Kedy vypláca Sociálna poisťovňa úrazový príspevok: Podmienky a nároky

Pracovné úrazy a choroby z povolania sú nepríjemnou realitou pracovného života. Slovenská legislatíva však poskytuje mechanizmy na zabezpečenie ochrany a kompenzácie pre zamestnancov, ktorí utrpeli poškodenie zdravia v dôsledku svojej práce. Tento článok sa zameriava na podmienky získania príspevku pri úraze, ako aj na ďalšie súvisiace nároky a postupy.

Základné právne predpisy

Základným kameňom v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je Zákon o BOZP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2006. Tento zákon, spolu so Zákonníkom práce, ustanovuje základné podmienky na zaistenie BOZP. Vymedzuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na vylúčenie rizík a faktorov, ktoré môžu viesť k pracovným úrazom, chorobám z povolania a iným poškodeniam zdravia z práce.

Dôležitým predpisom je aj Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2004 definuje úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania.

Zodpovednosť zamestnávateľa

Zamestnávateľ je zodpovedný za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov a osôb, ktoré sa s jeho vedomím vyskytujú na jeho pracoviskách. Je povinný zabezpečovať také pracovné podmienky, aby zamestnanci mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia života, zdravia a majetku. Zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Zamestnávateľ zamestnávajúci aspoň jedného zamestnanca sa musí pre prípad svojej zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania poistiť.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Pracovný úraz a zodpovednosť zamestnávateľa

Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Za škodu spôsobenú zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval naposledy pred jej zistením v pracovnom pomere za podmienok, za ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý.

Úrazové poistenie a dávky

Sociálne poistenie zahŕňa aj úrazové poistenie, z ktorého sa poskytujú za ustanovených podmienok úrazové dávky v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu alebo choroby z povolania. Týmto poistením sú zabezpečené nároky oprávnených osôb v súvislosti s pracovným úrazom alebo chorobou z povolania a toto poistenie chráni zodpovedné subjekty pred dôsledkami ich zodpovednosti za spôsobenú škodu na zdraví, prípadne smrť poškodenej osoby.

Medzi úrazové dávky patria:

• úrazový príplatok,
• úrazová renta,
• jednorazové vyrovnanie,
• pozostalostná úrazová renta,
• jednorazové odškodnenie,
• pracovná rehabilitácia a rehabilitačné,
• rekvalifikácia a rekvalifikačné,
• náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
• náhrada nákladov spojených s liečením a
• náhrada nákladov spojených s pohrebom.

Poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec (okrem sudcu a prokurátora) a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (napr. študent vysokej školy), ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

Úrazový príplatok: Podmienky a výška

Ak sa zamestnanec ocitne na dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môže si okrem bežných dávok uplatniť aj nárok na úrazový príplatok. Úrazový príplatok je dávka zo systému úrazového poistenia, ktorú môže zamestnanec poberať počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Slúži na dorovnanie príjmu, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské zvyčajne nepokrývajú celý pôvodný zárobok.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku:

• Poberá sa počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
• Nárok má zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.
• Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.
• Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.
• Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.

Kto má nárok na úrazový príplatok?

Nárok vzniká, ak je zamestnanec dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania a súčasne má nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské.

Výška úrazového príplatku:

Výška dávky sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva.

• Prvé 3 dni PN: 55 % denného vymeriavacieho základu
• Od 4. dňa PN: 25 % denného vymeriavacieho základu

Ak zamestnávateľ preukáže, že zamestnanec svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia.

Príklad výpočtu:

Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ).

Kedy sa úrazový príplatok nevypláca?

Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

• prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
• od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.

Ako požiadať o úrazový príplatok

Elektronická PN (ePN):

Ak lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť elektronicky (ePN), nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí.

Papierová PN:

V prípade, že lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Za bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. je zamestnávateľ úrazovo poistený odo dňa, kedy začal zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu, to znamená, že zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Dávky z úrazového poistenia poskytuje Sociálna poisťovňa.

Oznamovacia povinnosť:

Oznamovaciu povinnosť má aj zamestnanec alebo fyzická osoba, ktorá bola svedkom vzniku predmetnej udalosti. V súlade s § 17 ods. 3 zákona o BOZP je zamestnávateľ tiež povinný zachovať stav pracoviska do príchodu príslušných vyšetrujúcich orgánov okrem vykonania nevyhnutných opatrení na ochranu života a zdravia alebo na zabránenie veľkej hospodárskej škody.

V prípade, ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, má tento zamestnávateľ povinnosť bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Evidencia a vyšetrovanie pracovných úrazov:

Zamestnávateľ je povinný zaslať príslušnému inšpektorátu práce záznam o registrovanom pracovnom úraze do ôsmich dní odo dňa, kedy sa o tomto pracovnom úraze dozvedel. V súlade s § 17 ods. 7 písm. b) zákona o BOZP má zamestnávateľ povinnosť zaslať príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru aj správu o vyšetrení príčin a okolností vzniku závažného pracovného úrazu a o prijatých a vykonaných opatreniach na zabránenie opakovaniu podobného pracovného úrazu.

Odporúča sa, aby zamestnávateľ dôsledne, riadne a zodpovedne zistil príčiny a okolnosti vzniku závažného pracovného úrazu a posúdil všetky relevantné písomné a iné doklady o bezpečných pracovných postupoch, pracovných a technologických postupoch, o charaktere pracoviska, o stave bezpečnostných a ochranných zariadení a o ďalších opatreniach (napr. zohľadniť doklady o kvalifikácii, zdravotnej spôsobilosti, odbornej spôsobilosti, oboznamovaní, inštruktážach, skúškach, pracovnoprávnom vzťahu, pracovnej náplni, resp. opise činností, ktoré postihnutý mal vykonávať, o preskúšaní a pod. Zamestnávateľ má aj evidenčné povinnosti.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Za pracovný úraz zamestnanca, ako aj za vznik choroby z povolania, nesie zodpovednosť zamestnávateľ. Ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa bez ohľadu na zavinenie. Ak sú splnené všetky uvedené predpoklady, zodpovedá za škodu zamestnávateľ.

Zbavenie sa zodpovednosti

Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti len v prípade preukázania jedného z troch predpokladov (liberačných dôvodov) Zákonníkom práce.

Ďalšie dávky z úrazového poistenia

Zamestnanec, ktorému vznikla škoda v dôsledku pracovného úrazu alebo smrti, má nárok na vecné a peňažné dávky z úrazového poistenia v prípade, že splnil príslušné podmienky. Nárok na odškodnenie však nezávisí od toho, či zamestnávateľ platí poistné na úrazové poistenie. Medzi tieto dávky patria:

• Jednorazové odškodnenie: Poskytuje sa na preklenutie nepriaznivej finančnej situácie rodiny.
• Úrazová renta: Pravidelná peňažná dávka, ktorej suma sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu.
• Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia: Ide o jednorazovú dávku.

Zamestnanec si uplatní nárok na dávku podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá posúdi, či má nárok na jednorazovú alebo opakovanú dávku.

Zdaňovanie náhrad škôd pri pracovnom úraze

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov ustanovuje, že od dane sú oslobodené dávky, podpory a služby z verejného zdravotného poistenia, individuálneho zdravotného poistenia, sociálneho poistenia, nemocenského zabezpečenia a úrazového zabezpečenia, dôchodky zo starobného dôchodkového sporenia vrátane plnenia z tohto sporenia podľa osobitného predpisu a plnenia z povinného zahraničného poistenia rovnakého druhu.

Na základe uvedeného sú dávka sociálneho poistenia a dávka úrazového zabezpečenia (strata príjmu zabezpečená dávkami) považované za príjem oslobodený od dane, nejde o platbu prijatú ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, táto je zdaniteľným príjmom.

Zákon o dani z príjmov oslobodzuje aj prijaté náhrady škôd, náhrady nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu, ak nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami alebo príplatkami podľa písmena a) a c) tohto ustanovenia.

Na základe uvedeného je platba prijatá ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu zdaniteľným príjmom, nejde o stratu príjmu zabezpečenú dávkami, napr. zo sociálneho poistenia alebo úrazového zabezpečenia.

Úrazová renta a zdaňovanie

Suma úrazovej renty (dávka úrazového poistenia), ktorá patrí zamestnancovi a ktorá je poskytnutá zo sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, je u zamestnanca považovaná za príjem oslobodený od dane z príjmov. Sociálna poisťovňa túto dávku nezdaňuje, z tohto príjmu poškodeného sa nevyberajú preddavky na daň, u zamestnanca nevstupuje tento príjem do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania.

Príklad:

Posudkový lekár pobočky Sociálnej poisťovne určil zamestnancovi, ktorý utrpel pracovný úraz, pokles pracovnej schopnosti zamestnanca v dôsledku tohto pracovného úrazu ku dňu 1. 7. 2010 v rozsahu 50 %. Od tohto dňa môže byť posúdený nárok zamestnanca na úrazovú rentu.

Suma úrazovej renty sa určí ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca určeného podľa § 84 zákona o sociálnom poistení a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti zamestnanca a čísla 100.

Denný vymeriavací základ zamestnanca potvrdený zamestnávateľom zodpovedným za vznik pracovného úrazu je 23,70 €.

30,4167 x [(23,70 x 0,8) x (50 : 100)] = 30,4167 x (18,96 x 0,5) = 30,4167 x 9,48 = 288,3503, zaokrúhlené 288,40 €.

Zamestnancovi je vyplácaná úrazová renta, táto peňažná dávka je vyplácaná v pravidelných mesačných lehotách vo výške 288,40 €. Nárok na úrazovú rentu zamestnancovi zanikne dňom dovŕšenia dôchodkového veku alebo dňom priznania predčasného starobného dôchodku. Táto dávka je oslobodená u zamestnanca od dane z príjmov.

Sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov

Sociálne zabezpečenie príslušníkov Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, colníkov a profesionálnych vojakov upravuje zákon o sociálnom zabezpečení. Sociálne zabezpečenie týchto príslušníkov tvorí aj úrazové zabezpečenie, ktoré ustanovuje rozsah a spôsoby náhrady škody u príslušníka, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania. Takémuto príslušníkovi sa poskytuje z úrazového zabezpečenia.

Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá, napr. náhrada za stratu na služobnom plate, ak bol po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené aj dávky, podpory a služby z úrazového zabezpečenia. Policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz alebo u ktoré bola zistená choroba z povolania, ak sa poskytne napr. náhrada za stratu na služobnom plate, ide o príjem oslobodený od dane z príjmov. Z tohto príjmu poškodeného sa nevyberajú preddavky na daň, u zamestnanca nevstupuje tento príjem do ročného zúčtovania preddavkov na daň a ani do daňového priznania.

Odškodňovanie v rámci občianskeho záväzkového vzťahu

V prípade odškodňovania v rámci občianskeho záväzkového vzťahu nejde o povinné úrazové poistenie, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 445 až § 447 Občianskeho zákonníka strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhradzuje peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Právna norma rozoznáva stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti a stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti. Pre obidva uvedené nároky je spoločné, že sa uhrádzajú peňažným plnením stanoveným v mesačných splátkach.

V súlade s § 9 ods. 2 písm. Ak sa poškodenému vypláca invalidný dôchodok z invalidného poistenia (ďalej len „dôchodok“), zníži sa suma úrazovej renty určená podľa predchádzajúceho odseku o sumu vyplácaného dôchodku. Podľa súčasnej právnej úpravy sa suma invalidného dôchodku odpočítava bez ohľadu na skutočnosť, či invalidita vznikla následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo vznikla zo všeobecných príčin, napríklad v dôsledku choroby, ktorou poškodený trpel pred vznikom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Úrazová renta sa vypláca v zníženej sume aj vtedy, ak zanikol nárok na výplatu dôchodku. Na zníženie sumy úrazovej renty je rozhodujúca suma dôchodku, na ktorú má poškodený nárok ku dňu priznania úrazovej renty. Pri opätovnom vzniku nároku na úrazovú rentu z dôvodu toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania sa suma úrazovej renty určí z denného vymeriavacieho základu, z ktorého bola určená jej suma pri prvom vzniku nároku. Úrazová renta sa vypláca vopred v pravidelných mesačných lehotách. Ak sú splnené podmienky na vznik nároku na úrazovú rentu, môže sa vyplácať preddavkovo. Napríklad, ak poškodený - žiadateľ o úrazovú rentu, splnil podmienky nároku na úrazovú rentu, ale pred vydaním rozhodnutia je potrebné zistiť ďalšie skutočnosti rozhodujúce pri určení jej sumy (konanie o predbežnej otázke), možno v takom prípade úrazovú rentu vyplácať preddavkovo. Vznik, resp. Pokles pracovnej schopnosti pre účely rozhodovania o úrazovej rente sa posudzuje v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 zákona alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2 zákona alebo v priamej súvislosti s nimi. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z. Ak sa u poškodeného, ktorému bola priznaná úrazová renta, predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti v dôsledku preukázanej zmeny zdravotného stavu v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania, pokles pracovnej schopnosti poškodeného opätovne posúdi posudkový lekár. Ak na základe nového posudku zistí iný pokles pracovnej schopnosti než ten, na ktorého základe mu bola určená úrazová renta, doterajšia suma úrazovej renty sa upraví vynásobeným koeficientom. Ak podľa posudku vystaveného posudkovým lekárom na základe zmien v zdravotnom stave poškodeného zmena poklesu pracovnej schopnosti nedosiahne viac než 40 %, prestane poškodený spĺňať podmienku nároku na úrazovú rentu a od tejto zmeny poklesu pracovnej schopnosti mu nárok na úrazovú rentu zanikne. Ak by však neskoršie došlo u poškodeného (napr. z dôvodu neskorších komplikácií poškodenia zdravia v dôsledku toho istého pracovného úrazu alebo tej istej choroby z povolania) k opätovnému zhoršeniu zdravotného stavu a poklesu pracovnej schopnosti, podľa posúdenia posudkovým lekárom by jeho pokles pracovnej schopnosti opäť presiahol hranicu 40 %, vznikne mu opäť nárok na úrazovú rentu, a to v upravenej sume. Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to tá, ktorej suma je vyššia alebo najvyššia. Pri rovnakej sume úrazových rent sa vypláca renta, ktorú si poistenec zvolil. Sociálna poisťovňa vypláca od 1. januára 2004 aj také úrazové renty, o ktorých sa nerozhodovalo podľa § 88 zákona vyššie uvedeným postupom, ale ktoré boli určené transformáciou z náhrad za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity podľa § 272 ods. Poškodený, ktorému vznikol od 1. januára 2026 pracovný pomer u zamestnávateľa zodpovedného za škodu pri pracovnom úraze (ďalej len „zodpovedný zamestnávateľ“), utrpel 20. júla 2026 pracovný úraz. Po posúdení poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty určil posudkový lekár sociálneho poistenia v dôsledku pracovného úrazu 70 % pokles pracovnej schopnosti poškodeného od 5. októbra 2026. Keďže obdobie trvania výkonu zárobkovej činnosti zamestnanca bolo u poškodeného najmenej 90 dní predo dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie úrazovej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie od vzniku pracovnoprávneho vzťahu u zamestnávateľa do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie úrazovej dávky, t. j. od 1. januára 2026 do 30. Suma invalidného dôchodku, ktorú poškodený poberá ku dňu priznania úrazovej renty, je 430,60 eur.

Výpočet mesačnej sumy úrazovej renty podľa § 89 ods.

Mesačná suma úrazovej renty určená podľa § 89 ods. 1 až 3 zákona po zvýšení v roku 2026 podľa zákona sa vydelí počtom kalendárnych dní v mesiaci október 2026 a vypočítaná suma úrazovej renty pripadajúca na jeden deň sa vynásobí počtom dní, za ktoré má v mesiaci október 2026 poškodený nárok na úrazovú rentu odo dňa jej priznania. Uvedeným postupom sa určí pomerná časť mesačnej sumy úrazovej renty od 5. októbra 2026 do 31. Poškodený utrpel 20. júla 2026 pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný do 30. septembra 2026. Na základe žiadosti o úrazovú rentu podanej v októbri 2026 bol po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti posúdený posudkovým lekárom, ktorý vo vydanom posudku určil jeho pokles pracovnej schopnosti o 50 % s dátumom vzniku 1. októbra 2026. Súčasne bol poškodenému na základe žiadosti o invalidný dôchodok v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu po ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti priznaný od 1. októbra 2026 invalidný dôchodok (ID) v sume 408,50 eura. Zamestnávateľ určil mieru zavinenia poškodeného na vzniku pracovného úrazu 30 %, o ktorú sa znížil rozsah jeho zodpovednosti na 70 %. Denný vymeriavací základ (DVZ) poškodeného bol určený v sume 57,3334 eura podľa § 84 ods. 1 zákona z rozhodujúceho obdobia roku 2025, t. j. od 1. januára 2025 do 31.

Výpočet mesačnej sumy úrazovej renty podľa § 89 ods.

Zvýšenie úrazovej renty od 1. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne je možné podať odvolanie okrem prípadov, keď je podanie odvolania zákonom výslovne vylúčené.

Čo robiť, ak ste utrpeli pracovný úraz

Ak ste zamestnaný a utrpíte pracovný úraz alebo ochoriete chorobou z povolania, môže vám vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Tento príspevok je súčasťou systému úrazového poistenia a slúži ako finančná kompenzácia za stratu príjmu počas vašej dočasnej práceneschopnosti (PN). Cieľom je pomôcť vám preklenúť finančné obdobie, kým sa zotavíte a budete môcť opäť pracovať.

Úrazový príplatok je dávka poskytovaná zo systému úrazového poistenia. Je určený pre tých, ktorí sú dočasne práceneschopní v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Jeho hlavnou funkciou je dorovnať príjem, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské dávky zvyčajne nepokrývajú celý váš pôvodný zárobok.

Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku:

• Podmienka: Poberáte ho počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.

• Kto má nárok: Nárok máte, ak ste zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.

• Výška:

  • Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
  • Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.

• Spoluzodpovednosť: Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.

• Výplata: Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.

  tags: #kedy #vypláca #Sociálna #poisťovňa #úrazový #príspevok