Kláštor pod Znievom: História, charita a duchovné dedičstvo

Kláštor pod Znievom je miesto s bohatou históriou, hlbokými náboženskými koreňmi a významnou úlohou v slovenskom kultúrnom a duchovnom dedičstve. Okrem svojej historickej a náboženskej dôležitosti je Kláštor pod Znievom známy aj vďaka charitatívnym aktivitám, ktoré sa v obci a jej okolí rozvíjajú.

História obce Šoporňa a jej spojitosť s Kláštorom pod Znievom

Prvá písomná zmienka o Šoporni pochádza zo zakladacej listiny premonštrátskeho kláštora v Turci v Kláštore pod Znievom z roku 1251. V listine sa Šoporňa spomína ako jeden z hraničných bodov so Šaľou, ktorá bola darovaná novozaloženému kláštoru. Listina sa nachádza v archívnych zbierkach v Budapešti a bola publikovaná v edícii „Hazai oklevéltar“. V roku 1251 vládol v Uhorsku kráľ Béla IV.

Šoporňa je v listine uvádzaná pod názvom Supurni ako súčasť šintavského panstva. V Šintave sa v tých časoch nachádzal hrad pri Váhu a samotná Šintava bola sídlom menšieho pohraničného županstva. So Šintavou sa spája aj staršia správa o existencii Šoporne ako súčasti panstva šintavského hradu z roku 1231, ktorá je uvedená v maďarskej publikácii Naše hrady, avšak nie je doložená objektívnym historickým materiálom.

Ďalšie zmienky o Šoporni pochádzajú z roku 1411, kde obec nesie názov Soporny, a z roku 1420 ako Sopornok. Aj názvy z ďalších rokov sú latinského, nemeckého či maďarského pôvodu. O národnostnom zložení obyvateľstva v tejto dobe neexistujú hodnoverné doklady.

Podľa ľudového podania tvorili základ obce šopy, kde sa utiekali cestujúci od Nových Zámkov smerom na Šintavu za noci, keď už brány na šintavskom hrade boli zatvorené. Bolo tu možné prespať a ustajniť kone. Podľa tejto verzie mohlo ísť o stredoveké zájazdné hostince. Ďalšia verzia tvrdí, že pôvodní obyvatelia boli pastieri a do šôp zaháňali statok na noc. Významný slovenský jazykovedec prof. PhDr. Ján Stanislav nepredpokladal, že názov Šoporne je odvodený od slova šopa, ako sa traduje, kvôli nejasnému koreňu slova v názve (Sup-urni), v ktorom sa nevyskytuje základ šop. Nie je ani vylúčené, že názov obce pochádza od mnohých lúk bohatých na sanitru, t. j. slaný prášok (z maďarčiny šó = soľ, por = prach).

Prečítajte si tiež: Nehnuteľnosti Kláštor pod Znievom

O histórii starej Šoporne hovorí záznam v archíve ostrihomského arcibiskupstva z roku 1893: „Veľká obec Šoporňa je veľmi starého pôvodu. Pravdepodobne jestvovala už vtedy, keď Maďari prišli na toto územie. Starý názov obce bol Šopárňa. Je zaujímavé, že v pozemkovej knihe sa nachádzajú mená čiastok maďarského pomenovania. Z toho sa dá usudzovať, že kedysi hovorili obyvatelia Šoporne materinskou rečou maďarčinou. Pravdepodobne v priebehu reformácie Maďari odišli a územie osídlili terajší, po slovensky hovoriaci občania…“ Táto verzia výmeny obyvateľstva nie je vierohodná. Pokiaľ ide o jej východisko z pomenovania častí chotára, môže ísť o názvy určované zemepánmi, ktorí boli Maďari, alebo ich pomaďarčili zo slovenských názvov maďarskí úradníci.

V čase prvej písomnej správy o existencii Šoporne, t. j. v roku 1251, vládol v Uhorsku kráľ Béla IV. Za jeho vlády vtrhli do Uhorska Tatári. Vojsko, ktoré sa pod vedením kráľa postavilo na odpor, porazili na rieke Slanej. Kráľ Béla IV. sa s malou družinou zachránil a ušiel cez Gemer do Nitry, odkiaľ s posilneným sprievodom odišiel do Viedne. Možno aj cestou popri Šoporni. Obec bola v tom čase napojená na európske cesty. Nesporne tadiaľto viedla najdôležitejšia diaľková česko-uhorská cesta z Podunajska cez Malé Karpaty na Moravu.

Už v stredoveku patrila obec teritoriálne pod šintavské županstvo. Pôvodne to bol kráľovský majetok, ktorý od polovice 13. storočia spravovali župani, sídliaci na šintavskom hrade. Šintava sa významne zapísala do stredovekých slovenských dejín. Od začiatku 14. storočia rozsiahly majetok šintavského panstva spolu so Šoporňou dával kráľ do užívania rôznym veľmožom. Začiatkom 17. storočia sa ako majiteľ šintavského hradu uvádzal Stanislav Turzo. V ďalších rokoch 17. storočia sa šintavské panstvo stalo majetkom rodiny Esterháziovcov.

Začiatkom 18. storočia obec sužovali epidémie a nemala ani 40 usadlostí. Správy o Šoporni z obdobia 16.-18. storočia súvisia najmä s náboženskou tematikou a sú spojené s reformáciou, s prenikaním rozličných reformačných úsilí na naše územie, následnou protireformáciou a vznikom terajšieho kostola. Zachované správy z 18. a 19. storočia sú zamerané na rozvoj školstva a pohromy súvisiace s povodňovou činnosťou Váhu. Ľud v obci sa zamestnával výlučne poľnohospodárstvom.

Cirkevné udalosti a sviatky v Kláštore pod Znievom

Cirkevné udalosti a sviatky sú neoddeliteľnou súčasťou života v Kláštore pod Znievom. Na Prvý sviatok vianočný sa v rámci Košickej arcidiecézy len v samotnej metropole východného Slovenska od šiestej hodiny rána uskutočnilo vyše osemdesiat liturgických slávení najkrajšieho sviatku roka Narodenia Pána.

Prečítajte si tiež: Gréckokatolícka a Rímskokatolícka cirkev a spoločný úrad

Aktivity Cirkvi a Charity

Činnosť cirkvi sa prejavuje aj v charitatívnej oblasti. Slovenská katolícka charita (SKCH) vyzbierala počas roka 2006 v troch verejných zbierkach 936 321 Sk na pomoc Libanonu, Jáve, Pakistanu a núdznym na Slovensku. Slovenská katolícka charita (SKCH) v jednotlivých diecéznych charitách (DCH) poteší ľudí v núdzi na Vianoce Štedrými večermi spojenými s rozdávaním darčekov vo všetkých svojich zariadeniach. Gréckokatolícka diecézna charita ani tento rok počas Vianoc nezabúda na bezdomovcov. Organizácia Caritas aj po dvoch rokoch od úderu ničivých vĺn tsunami pamätá na ľudí, ktorých živel obral o strechu nad hlavou.

Dobrý Pastier - Kláštor pod Znievom

V Kláštore pod Znievom pôsobí Občianske združenie Dobrý pastier, ktoré zriadilo jeden z najväčších útulkov pre ľudí bez prístrešia na Slovensku. Zariadenie vzniklo s podporou Biskupského úradu v Banskej Bystrici. Štatutárom a duchovným otcom združenia je farár Vladimír Maslák.

Názov združenia je inšpirovaný podobenstvom Ježiša Krista o dobrom pastierovi, ktorý sa stará o svoje ovce. Zariadenie pomáha ľuďom, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti, bez prístrešia, liečia sa zo závislostí a hľadajú cestu späť do života.

V útulku žije približne 130 ľudí, väčšinou muži, ktorí potrebujú pomoc. K útulku patrí aj dom na polceste pre tých, ktorí si už našli zamestnanie, dom opatrovateľskej služby pre zdravotne postihnutých a ženský útulok vo Vrícku.

Zariadenie Dobrý pastier ponúka klientom zmysluplnú činnosť, prácu a duchovný program. Klienti sa starajú o kláštor, opravujú ho a pomáhajú s rôznymi prácami v obci a okolí. Súčasťou terapie je aj duchovný program, ktorý zahŕňa modlitby a účasť na svätej omši.

Prečítajte si tiež: Informácie o zmluvách UPJŠ a Kúpeľov Červený Kláštor

Zariadenie sa snaží byť sebestačné a buduje si vlastný systém hospodárenia. Chovajú dobytok, majú pekáreň, dielne a výrobňu sviečok. S prebytkami sa delia s detskými domovmi.

Supervízia a pomoc v komunite

Komunita Dobrý pastier v Kláštore pod Znievom ponúka nielen materiálnu pomoc, ale aj duchovnú starostlivosť a formáciu. Klienti majú možnosť zúčastňovať sa na domácich prácach a aktivitách, ktoré im pomáhajú vrátiť sa do bežného života.

Zariadenia pre seniorov v okolí

Okrem charitatívnych aktivít pre ľudí bez domova sa v okolí Kláštora pod Znievom nachádzajú aj zariadenia pre seniorov, ktoré poskytujú starostlivosť a podporu starším ľuďom. Medzi tieto zariadenia patria napríklad:

• Zariadenie pre seniorov Jesienka v Bytči
• Centrum sociálnych služieb Ľadoveň
• Dom charity sv. Alžbety Zákopčie

Kňazi pôsobiaci v Čadci a okolí

V súvislosti s náboženským životom v regióne je dôležité spomenúť aj kňazov, ktorí pôsobili v Čadci a okolí. Medzi významných kňazov patrí napríklad:

• Gabriel Ferdinamd Kviedčinský
• Juraj Novosedlík
• Ján Ribarsky
• Ján Martin Križan
• Adam Beško
• Martin Stankovič
• Ján Sartoris
• Ján Košťál
• František Škrekaj
• Lukáš Pažický
• Juraj Ghéczy
• Ján Bielek
• Ján Karell
• Štefan Butor
• František Xavér Daniš
• František Lerch
• Ján Raška
• Ignác Tvrdý
• Štefan Beniač
• Štefan Stolárik
• Rudolf Kunda
• Rudolf Števula
• Milan Kavor
• Marek Hriadel
• Ivan Konečný
• Th.Lic. Floriš
• Marek Smatana
• Gustáv Lutišan
• Milan Potočiar

tags: #kláštor #pod #Znievom #charita #história