
Výpočet výživného zo mzdy je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje dôkladnú znalosť platnej legislatívy. V tomto článku sa zameriame na postupy a pravidlá, ktoré je potrebné rešpektovať pri výpočte a realizácii zrážok zo mzdy v súvislosti s výživným.
Mzda zamestnanca je chránená pracovnoprávnou legislatívou. Zákonník práce (ZP) v § 131 a § 132 ustanovuje zamestnávateľovi povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy v určenom poradí. Agendu spojenú s týmito zrážkami zabezpečuje mzdová účtovníčka, ktorá musí byť detailne oboznámená s platnými predpismi.
Zamestnávateľ má niekoľko dôležitých povinností, ktoré musí dodržiavať pri realizácii zrážok zo mzdy:
Zabezpečenie prednostných zrážok: V zmysle ZP musí zamestnávateľ v prvom rade zabezpečiť zrážky zo mzdy, ktoré súvisia s platením povinného poistného a dane zo závislej činnosti. Medzi prednostné zrážky patria:
Vyžiadanie potvrdenia o zamestnaní: Pri prijatí nového zamestnanca je zamestnávateľ povinný vyžiadať si od neho potvrdenie o zamestnaní, tzv. zápočtový list. V zmysle § 75 ods. 5 ZP si môže zamestnávateľ vyžiadať od novoprijatého zamestnanca (od fyzickej osoby, ktorá už bola zamestnaná) potvrdenie o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech.
Prečítajte si tiež: Komplexný sprievodca výpočtom výživného
Oznámenie o nástupe a ukončení pracovného pomeru: Podľa § 41 ods. 1 ZP ten, kto prijíma zamestnanca do zamestnania, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie vystavené tým, u koho bol naposledy zamestnaný, o tom, či bol vydaný príkaz na začatie exekúcie alebo exekučný príkaz, ktorým exekútorom a v čí prospech. Ak povinnému skončí pracovný pomer, musí do 1 týždňa oznámiť exekútorovi, ktorý vydal exekučný príkaz, že povinný u neho ukončil pracovný pomer.
Vyplácanie zrazených súm: Zamestnávateľ je povinný vyplácať oprávnenému (v niektorých prípadoch exekútorovi) sumy zrazené zo mzdy povinného.
Vyúčtovanie zrážok: Zároveň zašle exekútorovi vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy povinného vykonal a vyplatil oprávnenému.
Rozsah zrážok zo mzdy a z iných príjmov možno vykonávať len do výšky exekučným rozhodnutím priznanej pohľadávky a jej príslušenstva tak, že povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma určená nariadením vlády, tzv. nepostihnuteľná časť mzdy. Zrážky zo mzdy sa podľa § 69 Exekučného poriadku vykonávajú z čistej mzdy povinného.
Čistá mzda sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a odvody zdravotného poistenia, nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia a do Fondu zamestnanosti SR. Predmetom výkonu zrážky nemôžu byť sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
Prečítajte si tiež: Stará Ľubovňa: Náhradné výživné
Nariadenie vlády určuje nepostihnuteľnú časť mzdy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť, teda zo zákona nepodlieha výkonu rozhodnutia.
Výpočet sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Prvá tretina slúži na uspokojenie bežných pohľadávok.
Prednostnými pohľadávkami (v zmysle § 71 ods. 2 Exekučného poriadku a § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) sú:
Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručil príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké poradie.
Okresný súd vydal výkon rozhodnutia oprávneného, ktorým je syn zamestnanca, proti povinnému, ktorým je zamestnanec. Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy na výživné. Dlh na výživnom je suma 24 000 Sk a mesačné výživné je vo výške 2 000 Sk. Zamestnanec nie je rozvedený a má jedno dieťa, na ktoré je povinný platiť práve toto výživné.
Prečítajte si tiež: Všetko o výživnom, invalidnom dôchodku a nárokoch po 18-tke
Akým spôsobom máme zisťovať výšku zrážok, aby sme dodržali základnú sumu, ktorá sa mu v zmysle zákona nesmie zraziť a v akom poradí máme tieto zrážky realizovať?
Pretože ide o výživné, postupuje sa podľa Čl. II. a Čl. III. zákona č. 613/2004 Z. z. Suma 14 112 Sk presahuje sumu 3 000 Sk, pri ktorej v zmysle nariadenia vlády končí tretinový systém. Platiteľ mzdy zrazí povinnému zvyšok čistej mzdy o celú sumu, ktorá prevyšuje 3 000 Sk, teda sumu 11 112 Sk. Zrážka zo mzdy sa vykoná v sume 13 112 Sk.
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov musí byť uzatvorená písomne. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, že platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu bude realizovať zrážky v dohodnutej výške a zrazenú sumu vyplácať veriteľovi, pričom platiteľ mzdy nie je účastníkom tejto dohody. Uzatvorením takejto dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli uhrádzané sumy zrazené v zmysle tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka.
Účinky dohody nastávajú od chvíle, keď je predložená platiteľovi mzdy. Proti platiteľovi mzdy tak veriteľ nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka okamihom, keď veriteľ platiteľovi dohodu predloží.
Nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia bolo novelizované s účinnosťou od 1.1.2022 nariadením č. 390/2021 Z. z. Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zráža celý je 3-násobok nepostihnuteľnej sumy na povinného pri neprednostnej pohľadávke.
Od 1. 1. 2022 platí, že nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na manželku, dieťa) sa pri uspokojovaní neprednostných pohľadávok uplatní aj na takú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1.
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR. Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa. Metodika v rámci platnej legislatívy podrobne upravuje postup súdov pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a to aj tým plnoletým.
Samotná tabuľka pre výpočet výživného pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií.
Príklad č. 1: Matka má tri deti, na ktoré má platiť výživné. Jej čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Deti majú nasledovné vekové kategórie: jedno má 4 roky, druhé 10 rokov a tretie 17 rokov.
Príklad č. 2: Otec má jedno dieťa, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 200 eur. Dieťa má 8 rokov, čo spadá do kategórie „prvý stupeň základnej školy“.
Príklad č. 3: Otec má dve deti, na ktoré má platiť výživné. Jeho čistý mesačný príjem je 1 500 eur. Prvé dieťa má 20 rokov, študuje na vysokej škole, a druhé dieťa má 14 rokov, čo spadá do kategórie „druhý stupeň základnej školy“.