zmieru s právnymi predpismi. Z tejto skromnej zákonnej formulácie sa následne odvíja celá rada požiadaviek. Platné právne úkony musia spĺňať podmienky stanovené občianskym zákonníkom: strany musia mať spôsobilosť k právnym úkonom, zmier musí byť uzavretý slobodne, bez nátlaku, jeho obsah musí byť určitý a zrozumiteľný, predmet, o ktorom zmier uzatvárate, musí byť právne dovolený a fyzicky možný. V neposlednom rade súdny zmier nesmie obsahom odporovať zákonu alebo ho obchádzať a dokonca sa nesmie priečiť dobrým mravom. Všetky tieto podmienky súd preskúma, a ak je Vami navrhované znenie v poriadku, schváli ho vo forme uznesenia. Jedná sa o dohodu strán, takže súd nie je povinný detailne zisťovať skutkový stav.

Ako a Kedy podať Návrh na Uzavretie Súdneho Zmieru?

Slovenský právny poriadok sa v mnohých situáciách snaží sporné strany priviesť „k rozumu“ a usmerniť ich k zmiernemu vyriešeniu sporu. Dohoda je preferovaným riešením a jej uzatvorenie je možné doslova až do poslednej chvíle - do vydania autoritatívneho rozhodnutia súdu, ktorým je platobný rozkaz či rozsudok. Občiansky súdny poriadok ukladá súdom povinnosť pokúsiť sa o zmier medzi stranami, to však neznamená, že Vaša iniciatíva nie je vítaná. Jednou z možností je, že sa s protistranou dohodnete na znení zmieru, spíšete dohodu, na ktorej necháte svoj podpis notársky overiť a zašlete ju na súd s návrhom na schválenie súdneho zmieru. V takomto prípade môžete súdu vopred oznámiť, že sa s protistranou pokúšate o zmierne vyriešenie vášho sporu a následne mu oznámite výsledok. Ďalšou možnosťou je dohodnúť sa na uzavretí súdneho zmieru na ústnom súdnom pojednávaní. Jej znenie sa zapíše do protokolu a súd následne vydá uznesenie o schválení súdneho zmieru.

Súdny Zmier pred Začatím Konania

V prípade, že dlžník má záujem svoj dlh uhradiť a predbežne súhlasí s uzatvorením súdneho zmieru ešte pred podaním žaloby, môžete sa obrátiť na akýkoľvek vecne príslušný súd (jedná sa zásadne o okresné súdy, ktoré dokonca v takomto prípade môžu nahradiť inak príslušné krajské súdy) v ktoromkoľvek meste na Slovensku a požiadať o zmierovacie konanie. Súd nemôže účastníkov nútiť k spolupráci a ani nedisponuje žiadnymi prostriedkami, ktorými by dokázal zaistiť ich prítomnosť, preto si dobre rozmyslite, či má takéto predbežné konanie zmysel - je 100% závislé na vôli oboch zúčastnených strán. Ak dôjde k uzatvoreniu zmieru, súd ho schváli a vzťahujú sa naň všetky pravidlá ako na súdny zmier uzatvorený v priebehu súdneho konania.

Rozsah a Obsah Súdneho Zmieru

Ako už bolo viackrát spomenuté, súdny zmier je dohodu strán. Okrem špecifikácie strán je dôležité jasne a presne identifikovať práva a povinnosti jednotlivých strán. Nezabúdajte, že uzavretie súdneho zmieru prináša výhody aj Vám ako veriteľovi, a preto ak to Vaša situácia dovoľuje, pristúpte na priaznivejšiu úpravu voči dlžníkovi, než by pre neho vyplynula z rozsudku - napríklad umožnite mu splatiť dlh v mesačných splátkach či zastavte beh úrokov ku dňu dohody. S ohľadom na predmet sporu, teda to, o čo sa súdite, môžu pri uzatváraní súdneho zmieru nastať 3 situácie:

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

1. Rozhodnete sa, že zmier uzavriete iba o časti nároku a vo zvyšku budete pokračovať klasickou súdnou cestou. Súd v tomto prípade schváli zmier v požadovanom rozsahu a konanie čiastočne zastaví.
2. Najideálnejšou variantou je uzavrieť zmier ohľadne celej spornej záležitosti. Vyriešite si tak všetky Vaše nároky, súd schváli zmier a celé súdne konanie sa končí.
3. Síce nie veľmi bežne, ale môže nastať situácia, že ste v súdnom konaní uplatnili iba časť nároku, napríklad protistrana Vám dlží 5.000, EUR, ale Vy ste sa rozhodli žalovať iba 2.500,-EUR, pretože neviete, či to má vôbec význam, ale v rámci zmieru chcete naspäť všetky peniaze. Aj takéto riešenie je samozrejme možné.

Ak Vám vznikli so zahájením súdneho konania aj ďalšie náklady, ako sú napríklad súdny poplatok či odmena právneho zástupcu, nezabudnite si túto čiastku uplatniť a požadujte ju od protistrany. Tieto náklady sú súčasťou úspešného bránenia práva a nemali by ísť k tiaži strany, ktorá vyvinula snahu o vyriešenie ešte pred zahájením súdu a následne, aj napriek prebiehajúcemu konaniu, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou vyhrala, pristúpila na dohodu.

Súdny Zmier, Čiastočné Späťvzatie Žaloby a Započítanie Splátky

Je potrebné rozlišovať situácie, kedy Vaša protistrana výslovne uznáva svoj záväzok a je ochotná pristúpiť na vyššie popísaný súdny zmier a kedy v prebiehajúcom súdnom konaní čiastočne splatí svoj záväzok bez vôle pristúpiť k zmiernemu konaniu. V praxi sa jedná napr. o situáciu, keď Váš dlžník po podaní žaloby (tj. po zahájení súdneho konania) zaplatí časť dlhu úhradou jednej z 5 nesplatených faktúr, avšak prebiehajúce súdne konanie sa rozhodne ignorovať. V takomto prípade je Vašou povinnosťou vziať žalobu čiastočne späť a došlú splátku náležite započítať. Podmienky započítania upravuje obchodný zákonník vo svojom § 330, ktorý stanoví, že plnenie dlžníka sa započíta najskôr na úroky či poplatky a následne na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Príklad: Dlžníka ste zažalovali za neplnenie povinnosti zaplatiť Vám čiastku vo výške 10.000 EUR, pričom ste si dohodli zmluvný 0,05 % úrok z omeškania denne. Počas prebiehajúceho súdneho konania obdržíte splátku vo výške 1.000 EUR, a to 100 dní od splatnosti pohľadávky. Za týchto 100 dní dlžníkovi bežal úrok z omeškania, vyčíslený ku dňu úhrady splátky na 500 EUR. Splátku preto musíte započítať najskôr na tento úrok a v zostávajúcej časti na istinu pohľadávky. Odo dňa nasledujúceho po dni úhrady splátky pokračuje beh úroku z omeškania, avšak z poníženej čiastky 9.500 EUR. V rámci súdneho konania sa takáto situácia rieši doručením dopisu súdu, v ktorom ako žalobca vyjadrujete svoju vôľu vziať čiastočne žalobu späť s poukazom na vyššie uvedený spôsob započítania. Podobné započítanie možno vykonať aj pri uzatváraní súdneho zmieru v prípade, keď dlžník časť záväzku uhradí a až potom pristúpi na súdny zmier.

Čo pre Mňa Znamená Uzatvorenie Súdneho Zmieru?

Súdny zmier, i keď je dohodu strán, má veľmi podobné vlastnosti ako platobný rozkaz či rozsudok. Schvaľuje sa v podobe uznesenia a je finálnym rozhodnutím, ktorým sa končí súdny spor. Na rozdiel od rozsudku nie je možné uznesenie o schválení zmieru napadnúť odvolaním. Jediným spôsobom ako dosiahnuť jeho zrušenie, je podanie návrhu do 3 rokoch od právoplatnosti, pričom musíte preukázať rozpor súdneho zmieru s hmotným právom. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku a v prípade neplnenia povinnosti v ňom stanovenej, predstavuje súdny zmier plnohodnotný exekučný titul, s ktorým sa môžete obrátiť na exekútora a vymáhať stanovenú povinnosť v exekučnom konaní.

Súdny Poplatok

Zahájenie súdneho konania je spojené s povinnosťou uhradiť súdny poplatok. V prípade, že poplatok neuhradíte, súd konanie zastaví a nevykoná vo Vašej veci žiadne kroky. Pýtate sa, čo sa stane s uhradeným súdnym poplatkom ak s protistranou uzavriete súdny zmier? Zákon o súdnych poplatkoch myslí aj na túto skutočnosť a upravuje vrátenie poplatku v § 11 ods. 7. Pri uzatvorení súdneho zmieru je rozhodujúcim faktorom doba, v ktorej došlo k schváleniu zmieru. Ak konanie skončia účastníci schválením súdneho zmieru do začiatku pojednávania vo veci samej, vráti sa im 90 % zo všetkých zaplatených poplatkov. Ak konanie skončí schválením súdneho zmieru po začatí pojednávania vo veci samej, vráti sa im 50 %. V prípade, že súdny zmier bol uzavretý len ohľadne časti sporu, dostane osoba, ktoré súdny poplatok zaplatila, späť 30 % zo zaplateného poplatku. V prípade akýchkoľvek dotazov týkajúcich sa danej problematiky sa neváhajte obrátiť na autora článku.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Zmier v Novom Civilnom Sporovom Poriadku

Podľa nového ustanovenia § 148 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Na prvý pohľad skoro žiadna zmena oproti súčasnej úprave v Občianskom súdnom poriadku. Zmierom sa rozumie dohoda účastníkov uzavretá v priebehu konania, ktorou si upravujú svoje práva a povinnosti. Inštitút zmieru zostal aj v novej právnej úprave zachovaný, avšak s viacerými zásadnými zmenami. Oproti doterajšej právnej úprave sa upúšťa od pomenovania „súdny zmier“, inštitút sa nazýva v novej úprave len jednoducho „zmier“. Súd by mal na strany sporu pôsobiť mediačne, a teda o uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť. Táto zásada je zvýraznená aj v ďalších ustanoveniach Civilného sporového poriadku, napríklad § 170 ods. 2, § 179 ods. Oproti súčasnej právnej úprave už nie je predpokladom schválenia zmieru skutočnosť, že to povaha veci pripúšťa. Uzavretie zmieru teda je v podľa Civilného sporového poriadku prípustné bez ohľadu na povahu sporu. Jediným predpokladom pre schválenie zmieru je súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Úlohou súdu teda je vykonať dokazovanie len v takom rozsahu, aby mal preukázané, že navrhnutý zmier nie je v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnych predpisov, alebo ich neobchádza. Nie je úlohou súdu vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aký by si vyžadovalo autoritatívne rozhodnutie súdu (pozri aj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. 10. 2010, sp. zn.

Forma Schválenia Zmieru

V súčasnej právnej úprave je ustanovené, konkrétne v § 167 OSP, že uznesením sa rozhoduje o. i. o zmieri. Forma rozhodnutia teda je explicitne vyjadrená v zákone. Nová právna úprava v § 212 ods. Keďže rozhodnutie o schválení súdneho zmieru je rozhodnutím vo veci samej, súd by mal o schválení zmieru rozhodnúť formou rozsudku. Tento záver podporuje aj dôvodová správa, kde zvýrazňuje, že zmier sa schvaľuje rozsudkom, keďže ide o rozhodnutie vo veci samej. Pozrime sa však na znenie ustanovenia § 398, podľa ktorého žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť. Zákon explicitne neuvádza, aký by mal byť postup súdu v prípade ak zmier neschváli, tak ako to je v súčasnej úprave podľa ktorej súd neschválil zmier, ak je v rozpore s právnymi predpismi a v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. S poukazom na vyššie citované ustanovenia § 212 ods. V novej právnej úprave bola odstránená možnosť zrušenia uznesenia o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný (§ 99 ods. 4 OSP). Zákonodarca uviedol, že išlo o nadbytočný prvok, lebo súd otázku súladu s hmotným právom vyriešil už pri schválení súdneho zmieru. Súčasná právna úprava v ustanovení § 146 ods. V novej úprave však už obdobné ustanovenie nenachádzame.

Zmier v Civilnom Sporovom Konaní

Civilné sporové konanie je prostriedkom na ochranu ľudských hodnôt, ktoré sú (podľa názoru účastníka právneho vzťahu) ohrozené, alebo porušené. Napriek základnej charakteristike civilného sporového procesu ako sporu o právo je želateľným výsledkom sporového konania jeho ukončenie zmierom, o uzavretie ktorého sa súd má dokonca vždy pokúsiť, čím de lege lata právna úprava preferuje ukončenie konania schválením súdneho zmieru pred autoritatívnym súdnym rozhodnutím. Z procesného hľadiska v predmetnom spôsobe ukončenia sporového konania vystupuje do popredia princíp hospodárnosti konania a súd nezaujíma autoritatívny postoj k predmetu konania.

Zánik Bezpodielového Spoluvlastníctva Manželov (BSM) a Zmier

Jedným z dôsledkov uzavretia manželstva je vznik režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), v dôsledku ktorého manželia nadobúdajú majetok (okrem výnimiek normovaných v § 143 OZ) do bezpodielového spoluvlastníctva. Tento režim je prejavom rovného postavenia manželov, predstavuje majetkovú istotu obidvoch manželov a prispieva k užívaniu hodnôt manželského spolužitia. Svojím trvaním je režim BSM naviazaný na manželstvo -vzniká uzavretím manželstva (reálnym obsahom sa naplní nadobudnutím „prvého majetku“) a zánikom manželstva takisto zaniká. Výnimočne (v taxatívne uvedených prípadoch - § 148 OZ, § 148a ods. 2 OZ, uložením trestu prepadnutia majetku alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - manžela) môže dôjsť k zániku BSM aj za trvania manželstva. Zánik režimu BSM znamená, že manželia (bývalí manželia) už ďalší majetok nenadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva. Bez ohľadu na to, či zánik BSM nastal zánikom manželstva alebo počas trvania manželstva, vyvstáva potreba jeho vyporiadania, tzn.

Vyporiadanie BSM dohodou alebo súdom

V rovine súkromného práva sa priorizuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak vyporiadanie týmto spôsobom nie je úspešné alebo možné, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd a dôjde k jeho vyporiadaniu súdom. Vyporiadanie BSM zo zákona sa vykoná spôsobom uvedeným v kogentnom § 149 ods. Naproti tomu vyporiadanie BSM dohodou alebo súdom na základe žaloby by sa malo spravovať zásadami normovanými v § 150 OZ. V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov. V súvislosti s vyporiadaním BSM dohodou je potrebné podotknúť, že široká súkromnoprávna zmluvná voľnosť účastníkov dohody je sekundárne „vyvážená“ inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, ktorý umožňuje veriteľovi dlžníka domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ (i) spadajú do dikcie § 42a ods. 2 až 5 OZ a (ii) zároveň ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je v merite súd v súlade s ústavným princípom legality (čl. 2 ods. 2 ústavy) povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.

Zmier ako Dohoda Sporových Strán

Skutočnosťou, opodstatňujúcou existenciu konkrétneho sporového konania je spor o právo a vôľa žalobcu vyriešiť tento spor súdnou cestou. Žalobca sa obracia na súd ako orgán štátu so žiadosťou o ochranu svojho tvrdeného ohrozeného alebo porušeného práva, o „rozsúdenie“ sporu, t. j. Ak spor o právo prestane existovať, prebiehajúce súdne konanie stráca svoj význam a už nie je potrebné hmotnoprávny vzťah sporových strán usporiadať vrchnostensky autoritatívnym názorom súdu.

Ako vyplýva z už uvedeného, zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Odlišnosť uznesenia o schválení súdneho zmieru oproti klasickému rozsudku tkvie v prvom rade v tom, že uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata ale predstavuje rei transactae, a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná. Uvedené je priamym dôsledkom skutočnosti, že uznesenie, ktorým bol súdny zmier schválený, nie je meritórnym rozhodnutím. Odlišnosť zmieru spočíva aj v tvorbe skutkového a právneho základu uznesenia o schválení súdneho zmieru. V tejto súvislosti vyvstáva otázka, čo konkrétne konajúci súd posudzuje v rámci skúmania rozporu navrhovaného zmieru s právnymi predpismi, ktorého neexistencia je esenciálnou podmienkou schválenia súdneho zmieru (§ 148 ods. 2 CSP časť vety za bodkočiarkou). V rozhodovacej činnosti súdov sme identifikovali dva spôsoby posudzovania. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ (t. j.

tags: #kedy #možno #uzavrieť #súdny #zmier #podmienky