Kedy platí dôchodca zdravotné poistenie?

Na Slovensku je verejné zdravotné poistenie povinné a funguje na princípe solidarity. To znamená, že každý občan má nárok na rovnakú zdravotnú starostlivosť bez ohľadu na výšku jeho príjmu. Preddavky na poistné odvádza každý občan, buď sám, prostredníctvom zamestnávateľa, alebo za neho platí poistné štát. Tento článok sa zameriava na otázku, kedy platí zdravotné poistenie dôchodca, aké povinnosti mu z toho vyplývajú a aké existujú výnimky.

Kto je poistenec štátu?

Štát platí zdravotné poistenie za presne vymedzený okruh osôb, ktoré sú uvedené v § 11 ods. 7 zákona o zdravotnom poistení. Medzi týchto poistencov patria okrem iného:

  • Nezaopatrené deti do skončenia povinnej školskej dochádzky
  • Študenti do 26 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
  • Študenti denného štúdia do 30 rokov (do získania vysokoškolského vzdelania II. stupňa)
  • Doktorandi do 30 rokov (denná forma štúdia, nie dlhšie ako štandardná dĺžka doktorandského študijného programu, nezískali ešte vysokoškolské vzdelanie tretieho stupňa)
  • Poberatelia starobného, invalidného alebo výsluhového dôchodku
  • Osoby v dôchodkovom veku bez nároku na dôchodok
  • Invalidné osoby bez nároku na invalidný dôchodok

Zdravotné poistenie dôchodcov

Vo všeobecnosti platí, že ak je osoba poberateľom starobného dôchodku, zdravotné poistenie za ňu platí štát. To však neznamená, že dôchodca nemôže byť zamestnaný. Dôchodcovia môžu byť zamestnaní na trvalý pracovný pomer alebo pracovať na dohodu. Ak je starobný dôchodca zamestnaný, platí všeobecná zásada, že zo zdaňovaného príjmu sa platí poistné na verejné zdravotné poistenie. Znamená to, že ak je starobný dôchodca zamestnaný a zamestnávateľ mu vypláca mzdu, z tejto mzdy zamestnávateľ vypočítava a platí poistné.

Sociálna poisťovňa od 1. júna 2022 sprístupňuje zamestnávateľovi v elektronickej podobe bez súhlasu zamestnanca informácie o jeho zamestnancovi, ktoré sú potrebné na určenie obdobia, počas ktorého zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti z dôvodu priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vrátane dňa vydania rozhodnutia o priznaní tohto dôchodku.

Práca na dohodu a zdravotné poistenie dôchodcov

Dôchodcovia často pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. V tomto prípade je dôležité rozlišovať medzi dohodami s pravidelným a nepravidelným príjmom.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Dohoda s pravidelným príjmom

Ak má dôchodca dohodu s pravidelným príjmom, odvody sa platia preddavkovo. Zamestnávateľ vypočíta, vykáže a zaplatí preddavok na poistné štandardne. Dôležité je, že takéto zamestnanie je potrebné oznámiť zdravotnej poisťovni do ôsmich pracovných dní. Zamestnávateľ je povinný vykazovať poistné zdravotnej poisťovni a odvádzať ho z príjmu v danom mesiaci príslušnou sadzbou poistného.

Dohoda s nepravidelným príjmom

Výnimkou je uzavretie dohody na dobu najviac jedného kalendárneho mesiaca, ktorá sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom (odmena je vyplatená len jednorazovo, nie pravidelne).

Odvodová odpočítateľná položka pre dôchodcov

Pre klasických dohodárov, ktorí sú poberateľmi dôchodku, platia určité špecifiká. Odvodová odpočítateľná položka znižuje vymeriavací základ na platenie poistného u vybraných dohodárov a umožní získať vyššiu čistú mzdu.

  • Výška odvodovej odpočítateľnej položky: 50 % z priemernej mzdy za rok 2023, čo je 715 eur (50 % z 1 430 eur).

*Platí u dôchodcov, ktorí si uplatnia odvodovú odpočítateľnú položku. ** Platí u dôchodcov, ktorí si neuplatnia odvodovú odpočítateľnú položku alebo uplatnia, ale ich príjem prevýši sumu 200 eur mesačne. Výnimkou je platenie poistného na garančné poistenie a úrazové poistenie, ktoré za dohodára platí zamestnávateľ z celej výšky odmeny bez ohľadu na to, či si dôchodca uplatňuje alebo neuplatňuje odvodovú odpočítateľnú položku.

Podmienky pre uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky:

  • Dôchodca si môže uplatniť odvodovú odpočítateľnú položku len na jednu dohodu za mesiac.
  • Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky (715 eur), poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.
  • Ak mesačná odmena dohodára prevýši sumu odvodovej odpočítateľnej položky a ide o výsluhového dôchodcu v dôchodkovom veku, poistné na starobné poistenie a poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ aj dohodár len z rozdielu prevyšujúceho túto hranicu.

Dôchodca si musí odsledovať výšku svojho príjmu z dohody, pretože ak jeho príjem presiahne určitú hranicu, môže sa stať samoplatiteľom.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Predčasný starobný dôchodok a zdravotné poistenie

Pri predčasnom starobnom dôchodku podlieha odmena zdravotným odvodom na strane dohodára i zamestnávateľa, ak je predčasný starobný dôchodok priznaný, ale vyplácanie dôchodku je pozastavené.

Povinnosti zamestnávateľa

Za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ. Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu. Postupuje sa od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak je výška vymeriavacích základov zamestnanca rovnaká, prednostná povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa viaže na vymeriavací základ dosiahnutý u toho zamestnávateľa, u ktorého poistenie zamestnanca vzniklo skôr. Ak zamestnanec súčasne vykonáva aj činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činnosti zamestnanca.

Kedy sa dôchodca stáva samoplatiteľom?

Dôchodca sa stáva samoplatiteľom v prípade, ak jeho príjem presiahne stanovenú hranicu a nie je už poistencom štátu.

Vymeriavací základ zamestnanca

Vymeriavací základ zamestnanca je plnenie poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 10b ods. 1 písm. a) a ods. Do vymeriavacieho základu vstupujú príjmy zdaňované podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), k) a m) a ods. Z príjmu zdaňovaného podľa §7 ods. 1 písm. c), f) a h) a ods.

Príjmy oslobodené od platenia odvodu na verejné zdravotné poistenie

Existujú určité príjmy, ktoré sú oslobodené od platenia odvodu na verejné zdravotné poistenie. Medzi ne patria napríklad:

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

  • Suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa (nevzťahuje sa na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem)
  • Hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu
  • Hodnota nealkoholických nápojov poskytovaných zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku
  • Použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancom
  • Poistné na verejné zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, poistné na sociálne zabezpečenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca
  • Náhrada príjmu a príplatok k náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytovaná zamestnávateľom svojmu zamestnancovi podľa osobitného predpisu
  • Príjem zo závislej činnosti vykonávanej na území Slovenskej republiky plynúci daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou od zamestnávateľa so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, ak časové obdobie súvisiace s výkonom tejto činnosti nepresiahne 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov
  • Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, ak táto náhrada bola určená pevnou sumou právoplatným rozhodnutím súdu pred 1. januárom 1993
  • Podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva
  • Náhrada za stratu na zárobku vyplatená zamestnancovi podľa osobitného predpisu, ak sa na účely jej výpočtu vychádza z priemerného mesačného čistého zárobku zamestnanca podľa osobitného predpisu

tags: #kedy #plati #zdravotne #poistenie #dochodca