Povinnosť zamestnanca informovať zamestnávateľa o ZŤP

Slovenská legislatíva upravuje oblasť zamestnanosti a nezamestnanosti, vrátane špecifických aspektov týkajúcich sa občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 ustanovuje právo občanov na ochranu zdravia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na túto problematiku, pričom sa opiera o platné právne predpisy a ich praktické dopady.

Kto je občan so zdravotným postihnutím?

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, t. j. má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Je dôležité zdôrazniť, že pojmy invalidný občan a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá.

Povinnosť zamestnanca informovať zamestnávateľa

Ak mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %, musím to oznámiť zamestnávateľovi? áno, priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu a počas trvania zamestnania zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne do ôsmich dní odo dňa každej zmeny príslušnej zdravotnej poisťovne; ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi. Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi aj údaje, ktoré sú rozhodujúce pre zmenu sadzby poistného podľa § 12, do ôsmich dní od vzniku alebo zmeny týchto údajov.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Zamestnanec so zdravotným postihnutím patrí k najzraniteľnejším účastníkom pracovnoprávneho vzťahu a zo zákona mu prináleží osobitná ochrana.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Skončenie pracovného pomeru

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená.

Výnimky z ochrany

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Uvedené vyplýva aj z rozhodovacej činnosti súdov, v zmysle ktorej: Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.

S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná. V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Práva a povinnosti zamestnávateľa

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Povinnosti zamestnávateľa voči ZŤP zamestnancom

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný (§ 63 ods. 1):

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

• viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. h) zákona o službách zamestnanosti,
• poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2012,
• zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Príspevky pre zamestnávateľov

Slovenská legislatíva pamätá na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím prostredníctvom rôznych príspevkov. Medzi najvýznamnejšie patria príspevky na:

• Úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov so zdravotným postihnutím.
• Vybavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
• Pracovného asistenta.
• Úhradu nákladov spojených s úpravou pracovných priestorov, pracovných podmienok a pracovného miesta.
• Podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.

Spomínané príspevky s tým súvisiace upravuje § 55 a nasl. zákona o službách zamestnanosti. Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2019 zvýšili sumy maximálnej výšky príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z.

Náhradné plnenie

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 2, zamestnávateľ môže zadať zákazku, ktorou je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom, ktorý si ňou plní povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu podľa § 63 ods. 1 písm. e), a zamestnávateľom, ktorý zamestnáva občanov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Odvod za nesplnenie povinnosti

Podľa zákona o službách zamestnanosti § 65 ods. 1, zamestnávateľ, ktorý nezamestnáva určený povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov podľa § 63 ods. ods. 1 písm. e), je povinný najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka odviesť na účet úradu za každého chýbajúceho občana so zdravotným postihnutím odvod vo výške 0,9 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza.

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím

Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

Zmeny v legislatíve od 1. apríla 2022

Dňa 01.04.2022 nadobudol účinnosť zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zamestnávateľ môže dať tomuto zamestnancovi výpoveď len po predchádzajúcom súhlase príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná.

Zákonom o službách zamestnanosti sa zároveň s účinnosťou od 1. apríla 2022 skracuje lehota úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na vybavenie takejto žiadosti z doterajších 30 dní na sedem pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti. Ak úrad práce v stanovenej lehote rozhodnutie nevydá, zo zákona sa bude predpokladať, že bolo vydané súhlasné rozhodnutie. Za deň doručenia takéhoto rozhodnutia sa bude považovať tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Novou právnou úpravou nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

Základné princípy a právo na zamestnanie

Právo na prístup k zamestnaniu je základným právom každého občana, avšak jeho uplatňovanie musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie toto právo zneužívať na škodu iného. Občan si hľadá vhodné zamestnanie sám, s pomocou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny alebo prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby.

Úloha úradov práce, sociálnych vecí a rodiny

Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore zamestnanosti a riešení nezamestnanosti. Medzi ich hlavné úlohy patrí:

• Vyhodnocovanie uplatňovania aktívnych opatrení na trhu práce a predkladanie správ ministerstvu.
• Poskytovanie údajov obciam o uchádzačoch o zamestnanie.
• Sledovanie využívania pracovných miest, na ktoré bol poskytnutý príspevok.
• Informovanie okresných súdov o ponuke voľných pracovných miest u realizátorov aktivačnej činnosti.
• Kontrola dodržiavania povinného podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Na úrovni úradov práce pôsobia výbory, ktoré schvaľujú priority podpory zamestnanosti, analýzy a prognózy o vývoji trhu práce. Výbor pri výkone svojej pôsobnosti uplatňuje a dodržiava zásady použitia finančných prostriedkov na aktívne opatrenia na trhu práce. Členovia výboru majú nárok na náhradu výdavkov spojených s výkonom funkcie a môžu im byť poskytnuté odmeny.

Lekárska posudková činnosť

Dôležitou súčasťou procesu je lekárska posudková činnosť, ktorá posudzuje schopnosť alebo neschopnosť uchádzača o zamestnanie plniť povinnosti. Lekársky posudok je podkladom na rozhodovanie o vyradení uchádzača z evidencie.

Zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín

Zákon upravuje aj podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín. Zamestnávateľ, ktorý má záujem prijať do zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny, musí splniť určité podmienky, napríklad nesmie mať uloženú pokutu za nelegálne zamestnávanie a musí splniť povinnosť podľa § 62 ods. 1. Úrad práce vydá potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ak ho nemožno obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii.

Zamestnávateľ nesmie z celkového počtu zamestnancov zamestnávať viac ako 45 % štátnych príslušníkov tretích krajín. Doklady prikladané k žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta musia byť predložené v úradnom preklade do štátneho jazyka.

Poistenie v nezamestnanosti

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti. Nárok na vyplácanie dávky v nezamestnanosti máte, ak ste boli v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistení v nezamestnanosti (povinne ako zamestnanec alebo dobrovoľne ako dobrovoľne poistená osoba) najmenej dva roky, t. j. 730 dní, ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak.

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku v nezamestnanosti mu nevznikne. Pobočka Sociálnej poisťovne vydá o tejto skutočnosti rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná.

Dávka sa poskytuje počas podporného obdobia v nezamestnanosti. Ak ste boli vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období kratšom ako dva roky ste boli opäť do tejto evidencie zaradení, máte nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, avšak len za to obdobie, ktoré vám zostalo do ukončenia podporného obdobia. Ako poberateľ dávky máte povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovni skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Pracovné právo a zákony

Slovenská pracovná legislatíva upravuje širokú škálu aspektov pracovnoprávnych vzťahov, vrátane:

• Zákaz diskriminácie pri prístupe k zamestnaniu.
• Právo na ochranu zdravia pri práci, odpočinok a zotavenie po práci.
• Povinnosť zamestnávateľa informovať zamestnancov o ich právach a povinnostiach.
• Ochrana pred pracovnými úrazmi a chorobami z povolania.
• Právo zamestnancov na uplatnenie svojich práv na súde.

Pracovná zmluva a jej podmienky

Pracovná zmluva je základným dokumentom upravujúcim pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Musí obsahovať identifikačné údaje zamestnávateľa a zamestnanca, mzdové podmienky, miesto výkonu práce a ďalšie dôležité náležitosti. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky a zmluva musí byť písomná, inak je neplatná.

Skončenie pracovného pomeru

Pracovný pomer môže skončiť rôznymi spôsobmi, vrátane dohody, výpovede, okamžitého skončenia alebo uplynutím doby. Výpoveď musí byť písomná a musí obsahovať dôvod, inak je neplatná. Zákon chráni zamestnancov v ochrannej dobe, počas ktorej im zamestnávateľ nemôže dať výpoveď.

Pracovný čas a odpočinok

Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne. Zákon upravuje aj podmienky práce nadčas, nočnej práce a práce vo sviatok.

Mzda a odmeňovanie

Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za prácu mzdu. Mzda sa skladá zo základnej mzdy a ďalších zložiek, ako sú prémie, odmeny a mzdové zvýhodnenia. Zákon stanovuje minimálnu mzdu a upravuje podmienky vyplácania mzdy.

Peňažné príspevky na kompenzáciu pre ZŤP

Štát poskytuje občanom s ťažkým zdravotným postihnutím peňažné príspevky na kompenzáciu. Kompenzácia zmierňuje alebo prekonáva sociálny dôsledok ŤZP. Peňažné príspevky na kompenzáciu sa poskytujú fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Integrovaná posudková činnosť

Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z.

Práca a invalidný dôchodok

Častou otázkou je, či je možné pracovať pri poberaní invalidného dôchodku. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Práca na plný úväzok a invalidný dôchodok

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer - zákon vám to nezakazuje. Nárok na invalidný dôchodok vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by vám mohli odňať alebo znížiť.

Nadčasy a invalidný dôchodok

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže vám prácu nadčas nariadiť len s vaším súhlasom.

Ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov

Ak ste občan s invaliditou nad 70 % a ZŤP a pracujete, a chcete ukončiť pracovný pomer s okamžitou platnosťou zo zdravotných dôvodov, je dôležité vedieť, že výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených v ust. § 69 ods. 1 Zákonníka práce.

Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Práva zamestnanca so zdravotným postihnutím

Zákonnou povinnosťou zamestnávateľa je prihliadať na invalidného zamestnanca. Podľa § 158 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie.

Ak ste invalidná dôchodkyňa po operácii chrbtice a nastúpili ste do práce, ktorá vás baví, môžete sa spýtať zamestnávateľa, či by vám mohol umožniť, aby ste pracovali iba na jednu zmenu, ktorá by vám vyhovovala. Ak nevydržíte celý deň na nohách, a ak máte bolesti, musíte si sadnúť alebo ľahnúť. Teraz vám dali také zmeny, kde z popoludňajších idete na rannú, a to vám robí problémy, máte právo na úpravu pracovného času alebo preradenie na inú prácu, ak to váš zdravotný stav vyžaduje.

tags: #povinnosť #zamestnanca #informovať #zamestnávateľa #o #ZŤP