Zánik záväzkov v občianskom práve

Záväzkové právo je dynamická oblasť, ktorá upravuje vzťahy medzi subjektmi, z ktorých pre jedného vyplýva právo (pohľadávka) a pre druhého povinnosť (dlh). Tieto záväzky však netrvajú večne a existuje viacero spôsobov, akými môžu zaniknúť. Tento článok sa zaoberá rôznymi spôsobmi zániku záväzkov v občianskom práve Slovenskej republiky, s dôrazom na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. JUDr.

Zabezpečovacie prostriedky a ich vplyv na zánik záväzkov

Zabezpečovacie prostriedky slúžia na posilnenie právneho postavenia veriteľa a zabezpečenie záväzkov. Právny poriadok upravuje tieto prostriedky vo viacerých právnych predpisoch, predovšetkým však v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Právnu úpravu týchto prostriedkov možno nájsť tiež v zákone č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“ alebo „ObchZ“), ako aj v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

Niektoré zabezpečovacie prostriedky sú upravené len v Občianskom zákonníku (napríklad zabezpečovací prevod práva), iné zase len v Obchodnom zákonníku (napríklad banková záruka). Niektoré z týchto prostriedkov sú predmetom právnej úpravy tak v Občianskom, ako aj v Obchodnom zákonníku, pričom vzhľadom na vzťah týchto dvoch právnych predpisov, ktorý je daný zásadou „lex specialis derogat legi generali“, sa budú v otázkach týkajúcich sa zabezpečovacích prostriedkov upravených v Obchodnom zákonníku len čiastočne, aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zabezpečovacích prostriedkoch. Ako typický príklad subsidiárnej pôsobnosti Občianskeho zákonníka možno v tejto súvislosti uviesť zmluvnú pokutu, ktorej právna úprava je všeobecne upravená v Občianskom zákonníku so subsidiárnou pôsobnosťou vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Platná právna úprava v niektorých prípadoch však vylučuje subsidiárnu pôsobnosť Občianskeho zákonníka a to nielen pokiaľ ide o zabezpečovacie prostriedky, ale tiež napríklad ak ide o zánik záväzku splnením, ktorého právna úprava v Obchodnom zákonníku je komplexná a ustanovenia Občianskeho zákonníka o takomto spôsobe zániku záväzkov sa nebudú subsidiárne aplikovať.

Ručenie ako zabezpečovací prostriedok

Ručenie, ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov, je predmetom právnej úpravy tak v Občianskom zákonníku, ako aj v Obchodnom zákonníku, pričom z hľadiska vzájomnej pôsobnosti týchto kódexov súkromného práva je subsidiárna pôsobnosť vylúčená. Z toho dôvodu sa v prípade ručenia v obchodnoprávnych vzťahoch bude postupovať výlučne podľa Obchodného zákonníka. Obchodný zákonník rozlišuje dva druhy ručení a to ručenie vyplývajúce zo zákona (tzv. zákonné ručenie) a ručenie vyplývajúce zo zásady individuálnej autonómie (tzv. dobrovoľné ručenie).

Zákonné ručenie

Pokiaľ ide o zákonné ručenie možno rozlišovať, či ide o ručenie v oblasti práva obchodných spoločností alebo v rámci záväzkových vzťahov. V prípade práva obchodných spoločností možno poukázať predovšetkým na ustanovenie § 56 ods. 6 ObchZ, podľa ktorého ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce jednotlivé formy obchodných spoločností sa bližšie venujú vymedzeniu rozsahu, v akom ručia spoločníci za záväzky spoločnosti, nakoľko práve otázka rozsahu ručenia spoločníkov je jedným z hlavných znakov rozlišovania jednotlivých foriem obchodných spoločností. Podľa platnej právnej úpravy sa obchodné spoločnosti z tohto hľadiska rozdeľujú do dvoch skupín a to na spoločnosti, ktorých spoločníci ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojim majetkom (verejná obchodná spoločnosť) a na druhej strane spoločnosti, ktorých spoločníci buď neručia vôbec (akciová spoločnosť) alebo ručia len v obmedzenom rozsahu (spoločnosť s ručením obmedzeným). V týchto prípadoch sa použijú pre ich ručenie obdobne ustanovenia Obchodného zákonníka o ručení v záväzkových vzťahoch, ak zákon neustanovuje inak. V prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok spoločnosti, rozsah ručenia spoločníkov za záväzky spoločnosti bude stanovený len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní (§ 56 ods. 6 ObchZ). Obchodný zákonník ďalej upravuje osobitne ručenie správcu vkladu v ustanovení § 60 ods. 5, ktoré zákon uvádza pre prípad, ak správca vkladu poruší jednu zo základných povinností spočívajúcu v povinnosti vydať vyhlásenie o rozsahu splatenia vkladov spoločníkov do spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Zákonné ručenie je okrem práva obchodných spoločností upravené aj v rámci právnej úpravy záväzkových vzťahov a to v ustanovení § 477 ods. 3 upravujúce zmluvu o predaji podniku, ďalej rámci právnej úpravy komisionárskej zmluvy (ručenie komisionára), či zmluvy o tichom spoločenstve (ručenie tichého spoločníka) alebo ručenie príjemcu zásielky.

Podstata právnej úpravy ručenia spočíva v tom, že ručiteľ ako tretia osoba, ktorá nie je účastníkom právneho vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, sa písomne zaviaže, že uspokojí pohľadávku veriteľa pre prípad, ak ju neuspokojí sám dlžník. Takýmto vyhlásením sa právna pozícia veriteľa zlepšuje, nakoľko môže za podmienok stanovených v zákone požadovať plnenie nielen od dlžníka, ale aj od ručiteľa. Ručením vzniká tak osobitný trojstranný právny vzťah medzi subjektami - veriteľ, dlžník, ručiteľ, na základe ktorého je dlžník povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa a pre prípad, že ju neuspokojí vzniká ručiteľovi povinnosť plniť v prospech veriteľa a následne požadovať od dlžníka to, čo plnil namiesto neho.

Treba poznamenať, že ručiteľ nevstupuje do záväzkového vzťahu na miesto dlžníka, ale je povinný plniť rovnaký záväzok vedľa dlžníka, pričom záväzok ručiteľa je relatívne samostatný a od záväzku dlžníka sa odlišuje tak v právnej skutočnosti, ktorá ho zakladá, ako aj v dobe vzniku a splatnosti a nejde o spoločný solidárny záväzok. Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi: akcesoritou a subsidiaritou. Z akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku: ak zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok, a to práve ako prejav uvedenej akcesority. Subsidiarita ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník. Ručiteľ teda nie je dlžníkom primárnym, ale až sekundárnym. Existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečovaná pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne, nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené.

V zmysle ustanovenia § 303 ObchZ ručenie vzniká jednostranným právnym úkonom, t. j. písomným vyhlásením ručiteľa, ktoré je adresované veriteľovi. Ďalej sa judikatúra zaoberá náležitosťami ručiteľského vyhlásenia aj napríklad v rozsudku Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. V tejto súvislosti možno poukázať na ustanovenie § 546 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa na vznik ručenia vyžaduje aj dohoda účastníkov, pričom zákon neustanovuje jej formu, čo znamená, že nemusí byť nevyhnutne písomná, ale môže mať napríklad aj ústnu formu. Občiansky zákonník požaduje písomnú formu len vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu obdobne ako aj Obchodný zákonník. Rovnako možno poukázať aj na spôsob, akým sa český zákonodarca vyporiadal so zjednotením duplicitnej právnej úpravy ručenia obsiahnutej v Občianskom zákonníku a v Obchodnom zákonníku, do právnej úpravy obsiahnutej v novom občianskom zákonníku použiteľnej pre občianskoprávne, ako aj obchodnoprávne vzťahy.

Požiadavka určitosti ručiteľského vyhlásenia je splnená, ak je záväzok vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným záväzkom. V judikatúre bol riešený prípad, keď sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo na istinu úveru, ktorá bola v takomto vyhlásení vyčíslená, ako aj na jej príslušenstvo (úrok z omeškania), ktorého výška však nebola konkretizovaná. Napriek tomu nemožno považovať podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR takéto ručiteľské vyhlásenie za neurčité, nakoľko výška úrokov z omeškania je určiteľná na základe príslušného právneho predpisu. Ak je výška úrokov z omeškania zmluvnými stranami dohodnutá a uvedená v samotnej zmluve, ručiteľ môže namietať je výšku a rozpor s dobrými mravmi.

Prečítajte si tiež: Dôchodok pre ročník 1958

Z judikatúry vyplýva, že ani vyhlásenie ručiteľa o tom, že uhradí všetky finančné záväzky dlžníka, ktoré vznikli na základe určitej špecifikovanej zmluvy o úvere v prípade, ak ich neuhradí dlžník, sa nepovažuje za neurčité. Formulácia „uhradí všetky finančné záväzky“ sa vzťahuje aj na záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti, napríklad pri odstúpení od zmluvy o úvere.

Ďalšou dôležitou otázkou je, aký záväzok možno ručením zabezpečiť. Platná právna úprava sa vo o spôsobilom predmete ručenia zmieňuje v ustanovení § 304 ObchZ, ktoré je kogentným ustanovením, v dôsledku čoho nemôže byť predmetom ručenia akýkoľvek záväzok a to ani napriek tomu, že by sa na tom zmluvné strany mali záujem odchylne dohodnúť. Obchodný zákonník umožňuje, aby sa ručiteľské vyhlásenie vzťahovalo nielen na celý záväzok, ale aj na jeho časť. Ak je ručením zabezpečená iba časť záväzku, neznižuje sa rozsah ručenia čiastočným plnením záväzku, ak záväzok zostáva nesplnený vo výške, v akej je zabezpečený ručením (§ 307 ods. 2 ObchZ). V každom prípade musí byť záväzok, ktorý je predmetom ručenia platný, okrem výnimiek stanovených zákonom. Podmienka platnosti nemusí byť splnená a predmetom ručenia môže byť aj záväzok dlžníka neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel (§ 304 ods. 1 ObchZ). Na platnosť ručenia nemá vplyv ani tá skutočnosť, že sa ním zabezpečuje záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky (§ 304 ods. 2 ObchZ). Ručením zabezpečiť budúci alebo podmienený záväzok umožňuje aj zákon č. 89/2012 Sb. občanský zákoník v ustanovení § 2019 ods.

Pokiaľ ide o určenie okamihu, od ktorého je veriteľ oprávnený sa domáhať splnenia záväzku od ručiteľa, je potrebné poukázať na ustanovenie § 306 ods. 1 ObchZ, podľa ktorého je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ručiteľa len v prípade, ak si dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo bol na to vyzvaný zo strany veriteľa. Ide o prejav subsidiarity, podľa ktorej sa musí veriteľ najskôr písomne vyzvať na plnenie dlžníka a až v prípade, ak dlžník nebude plniť, sa môže s návrhom na plnenie obrátiť na ručiteľa. Táto písomná výzva môže byť obsiahnutá aj v samotnej žalobe, v ktorej sa veriteľ domáha plnenia súčasne od dlžníka aj ručiteľa. Obchodný zákonník stanovuje však výnimky z povinnosti písomnej výzvy dlžníka zo strany veriteľa a to v prípade, ak veriteľ nemôže takúto písomnú výzvu uskutočniť alebo v prípade, ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu (§ 306 ods. 1 ObchZ). Pre úplnosť treba poukázať, že ustanovenie § 306 ods.

V určitých prípadoch môže dôjsť k situácii, že na strane ručiteľa bude vystupovať viacero subjektov, s čím počíta aj platná právna úprava, podľa ktorej budú tieto osoby voči veriteľovi v pozícii solidárnych dlžníkov a veriteľ bude tak oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich (§ 307 ObchZ). Aj uvedené ustanovenie je dispozitívne, čo umožňuje reguláciu prípustnosti jeho aplikácie. V súvislosti s mnohosťou subjektov na strane veriteľa možno poukázať aj na prípady, keď jeden z manželov uskutoční ručiteľské vyhlásenie bez súhlasu druhého manžela. Judikatúra v tejto súvislosti uvádza, že na prevzatie ručiteľského záväzku jedným z manželov sa nevyžaduje súhlas druhého manžela a záväzok vzniká len tomuto manželovi.

Ďalej je dôležité sa zaoberať možnosťou postúpenia pohľadávky, ktorá je zabezpečená ručením, čo je predmetom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 307 ods. 3 ObchZ, ktoré postúpenie takejto zabezpečenej pohľadávky umožňuje. Na postúpenie zabezpečenej pohľadávky sa súhlas ručiteľa nevyžaduje, napriek tomu je postupca povinný oznámiť ručiteľovi postúpenie pohľadávky. V tejto súvislosti je možné sa zamyslieť nad otázkou prípustnosti ručiteľského vyhlásenia, ktoré sa vzťahuje len voči konkrétnemu veriteľovi. Aplikačná prax v tejto otázke dospela k záveru, že ručiteľský záväzok, ktorý sa vzťahuje len voči konkrétnemu veriteľovi zanikne postúpením pohľadávky.

Prečítajte si tiež: Kedy zmeniť psie granule

V prípade, ak ručiteľ splní záväzok, ktorý je predmetom ručenia, nadobúda postavenie veriteľa voči dlžníkovi a zároveň mu vzniká právo požadovať od veriteľa doklady potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi (§ 308 ObchZ). Ručiteľ však nenadobúda nárok, ktorý mal veriteľ voči dlžníkovi, ale nárok (nový) na náhradu plnenia poskytnutého veriteľovi. Akcesorická povaha ručenia sa prejavuje aj v oblasti premlčania, nakoľko podľa § 310 ObchZ sa právo veriteľa voči ručiteľovi nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi. S poukazom na komplexnosť právnej úpravy ručenia, ako aj inštitútu premlčania upraveného v Obchodnom zákonníku sa bude v otázke premlčania postupovať výlučne podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Ďalší prejav akcesorickej povahy ručenia spočíva v jeho trvaní, nakoľko ručenie zaniká zánikom záväzku, ktorý ručenie zabezpečuje (§ 311 ObchZ).

Banková záruka

Banková záruka predstavuje osobitný prípad ručenia, využívaný predovšetkým v medzinárodnom obchode, v ktorom na strane ručiteľa vystupuje vždy banka (prípadne iná oprávnená osoba). Právna úprava tohto špecifického zabezpečovacieho prostriedku je obsiahnutá v rámci ustanovení § 313 až § 322 ObchZ, ktoré upravujú osobitosti týkajúce bankovej záruky s tým, že podľa ustanovenia § 322 ods. Obdobne ako vzniká ručenie, vzniká aj banková záruka, a to písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej peňažnej sumy podľa obsahu záručnej listiny, ak určitá tretia osoba (dlžník) nesplní určitý záväzok alebo sa splnia iné podmienky určené v záručnej listine (§ 313 ObchZ). Na rozdiel od ručenia je banka povinná plniť veriteľovi bez toho, aby…

Osobitné kontraktačné postupy

Na platné uzavretie zmluvy je potrebné, aby došlo k včasnému prijatiu návrhu zmluvy. Týmto osobitným kontraktačným postupom rozumieme situáciu, keď sa navrhovateľ obracia na neurčité osoby za účelom uzavretia zmluvy. Na to, aby išlo o verejný návrh zmluvy, musí byť návrh zmluvy daný na známosť verejnosti. Zmluva na základe verejného návrhu je uzavretá s osobou, ktorá v uvedenej lehote ako prvá navrhovateľovi oznámi, že návrh prijíma a navrhovateľ jej prijatie návrhu potvrdí. Je vyhlásenie súťaže o najvhodnejší návrh na uzavretie zmluvy. Účelom obchodnej verejnej súťaže je tak umožnenie kontraktácie s tým, kto ponúkne najvýhodnejšie podmienky na uzavretie určitej zmluvy. Na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže je nevyhnutné písomné verejné vyhlásenie podmienok súťaže. Vyhlasovateľ nie je oprávnený podmienky súťaže meniť alebo súťaž zrušiť, ak si toto právo nevyhradil v uverejnených podmienkach súťaže.

Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy

Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy preberá jedna alebo obidve zmluvné strany záväzok uzavrieť v určenej dobe zmluvu s ustanoveným predmetom plnenia. Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Strana, ktorá prevzala záväzok uzavrieť budúcu zmluvu, je tak povinná urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo ju k tomu oprávnená strana vyzvala. Výzva oprávnenej strany sa musí uskutočniť v čase a spôsobom, ktorý ustanovuje zmluva o uzavretí budúcej zmluvy. Právo na určenie obsahu zmluvy sa premlčuje v lehote jedného roka odo dňa, keď oprávnená strana vyzvala povinnú stranu k uzavretiu budúcej zmluvy, pokiaľ zmluva o uzavretí budúcej zmluvy neustanovuje inú premlčaciu lehotu. Premlčacia lehota však nemôže byť dlhšia ako 10 rokov.

Zodpovednosť za škodu a zabezpečenie záväzkov

Občiansky zákonník upravuje osobitné prípady zodpovednosti za škodu, a to: Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou osobitne nebezpečnou. Zodpovednosťou za škodu v obchodných záväzkových vzťahoch sa rozumie povinnosť nahradiť škodu spôsobenú druhej zmluvnej strane porušením povinností z obchodného záväzkového vzťahu. Poškodená strana nemá nárok na náhradu škody vôbec, ak nesplnenie povinností povinnej stany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. Podľa Obchodného zákonníka sa nahrádza skutočná škoda ako aj ušly zisk. Zabezpečenie záväzkov má predovšetkým preventívnu funkciu - pôsobí v smere zodpovednejšieho preberania záväzkov a ich plnenia.

Zánik záložného práva

K zániku zabezpečovného práva môže dôjsť napríklad zánikom zabezpečenej pohľadávky alebo zálohu, zložením ceny zabezpečenej veci veriteľovi, uplynutím času, vzdaním sa zabezpečovacieho práva vo forme notárskej zápisnice a pod. Osobitným spôsobom vzniku záložného práva nehnuteľnostiam podľa Obchodného zákonníka je hypotekárny záložný list.

Zmluvná pokuta

Účastník záväzkového vzťahu, ktorý porušil povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou, je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to či druhému účastníkovi vznikla z porušenia povinnosti škoda. Nie je však povinný ju zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil. Zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomnou formou a súčasne musí byť určená jej výška alebo spôsob jej určenia. Zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť toto pokutou zabezpečená.

Zánik záväzkov započítaním

Záväzky môžu zaniknúť aj tak, že sa navzájom započítajú vzájomné pohľadávky dlžníka veriteľa. K zániku záväzkov započítaním dôjde, ak budú splnené tieto predpoklady:

• existujú vzájomné pohľadávky medzi dlžníkom a veriteľom,
• ide o pohľadávky rovnakého druhu,
• pohľadávky sa vzájomne kryjú ak sa nekryjú zanikajú len v rozsahu v akom sa kryjú,
• ide o započítateľné pohľadávky, pri ktorých je započítanie prípustné,
• niektorá zo strán započítanie pohľadávok navrhne.

Podľa Obchodného zákonníka sú započítateľné tie pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. V obchodných vzťahoch sú však započítateľné aj premlčané pohľdávky. Nemožno započítať pohľa. Neplatnú voči pohľad. Spltnej.

Zánik záväzku splnením

Podmienkou, aby záväzok zanikol splnením, je, aby záväzok bol splnený včas a riadne. Náležitosti zániku záväzku splnením sú:

• dlžník poskytne veriteľovi to, čo je predmetom záväzku, určeným spôsobom,
• dlžník splní svoj záväzok včas.

Spôsob plnenia

Záväzok musí byť splnený dohodnutým spôsobom. Ak však záväzok možno splniť niekoľkými spôsobmi, právo určiť spôsob plnenia má dlžník, ak toto právo nebolo zmluvou zverené veriteľovi. Ak však veriteľ svoje právo voľby plnenia nevyužije, môže spôsob plnenia určiť dlžník. Vykonanú voľbu nemožno meniť bez súhlasu druhej strany. Záväzok treba splniť naraz, pokiaľ zmluva neustanovuje inak. Veriteľ je však povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje povahe záväzku alebo hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom v čase uzavretia zmluvy.

Miesto plnenia

Miesto plnenia by malo byť určené predovšetkým v zmluve. Ak nie je určené v zmluve ani v rámci úpravy príslušného zmluvného typu, platí zásada, ž dlžník plní dlh v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy sídlo, miesto podnikania alebo bydlisko. Ak však ide o peňažný záväzok, je dlžník povinný ho plniť na svoje náklady a nebezpečenstvo v sídle, mieste podnikania, prípadne bydlisku veriteľa. Peňažný záväzok možno plniť aj v banke veriteľa v prospech jeho účtu. V takomto prípade je však záväzok splnený až dňom, keď je platená suma pripísaná na účet veriteľa.

Čas plnenia

Čas plnenia môže byť určený v prospech veriteľa, dlžníka, obidvoch.

Omeškanie dlžníka

Až dlžník nesplní záväzok riadne a včas, je v omeškaní až do doby, keď záväzok určeným spôsobom zanikne. Omeškanie dlžníka má tieto následky:

• veriteľ môže trvať na splnení záväzku, pokiaľ zákon alebo zmluva neustanovujú inak,
• veriteľ má právo na náhradu škody, ktorá mu omeškaním vznikla, ak nie je škoda krytá zmluvnou pokutou alebo úrokom z omeškania,
• veriteľ môže odstúpiť od zmluvy v prípadoch, keď tak ustanovuje zákon alebo zmluva, nastanú účinky odstúpenia od zmluvy, ak z obsahu zmluvy vyplýva, že veriteľ nemá záujem na oneskorenom plnení a ak veriteľ ešte predtým dlžníkovi neoznámil, že na splnení záväzku trvá,
• na dlžníka prechádza počas omeškania nebezpečenstvo škody na veci.

Omeškanie veriteľa

Veriteľ sa dostane do omeškania, ak v rozpore so svojimi povinnosťami neprevezme včas a riadne dlžníkom ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol záväzok splniť. Veriteľ je v omeškaní aj v prípade, ak odmietne vydať dlžníkovi potvrdenie o splnení záväzku, pretože potom môže dlžník plnenie odoprieť.

Ďalšie spôsoby zániku záväzkov

Odstúpenie od zmluvy

Je prejav vôle jednej zmluvnej strany, ktorej dôsledkom je zánik zmlúv, a tým aj práv a povinnosti zo zmluvy ak zákon neustanovuje inak. Odstúpenie od zmluvy je účinné, len čo je prejav vôle odstúpiť od zmluvy doručený druhej strane. Od zmluvy možno odstúpiť iba z dôvodov, ktoré si trany dohodnú v zmluve, alebo z dôvodov uvedených v Obchodnom zákonníku. Obchod. Zákon. Vo všeobecných ustanoeniach upravuje iba možnosť odstúpenia od zmluvy v dôsledku omeškania dlžníka alebo veriteľa. Možnosť odstúpenia od zmluvy v dôsledku omeškania sa odvíja od toho, či omeškanie znamená podstatné porušenie zmluvy, alebo len nepodstatné porušenie. Porušenie zmluvy je podstatné, ak strana, ktorá zmluvu porušila, v čase, keď bola zmluva uzavretá, vedela, že druhá strana nebude mať záujem naplnení, ak k takémuto porušeniu povinností dôjde.

Zaplatenie odstupného

Odstupné je peňažná suma, ktorú platí jedna zmluvná strana druhej zmluvnej strane, ak táto využije právo zrušiť zmluvu s účinkami od jej uzavretia. Právo zrušiť zmluvu zaplatením odstupného musí byť medzi stranami výslovne dohodnuté. Podmienkou platnosti je, aby bola určená výška odstupného.

Výpoveď

Je jednostranný právny úkonom pri ktorom činky nastávajú až po ulynutí výpovednej doby. Výpoveď zmluvy spravidla nemá sankčný charakter, ale slúži na ukončenie dlhodobých záväzkových vzťahov.

Nemožnosť plnenia

Záväzok zanikne ak sa plnenie stane po uzavretí zmluvy objektívne nemožné. Nemožnosť plnenia je povinný preukazovať dlžník. Právna nemožnosť plnenia nastáva, ak právne predpisy vydané po uzavretí zmluvy zakazujú dlžníkovi správanie, ku ktorému je zaviazaný a účinnosť týchto predpisov nie je časovo obmedzená alebo plnenie vyžaduje úradné povolenie. Dlžník je povinný informovať veriteľa o tom, že splnenie sa stalo nemožným bez zbytočného odhadu po tom čo sa o tom dozvedel, inak zodpovedá veriteľovi za škodu, ktorá vznikla veriteľovi tým, že o nemožnosti plnenia nebol včas informovaný.

Zmarenie účelu zmluvy

Na to, aby mohlo dôjsť k zániku záväzku v dôsledku zmarenia účelu zmluvy, musí byť splnené niekoľko podmienok:

• v zmluve musí byť výslovne uvedený základný účel, ktorý sa zmluvou sleduje,
• stanovený základný účel zmluvy bol zmarený,
• k zmareniu účelu zmluvy došlo po uzavretí zmluvy,
• k zmareniu účelu zmluvy došlo v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá.

Uplynutie doby

Záväzky zo zmlúv zanikajú tiež jednoducho uplynutím doby, na ktorú boli v zmluve obmedzené.

Neuplatnenie práva

Pod preklúziou rozumieme jednak uplynutie určenej doby a jednak neuplatnenie práva určeným spôsobom.

Splynutie

K zániku záväzkov môže dôjsť aj takým spôsobom, že záväzok splynie s pohľadávkou v jednej osobe.

Smrť dlžníka alebo veriteľa

Smrťou dlžníka jeho záväzky nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva. Smrťou dlžníka zanikne iba záväzok, obsahom ktorého bolo plnenie, ktoré mal vykonať osobne dlžník. Ak právnická osoba zaniká a má právneho nástupcu, prechádzajú na právneho nástupcu aj všetky práva a záväzky.

tags: #kedy #zaniká #záväzok #v #občianskom #práve