Započítanie preplatku ročného zúčtovania dane

Ak daňovník (fyzická alebo právnická osoba) podáva daňové priznanie k dani z príjmov, môže nastať situácia, že mu vyjde daňový preplatok. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku započítania preplatku ročného zúčtovania dane, vrátane lehôt na vrátenie, spôsobov vyplatenia a príkladov z praxe.

Vznik daňového preplatku

Preplatok vzniká spravidla vtedy, ak platené preddavky na daň počas roka boli vyššie, ako daňová povinnosť zistená v daňovom priznaní. Častokrát sa preplatok vyskytuje napríklad u študentov, dôchodcov či ľudí, ktorí boli časť roka nezamestnaní alebo na materskej dovolenke, kedy ich zaplatené preddavky počas roka boli napokon vyššie, ako im vyšli v daňovom priznaní či ročnom zúčtovaní. U fyzických osôb tiež môže preplatok vzniknúť uplatnením rôznych nezdaniteľných častí či daňových bonusov. U zamestnancov, ktorým zamestnávateľ vykonáva ročné zúčtovanie dane, je vzniknutý preplatok vyplatený zamestnancovi priamo od zamestnávateľa. Tým, ktorí si podávajú daňové priznanie, vypláca preplatok na dani daňový úrad.

U fyzických osôb môže vzniknúť jednak preplatok na dani z príjmov, ale aj na daňovom bonuse na vyživované dieťa a na daňovom bonuse na zaplatené úroky.

Termín vrátenia preplatku

Lehota na vrátenie daňového preplatku závisí od niekoľkých faktorov:

  1. Termín podania daňového priznania: Či podávate daňové priznanie v štandardnej lehote do 31. marca alebo ste oznámili daňovému úradu odklad a daňové priznanie podávate neskôr, napríklad až 30. júna.
  2. Žiadosť o vrátenie preplatku: Či ste oň v daňovom priznaní požiadali a vyplnili potrebné údaje pre jeho zaslanie.
  3. Daňové nedoplatky: Či nemáte daňové nedoplatky, resp. iné nevyrovnané platby, na ktoré by daňový úrad tento preplatok použil.
  4. Výška preplatku: Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Preplatok na dani z príjmov, príp. daňový bonus na vyživované dieťa (deti) a daňový bonus na zaplatené úroky bude vrátený najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. To znamená, že lehota 40 dní sa začne počítať až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, nie od termínu podania daňového priznania. Ak si daňovník oznámením predĺžil lehotu na podanie daňového priznania, posúvať sa bude aj lehota na vyplatenie prípadného daňového preplatku.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

Príklad: Ak daňovník - fyzická osoba podá daňové priznanie k dani z príjmov, v ktorom mu vyjde preplatok (a o ktorý v daňovom priznaní požiadal) už dňa 30.1. Lehota správcu dane na vyplatenie daňového preplatku sa počíta až od po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania (31.3.), hoci daňové priznanie bolo podané výrazne skôr v tejto lehote. Preplatok bude vrátený aj v tomto prípade do 10.5.

Žiadosť o vrátenie preplatku

Daňovník, ktorému vznikol preplatok na dani z príjmov, prípadne daňový bonus na vyživované dieťa alebo zaplatené úroky, môže požiadať o vrátenie daňového preplatku priamo v podávanom daňovom priznaní k dani z príjmov. Túto skutočnosť je potrebné vyznačiť v príslušnej časti daňového priznania. v oddiele XI. v oddiele XIV. v časti IX. V uvedených častiach je potrebné krížikom vyznačiť, o vyplatenie ktorej sumy daňovník žiada (preplatok alebo daňový bonus atď.).

Spôsoby vyplatenia daňového preplatku

Fyzické osoby

Fyzické osoby majú na výber tri možnosti vyplatenia:

  • Poštovou poukážkou (do výšky 15 000 eur vrátane)
  • Na účet
  • Na účet v zahraničí, ktorého nie je daňovník majiteľom. Číslo účtu je potrebné uviesť v tvare IBAN. Ak žiada daňovník podávajúci daňové priznanie FO, typ A o vyplatenie na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza sa v IX. oddiele číslo účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka. Ak daňovník nie je majiteľom bankového účtu, uvádza sa v IX. oddiele názov bankového účtu príjemcu. V prípade daňového priznania typu B platí to isté, avšak tieto informácie sa uvedú v XIII. oddiele.

Právnické osoby

V prípade právnických osôb je možné vrátenie preplatku len poštovou poukážkou (do 15 000 eur vrátane) alebo na účet. Ak ide o daňovníka, ktorý žiada o vrátenie daňového preplatku na bankový účet vedený v zahraničí (cezhraničný prevod finančných prostriedkov) v inom formáte ako IBAN, uvádza sa v VII. časti číslo bankového účtu, SWIFT/BIC kód, názov banky, mesto a štát banky alebo pobočky banky daňovníka.

Príklady z praxe

Príklad na započítanie daňového preplatku:

Spoločnosti s ručením obmedzeným vznikol v daňovom priznaní preplatok na dani z príjmov vo výške 300 eur. Zároveň však daňový úrad eviduje voči tejto s.r.o. nedoplatok na dani z príjmov vo výške 100 eur. Daňový subjekt podá žiadosť o vrátenie preplatku. Správca dane použije časť preplatku na úhradu daňového nedoplatku na dani z príjmov vo výške 100 eur, zostatok preplatku vo výške 200 eur vráti daňovému subjektu.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Príklad na vrátenie daňového preplatku do 5 eur:

Živnostník, ktorý nemá daňové nedoplatky, podá žiadosť o vrátenie preplatku na dani z príjmov vo výške 4 eurá. Správca dane nemôže tejto žiadosti vyhovieť, nakoľko daňový poriadok upravuje, že daňový preplatok vráti len v prípade, ak je väčší ako 5 eur.

Preplatok z ročného zúčtovania dane u zamestnanca

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie preddavkov na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti, daňového bonusu a zamestnaneckej prémie zamestnancovi, ktorý poberal zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti a ak zamestnanec predloží písomnú žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania spolu s požadovanými dokladmi najneskôr do 15. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie na základe údajov o zdaniteľnej mzde, ktoré je povinný viesť, dokladov preukazujúcich nárok na zníženie základu dane a na daňový bonus a na základe potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za príslušný kalendárny rok od všetkých zamestnávateľov. Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na žiadosť zamestnanca a len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie, najneskoršie do 31.

Ak ročné zúčtovanie vykáže preplatok na dani z príjmov, zamestnávateľ je povinný vrátiť tento preplatok zamestnancovi najneskôr pri zúčtovaní mzdy za apríl nasledujúceho roka. O vrátený rozdiel z ročného zúčtovania zníži odvod preddavkov na daň správcovi dane najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

V zmysle § 39 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zamestnávateľ povinný vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste zamestnanca, ktoré sú rozhodujúce na výpočet zdaniteľnej mzdy, preddavkov na daň, dane a na priznanie zamestnaneckej prémie a daňového bonusu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Situácie a riešenia

Príklad: Ak zamestnávateľ zabudol vyrovnať preplatok z ročného zúčtovania, zodpovednosť vykonať ročné zúčtovanie na žiadosť zamestnanca a vrátiť mu preplatok na dani zostáva na zamestnávateľovi, aj keď zamestnávateľ nevrátil preplatok v zákonom stanovenom termíne., t. j. v aprílovej výplate. Tzn., že vyplatíte zamestnancovi vypočítaný preplatok na dani vo výplate za máj a o vrátenú sumu znížite odvod preddavkov na daň.

Prečítajte si tiež: Ako započítať roky do dôchodku

Príklad: Ak v organizácii skončil pracovný pomer posledný zamestnanec 31.12. a od 1.1. nemá organizácia žiadneho zamestnanca a už nespracováva mzdy, ale zamestnanec (aj bývalý) požiada o vykonanie ročného zúčtovania a zamestnancovi na základe žiadosti toto ročné zúčtovanie vykonáte, pričom výsledkom je preplatok na dani, v zmysle uvedeného je zamestnávateľ povinný vrátiť tento preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl. Ak v zdaňovacom období už nevypláca zamestnávateľ zdaniteľné príjmy (zamestnávateľ nemá možnosť znížiť odvod preddavkov o preplatky z ročného zúčtovania), má povinnosť vyplatiť zamestnancovi preplatok na dani z ročného zúčtovania zo svojich prostriedkov. Po vyplatení preplatku požiada správcu dane o vrátenie takto vyplateného preplatku podaním osobitnej žiadosti (listom; pri elektronickej komunikácii cez elektronický formulár - Podanie pre FS - Správa daní). Prílohu tvorí tlačivo ročného zúčtovania za rok zamestnanca, ktorému vyplatí preplatok z vlastných prostriedkov a podklady súvisiace s ročným zúčtovaním - žiadosť, doklady k bonusu a pod.

Daňový preplatok definovaný daňovým poriadkom

Daňový preplatok je definovaný v § 2 písm. d) daňového poriadku. Ak nemožno daňový preplatok použiť, správca dane na žiadosť daňového subjektu daňový preplatok preúčtuje na daňovú pohľadávku alebo nesplatný preddavok na daň alebo ho vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur.

Daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania, najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku.

Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote 30 dní, resp. 40 dní, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie.

tags: #započítanie #preplatku #ročného #zúčtovania #dane