História a súčasnosť paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Úvod do paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť je oblasť medicíny zameraná na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia problémom spojeným so život ohrozujúcimi chorobami. Cieľom je zmierniť utrpenie prostredníctvom včasnej identifikácie, správneho posúdenia a liečby bolesti a iných fyzických, psychosociálnych a duchovných problémov. Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia.

Otázniky smrti sprevádzajú ľudstvo počas celej jeho histórie, pretože človek si uvedomuje svoju smrteľnosť. Pohľad na smrť sa v historickom kontexte počas dlhých stáročí vyvíjal. V stredoveku bral človek smrť ako prirodzenú súčasť života, tak ako narodenie. Smrť človeka bola v tej dobe sociálna udalosť, na ktorej sa zúčastňovali všetci susedia a jej rituál bol až puntičkársky nemenný. V 17. storočí bol okruh prítomných podstatne menší, pri smrteľnej posteli sa zišla najbližšia rodina.

Počiatky hospicového hnutia a paliatívnej starostlivosti

Korene ľudskej starostlivosti siahajú do ďalekej minulosti, kedy išlo predovšetkým o domácu starostlivosť. Snahu odborným spôsobom rozoberať problematiku starnutia a staroby nachádzame až v 18. storočí a neskôr. Paliatívna starostlivosť má začiatky v druhej polovici 20. storočia, kedy začali vznikať rôzne zariadenia pre dlhodobo chorých, tzv. hospice. Vytvárali sa ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich.

Na základe zásadných medicínskych objavov sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie. Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných nemocničných zariadeniach. Na tieto nedostatky reagovali sestry a lekári zdôrazňovaním povinnosti nielen liečiť a vyliečiť, ale aj pomáhať účinne tam, kde vyliečenie nie je možné a smrť je nevyhnutná.

Za vedúcu osobnosť v hospicovom hnutí možno považovať Cicely M. Saundersovú, neústupnú a presviedčajúcu anglickú lekárku, zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973, založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa naďalej, aj vzhľadom na to, že názov „hospic“ odvodený od latinského koreňa znamenajúceho pohostinnosť vyvoláva rôzne predstavy o náplni jeho činnosti, od útulku pre chudobných a osamelých, pocestných až po útulok pre starých a chorých. Okrem toho z toho istého koreňa pochádza názov „hospital“, na Slovensku „špitál“, preto hospice na Slovensku a napr. ani v Španielsku nikdy neboli. V r. 1987 bola vo Veľkej Británii prijatá koncepcia paliatívnej medicíny ako lekárskej špecializácie na úrovni ostatných špecializácií. V roku 1988 bola založená Európska asociácia paliatívnej starostlivosti (European Association for Palliative Care), ktorá výrazne prispela ku pochopeniu potreby paliatívnej starostlivosti ako súčasti zdravotnej starostlivosti laickou a odbornou verejnosťou, ako aj vládami jednotlivých štátov.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Slovo paliatívny pochádza z latinského „palium“, čo znamená plášť, prikrývku. Vo voľnom preklade predstavuje stav, že keď nemôžeme ranu vyliečiť, tak ju aspoň prikryjeme, aby trpiacemu bolo teplo, netrápili ho bolesti a aby mal pocit našej účasti na jeho utrpení.

Vývoj paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Paliatívna starostlivosť na Slovensku prešla za posledných 25 rokov významným vývojom. Priekopníčka paliatívnej starostlivosti, Kristína Križanová, ktorej prezidentka udelila štátne vyznamenanie Pribinov kríž III., uviedla, že vývoj paliatívnej medicíny sa za roky posunul vďaka lekárom, ktorí sa tejto oblasti venujú. V oblasti paliatívnej starostlivosti je potrebná nielen podpora štátu, ale aj podpora zdravotníctva.

Na Slovensku vznikli prvé oddelenia paliatívnej starostlivosti pred 20 rokmi. Odvtedy žiaľ mnohé zanikli, pretože zdravotný systém v našej krajine im neumožnil prežiť.

V roku 1998 bola publikovaná Poznanská deklarácia o paliatívnej starostlivosti vo východnej Európe. Dôležitým dokumentom týkajúcim sa problematiky hospicov a paliatívnej starostlivosti je Odporúčanie Rady ministrov Rady Európy pre členské štáty o organizácii paliatívnej starostlivosti z novembra 2003, ktorý okrem iného uvádza: „Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Nie je synonymom terminálnej starostlivosti, ale ju zahrňuje“.

Vzhľadom na dlhodobé podceňovanie problematiky paliatívnej starostlivosti, ktorej dôsledky v aktuálnej epidemiologickej situácii spoločnosť pociťuje, stojí za to spomenúť podporu paliatívnej zdravotnej starostlivosti v Hospici Matky Terezy v Bardejovskej Novej Vsi.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Súčasný stav paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Dnes existuje jediné oddelenie paliatívnej starostlivosti. Oddelenie paliatívnej medicíny a klinickej onkológie NOÚ v Bratislave, ktoré má k dispozícií 4 lekárov a 19 zdravotných sestier, ktorí sa starajú ročne o 200 pacientov. Lekári sú pod neustálym tlakom a musia sa vysporiadať okrem medicínskych aj s etickými otázkami.

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych a odborne spôsobilých pracovníkov. Súčasťou paliatívnej starostlivosti je terminálna starostlivosť, ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka.

Ambulantnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú mobilné hospice ako návštevnú službu lekára, sestry a podľa potreby ďalších zdravotníckych pracovníkov hospicu v domácom prostredí pacienta. Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Ústavnú paliatívnu starostlivosť vykonávajú aj oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach. Optimálny počet postelí je 10 až 20, pričom sa odporúčajú jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. K ústavnej zdravotnej starostlivosti patria aj jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Ambulantná zdravotná starostlivosť

Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína v podobe domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná mobilným hospicom) je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Mobilné hospice poskytujú komplexnú starostlivosť v domácom prostredí pacienta s cieľom zlepšiť kvalitu jeho života a jeho rodiny, zoči-voči život ohrozujúcemu ochoreniu. Stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

Ústavná zdravotná starostlivosť

Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú:

• Hospice: Samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti.
• Oddelenia paliatívnej medicíny: V nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach ako ich organizačná súčasť. Optimálny počet postelí je 10 až 20; odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami.
• Jednotky paliatívnej medicíny: Zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Predstavujú samostatnú jednotku pozostávajúcu z 2 až 3 jednoposteľových izieb, určenú pre pacientov vyžadujúcich paliatívnu starostlivosť.

Respitná starostlivosť

Respitná starostlivosť je súčasťou ústavnej paliatívnej starostlivosti. Rozumie sa tým stimulujúca zmena prostredia umožňujúca vzájomnú podporu a spoluprácu osôb zainteresovaných do starostlivosti o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta vrátane jeho rodiny s cieľom eliminovať dôsledky psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z vykonávania paliatívnej starostlivosti. Respitná starostlivosť je založená na predpoklade, že psychicky vyrovnaný ošetrujúci dokáže viesť k potrebnej duševnej hygiene aj rodinu zomierajúceho, ktorá je vystavená extrémnej psychickej záťaži. Obyčajne ide o odľahčenie v starostlivosti o chorých, o ktorého sa dlhodobo starajú príbuzní. V určitej chvíli sa stane, že rodina je už vyčerpaná každodenným náročným ošetrovaním, prípadne psychickým tlakom a starosťami o chorého. Tu môže nastúpiť respitné lôžko napr. v domovoch dôchodcov, alebo hospicoch. U detí je to detský hospic.

Ďalšie aspekty paliatívnej starostlivosti

Okrem respitnej starostlivosti zahŕňa paliatívna starostlivosť aj:

• Terminálnu starostlivosť: Starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím.
• Starostlivosť o rodinu: Psychosociálna podpora rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Špeciálnu pozornosť si vyžadujú deti, ktoré sa so smútením a stratou vyrovnávajú osobitným spôsobom.
• Dobrovoľníkov: Organizovanú a školenú skupinu ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín.

Ciele paliatívnej starostlivosti

• Zabezpečiť dostupnosť paliatívnej starostlivosti.
• Zvýšiť platby od zdravotných poisťovní za výkony poskytované lekárom, sestrou a iným členov paliatívneho (hospicového) tímu a najmä platby tímu detského mobilného hospicu, ktorý poskytuje paliatívnu starostlivosť.
• Rozvíjať nové formy pomoci pozostalým a to podporou vzniku inštitúcie poskytujúcej smútočné poradenstvo pozostalým, podpora vzniku svojpomocných skupín pozostalých.
• Podporovať vzdelávanie lekárov, sestier, sociálnych pracovníkov, klinických psychológov v oblasti smútočného poradenstva.
• Zabezpečiť systém kontroly kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti.

Dôležité pojmy v paliatívnej starostlivosti

• DNR (Do Not Resuscitate): Znamená "neresuscitovať", tj. nepokúšať sa o oživenie.
• Distanázia: "Zadržaná smrť", umelé a násilné predlžovanie prirodzeného procesu umierania liečbou.
• Empatia: Vcítenie sa do myšlienok a pocitov druhého človeka.
• Eutanázia: Profánne sa označuje ako zabitie „zo súcitu“, na výslovné prianie chorého. Eutanázia bola a je eticky odsudzovaná a zákonom trestaná.
• Informed consent (Informovaný súhlas): Písomný súhlas pacienta na prijatie do hospicu.
• Kachexia: Je stav, kedy uzdravenie u chorého už nie je reálne a smrť je možné očakávať v relatívne blízkej budúcnosti.
• Komplexná liečba: Vo vzťahu k chorému to znamená, že ide o celkový prístup k chorému, jeho rodine, jeho okoliu, všetkému čo ho ovplyvňuje.
• Kuratívna liečba: Lieči priamo príčinu choroby.
• Liečba bolesti: Medikamentózne zmiernenie bolesti je pacientovo výsostné právo.
• Onkológia: Veda o nádoroch a nádorových ochoreniach.
• Paliatívna liečba: Lieči príznaky, symptómy choroby, keď už nie je možné tieto vyliečiť a ani príčinu choroby.
• Pravda: V našom štáte je povinnosťou každého lekára“ primerane informovať chorého o jeho zdravotnom stave“.
• Syndróm vyhorenia: Prejavuje sa u pomáhajúcich ľudí, ktorý nepraktizujú psychohygienu, alebo sú príliš dlho vystavení veľkej záťaži.
• Thanatológia: Veda o umieraní a smrti.
• Terminálny stav: Umieranie je v lekárskej terminológií synonymum terminálneho stavu (t.j. postupné, neodvratné zlyhávanie životne dôležitých funkcií orgánov s následkom smrti jedinca).
• Trans: Je změněný stav vědomí.
• Úplná smrť: Je úplná, trvalá, neodstrániteľná strata vedomia. Týka sa odumretia tela.
• Živá vôľa: Z angl. doslovne, živá vôľa.

Potreby pacienta v paliatívnej starostlivosti

• Biologické potreby: Sú to všetky potreby ľudského tela. Medzi základné patrí potrava, zbavenie sa splodín látkového metabolizmu, prísun kyslíka, spánok.
• Psychologické potreby: Sú to potreby spojené s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti nezávisle na stave chorého tela.
• Sociálne potreby: Vyplývajú zo statusu človeka, ako spoločenskej bytosti, žijúceho v istom sociálnom prostredí, ktorý má svoju rodinu, svoju prácu, svoje problémy, záujmy, záväzky, sny a priania.
• Duchovné potreby: V tomto štádiu života sa chorý snaží vysporiadať s otázkou zmyslu života.

Domáca starostlivosť

Domáca starostlivosť o ošetrovaného môže byť psychicky aj fyzicky veľmi vyčerpávajúca. Pre hladký priebeh domácej starostlivosti je potrebné z času na čas zhromaždiť najbližšie osoby ťažko chorého človeka, aby sa spoločne vytvoril rozvrh návštev a zoznam úloh, ktoré treba vybaviť. Pri domácej starostlivosti ťažko chorého alebo zomierajúceho je vhodné, aby bol pri ňom stále niekto z ošetrujúcich. Priestor ťažko chorého alebo zomierajúceho by mal byť zariadený individuálne podľa potrieb a situácie. Najlepším riešením je samostatná izba, pokiaľ to priestorové možnosti umožňujú. Izba by mala obsahovať lôžko, najlepšie polohovacie, ktoré bude dobre prístupné z troch strán.

Zomieranie a proces vyrovnávania sa so smrťou

Narodili sme sa s vedomím, že náš život je dočasný. Strach zo smrti sa vystupňuje pri každom závažnom ochorení a má ho každý z nás bez ohľadu na vek alebo profesiu. Väčšina z nás, ktorí si uvedomujú postup choroby a ubúdanie síl, tušia aj skutočnosť blížiacej sa smrti. Dostavuje sa strach zo smrti, ľútosť a neistota, čo bude nasledovať.

Modely zomierania

• Domáci model zomierania: Starostlivosť o zomierajúceho v kruhu rodiny.
• Inštitucionalizovaný model zomierania: Nemocnice, liečebne dlhodobo chorých, domovy dôchodcov, paliatívne oddelenia, hospice a pod.

Štádiá zomierania podľa Elisabeth Kübler-Ross

1. Šok, popretie: "Nie, to nie je pravda, pre mňa to neplatí." Odporúčaný prístup: Je potrebné nadviazať kontakt, získať dôveru u zomierajúceho.
2. Hnev, vzbura, agresia: "Prečo práve ja?" Odporúčaný prístup: Dovoliť zomierajúcemu odreagovanie, nepohoršovať sa.
3. Vyjednávanie, spochybňovanie: "Možno predsa len nie ja, ešte nie…" Odporúčaný prístup: Maximálna trpezlivosť, ale pozor na podvodníkov.
4. Depresia, zúfalstvo, beznádej: "Aký to má pre mňa zmysel, čo to pre mňa znamená, čo ma čaká?" Odporúčaný prístup: Trpezlivo počúvať. Pomôcť urovnať vzťahy. Pomôcť hľadať riešenie pri zaisťovaní rodiny.
5. Zmierenie, prijatie, akceptácia: "Áno, všetko má svoj zmysel, prijímam to…" Odporúčaný prístup: Mlčanlivá ľudská prítomnosť.

Výzvy a problémy paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Napriek pokroku čelí paliatívna starostlivosť na Slovensku mnohým výzvam. Medzi hlavné patrí:

• Nedostatočná podpora zo strany štátu a zdravotníctva: Paliatívna starostlivosť súťaží o zdroje so „víťaznou medicínou“ a nie je prioritou pre poisťovne.
• Nedostatok lekárov a špecialistov: Chýbajú špecialisti zaoberajúci sa paliatívnou medicínou, čo znemožňuje vytvorenie minimálnej siete.
• Odmietanie platieb zo strany zdravotných poisťovní: Poisťovne často odmietajú platiť paliatívne oddelenia s odôvodnením, že potrebnú starostlivosť zabezpečujú iné oddelenia.
• Nedostatočné informovanie verejnosti: Je potrebné podporiť a rozšíriť možnosti primeraného informovania širokej verejnosti o problematike paliatívnej, hospicovej a dlhodobej starostlivosti.
• Starnutie obyvateľstva: Slovensko bude starnúť najintenzívnejšie zo všetkých krajín EÚ, čo zvýši potrebu paliatívnej starostlivosti.
• Nedostatočná príprava spoločnosti: Príprava spoločnosti na starnutie populácie je nedostatočná, čo má dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva.
• Nedostupnosť a kvalita zdravotnej a sociálnej starostlivosti: Závažné nedostatky v oblasti zabezpečenia všeobecnej dostupnosti a primeranej kvality zdravotnej a sociálnej starostlivosti sa prejavujú naliehavejšie v prípade osôb zo zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva.

Príbeh pána Jozefa

Na starostlivosť o umierajúcich ľudí u nás chýbajú peniaze i zdravotníci. V hospicoch si pacienti doplácajú stovky eur.„Je to bojovník,“ hovorí nám sestrička Beáta počas toho, ako kráčame do izby 70-ročného pána Jozefa. Je tesne predpoludním a jej kolegyne práve roznášajú pacientom hospicu nedeľňajší obed.„Stačili mi raňajky, nie som hladný,“ reaguje Jozef na našu otázku, či máme prísť neskôr. Skôr než sa stihneme čokoľvek ďalšie opýtať, zoberie si slovo. „Naša mliečna dráha sa skladá z nekonečného množstva hviezdičiek a jednou z nich je naše slniečko. To slniečko má svoje planéty, ktoré majú svoje dráhy. Takisto aj onkológia má v zdravotníctve svoje slniečko, ale také zubaté, ktoré potichu všetko ničí,“ poodhaľuje pán Jozef dôvody, pre ktoré je v hospici. Leží tu už viac ako desať týždňov. Je imobilný, kosti má napadnuté metastázami zhubného nádoru. „Mám ich v celom skelete,“ vysvetľuje nám.Diagnózu rakovina prostaty sa dozvedel pred dvoma rokmi. Odvtedy si prešiel niekoľkými oddeleniami v nemocnici. Týždne na internom oddelení, ďalšie týždne na onkológii a neskôr aj na oddelení pre dlhodobo chorých.Z jeho slov cítiť, že má ťažké srdce na lekára, ktorý mu pred časom zle vyhodnotil roentgenové snímky a metastázy si zamenil za osteoporózu.„Ako sa hovorí, neučený doktor - hotový kat,“ povzdychne si.

Bývalý technik, ktorý kolaudoval po Slovensku televízne vysielače, by si mal užívať zaslúžený dôchodok. Namiesto toho dnes funguje na liekoch tlmiacich bolesť a izbu zdieľa s ďalším pacientom. Televízor na izbe nemá ani neche mať. „Na čo? Je tam len samé násilie," hovorí. O dianí vo svete sa dozvedá z malého rádia na stolíku. Spoločníkom sú mu aj knihy, personál a predovšetkým rodina, ktorá s ním môže byť 24 hodín denne. Návštevy tu nie sú obmedzované ako v nemocniciach.„Sem príbuzní môžu prísť hocikedy. Ani starostlivosť sa nedá porovnávať s nemocnicou. Tu v hospici je to najlepšie čo sa týka starostlivosti, aj takého pokoja.

Paliatívna starostlivosť v kontexte starnutia obyvateľstva

Starnutie obyvateľstva je dlhodobým globálnym trendom a Slovenská republika je súčasťou tohto demografického vývoja už niekoľko rokov. ŠÚ SR v máji 2019 zverejnil informáciu, že index starnutia za rok 2018 prvý raz v dejinách SR prekročil hodnotu 100, t.j. počet detí (≤ 14 rokov) je menší ako počet seniorov (65 +). Podľa ministerstva zdravotníctva SR je príprava celej spoločnosti na tento stav nedostatočná. Dôsledky tohto trendu majú najväčší dopad na rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a na rezort zdravotníctva. Na túto situáciu v blízkej budúcnosti by sa mala spoločnosť pripravovať osobitnými programami zameranými na podporu sociálnej integrácie ľudí vo vyššom veku, programami zameranými na zvyšovanie povedomia o potrebách tejto generácie a na jej ochranu pred nežiaducimi spoločenskými javmi. Tieto programy by mali byť rozpracované až na lokálnu úroveň, keďže individuálne prežívanie jednotlivca sa vždy deje na konkrétnom mieste.

Hospicová starostlivosť ako súčasť paliatívnej starostlivosti

Osobitnou formou paliatívnej starostlivosti je hospicová starostlivosť. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom).

Hospicová starostlivosť je užšou súčasťou paliatívnej medicíny. Je to starostlivosť lekárov a sestier ako aj opatrovateľov o pacientov zomierajúcich na nevyliečiteľné ochorenie buď v domácej starostlivosti (domáci paliatívny/hospicový tím) alebo v posteľovom zariadení (hospic), pretože je potrebné denne zisťovať, či netrpia neznesiteľnými fyzickými, psychickými alebo spirituálnymi príznakmi. Lekár je neoddeliteľnou súčasťou tímu. Zdravotné poisťovne hradia asi 60% nákladov na túto zdravotnú starostlivosť. Pacienti a ich rodiny si musia časť zdravotnej starostlivosti v hospicoch priplácať nemalými sumami.

Popri starostlivosti o fyzické zdravie pacienta sa paliatívna, ošetrovateľská a spirituálna starostlivosť usiluje aj o naplnenie jeho psychických, sociálnych a spirituálnych potrieb. Garantuje ťažko chorému kontinuitu primeranej starostlivosti v celom potrebnom rozsahu, plné rešpektovanie jeho ľudskej dôstojnosti a zároveň, podľa konkrétnych možností a potrieb, sprevádzanie aj jeho blízkych a neskôr pozostalých.

Možnosti zlepšenia paliatívnej starostlivosti na Slovensku

Slovensko čaká v zlepšení a reorganizácii paliatívnej starostlivosti ešte dlhá cesta. Hlavnou úlohou je zabezpečiť jej dostupnosť na celom území Slovenska. Je potrebné vytvoriť sieť paliatívnych pracovísk vrátane mobilných hospicov. Ďalej je potrebné zabezpečiť vzdelávanie dostatočného množstva zdravotníckeho personálu (lekárov aj sestier), ktorý by mal poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s nevyliečiteľným ochorením v pokročilom a terminálnom štádiu. Samozrejme netreba zabudnúť na novelizáciu zákona o dlhodobej zdravotnej starostlivosti.

Medzi konkrétne kroky, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu paliatívnej starostlivosti, patria:

• Zabezpečenie finančnej podpory pre paliatívne oddelenia a hospice.
• Zvýšenie počtu špecialistov v paliatívnej medicíne prostredníctvom vzdelávacích programov.
• Zlepšenie informovanosti verejnosti o paliatívnej starostlivosti a hospicoch.
• Podpora dobrovoľníctva a filantropie v oblasti paliatívnej starostlivosti.
• Zohľadnenie potrieb starnúcej populácie pri plánovaní a poskytovaní paliatívnej starostlivosti.

Dôležitosť dôstojného odchodu zo života

To, čo k životu patrí, tomu by sme sa nemali brániť ani odmietať o tom hovoriť. Dôstojný odchod zo života je predsa želaním každého z nás a týka sa to nás všetkých. Aby sme vytvorili lepšie podmienky pre lekárov s týmito pacientami a ich rodinami, ktorí spoločne s nimi prežívajú posledné chvíle lúčenia. Potreba je o to naliehavejšia, že starších ľudí bude v našej spoločnosti neustále pribúdať.

tags: #kedy #vznikli #prvé #hospice