Objavte Tajomstvá Bzenova: Prírodné a Kultúrne Poklady Šarišskej Vrchoviny - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

19. October 2025

Bzenov, malebná obec situovaná v regióne Šarišská vrchovina, sa vyznačuje bohatou históriou, rozmanitou prírodou a kultúrnymi pamiatkami. Táto obec, ktorá slúži ako vstupná brána do regiónu Čierna hora smerom od Prešova, ponúka návštevníkom i obyvateľom unikátnu kombináciu prírodných krás a kultúrneho dedičstva.

Geomorfologická charakteristika

Územie Bzenova je formované v súlade s geomorfologickým členením Slovenska. Podľa Mazúra a Lukniša väčšinu katastra tvoria jemnozrnné pieskovce a siltovce. V najvyšších polohách sa nachádza konglomerátový flyš, zatiaľ čo v okolí potokov a rieky Svinky na juhu prevládajú fluviálne sedimenty. Severne od nich sa rozprestierajú fluviálne piesčité štrky a štrky, ako aj nerozlíšené svahové hliny a sutiny.

Hydrologické pomery

Hydrologicky je Bzenov ovplyvnený riekou Svinkou, ktorá je druhým najvýznamnejším tokom v Šarišskej vrchovine po Toryse. Svinka vzniká sútokom Veľkej a Malej Svinky v Kojaticiach. Veľká Svinka pramení v Branisku a Malá Svinka v centrálnej časti Bachurne. Od Kojatíc po Rokycany tečie Svinka južným smerom, a potom až po vyústenie do Hornádu v Kysaku si udržuje prevažne juhovýchodný smer.

Cez kataster Bzenova pretekajú tri prítoky Svinky: Hlboký potok z pravej strany a Bzenovský potok a malý nepomenovaný potok z ľavej strany. Tieto potoky slúžia ako zberné miesta dažďovej vody z okolitých strání. V intraviláne obce sa nachádzajú aj dve jazierka - prírodné jazero v hlbočine lesa za školou a druhé na jeho toku smerom do dediny. V širšom okolí Šarišskej vrchoviny sa nachádza pomerne veľký počet minerálnych prameňov, avšak väčšinou s nepatrnou výdatnosťou a nízkou mineralizáciou. Menšie pramene kyseliek, vôd kalcium bikarbonátového typu, sa nachádzajú na Cemjate, v Brežanoch, v oblasti Fiľov pri Bajerove a v doline Chujavky (prameň Kvašná voda). Maximálne kulminačné prietoky boli zaznamenané v júni a zväčša aj v apríli.

Pôdne podmienky

Pôdna charakteristika územia Šarišskej vrchoviny, ktorú vypracoval Harčár, vymedzuje makrotyp horských hnedých lesných pôd ako pôdnogeografickú horskú oblasť v členitom reliéfe, prechodnej miernej klíme a listnatých a zmiešaných lesov. Prírodné podmienky, najmä substrát a geomorfológia, podmienili rôzne pôdotvorné procesy, čím vznikli hnedozeme, hnedé lesné pôdy, rendziny a na údolných nivách. Z hľadiska skeletnatosti majú najväčšie zastúpenie silne skeletnaté pôdy. Oblasti s najväčšou svahovitosťou takmer kopírujú miesta najväčšej erózie, oblastí nechránených vegetáciou. Na väčšine územia je extrémna a spôsobená hlavne odlesňovaním a pasením dobytka v minulým obdobiach. Tieto oblasti zaberajú najmä polia. Na väčšine územia je nepoľnohospodárska pôda.

Prečítajte si tiež: Život seniorov v Zlatých Moravciach

Flóra a fauna

Z fytogeografického hľadiska patrí Bzenov do dubovo-bukového lesného vegetačného stupňa (do 550 m n. m.). Obec je areálom prirodzeného rozšírenia buka lesného (Fagus sylvatica). Od dávnych dôb sa tu stretávali elementy odchýlne a geneticko-historicky rozdielne. Podiel inváznych druhov predstavuje úroveň 9 %. Hoci toto percento nie je alarmujúce, plošne zaberajú tieto druhy o niečo vyššiu hodnotu, čo signalizuje potrebu zaoberať sa týmto problémom. V hodnotenom území bola registrovaná prítomnosť inváznych druhov (Solidago gigantea a Reynoutria japonica), ktoré sa majú podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. odstraňovať.

Zo živočíšstva tu možno stretnúť jarabicu poľnú (Perdix perdix), bažanta obyčajného (Phasianus colchicus), kačicu divú (Anas plathyrynchos), myšiaka hôrneho (Buteo buteo), líšku obyčajnú (Vulpes vulpes), jeleňa obyčajného (Cervus elaphus), srnca hôrneho (Capreolus capreolus), sviňu divú (Sus scrofa) a ojedinele aj zajaca poľného (Lepus europaeus), či mačku divú (Felis silvestris).

Územný systém ekologickej stability

Nad Bzenovom, severne od budovy ZŠ, smerom k bzenovskému potoku do katastrálneho územia zasahuje biocentrum Stredný hrb, regionálneho významu. Takého významu je i biokoridor pozdĺž toku Svinky. Z hľadiska ochrany prírody je tomuto koridoru potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože je viazaný na hodnotnú a druhovo vzácnu živočíšnu i rastlinnú zložku. Na miestnej úrovni sa ešte navrhujú 3 biocentrá miestneho významu, ktoré obkolesujú vrch Rokytová (s najvyšším bodom 405 m n. m.), a to medzi bzenovským potokom a nemenovaným potokom pretekajúci medzi školou a budovou telekomunikácií. Jazierka sa tiež plánujú zaradiť ako biocentrá na miestnej úrovni. Vplývajú i na zvyšovanie vlhkosti a celkovú sviežosť vzduchu.

Poloha a dostupnosť

Bzenov je záchytnou alebo východiskovou obcou, keďže je prvou vstupnou obcou do regiónu Čierna hora smerom od Prešova. Je vzdialená približne 15 minút cesty autom od Prešova a je s ním spojená aj MHD prepravou. Táto výhodná poloha dáva možnosti.

Kultúrne pamiatky

Z kultúrnych pamiatok miestneho významu sa zachoval rímskokatolícky kostol sv. Andreja apoštola. Je to barokový kostolík z roku 1746, obnovený roku 1928. Polygonálne zakončená stavba je bez veže a v interiéri je krytá rovným stropom. Hladké fasády sú členené oválnymi oknami, štítové priečelie má veľký polkruhový štít a vstupný portál. Nad vstupným portálom s ušnicovou šambránou a supraporte rímsou je okrúhle okno. Po stranách a vo vrchole priečelia sa nachádza pôvodná sgrafitová ornamentika, dnes už sotva viditeľná. Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18. storočia. V strede drevenej stĺpovej architektúry je obraz sv. Andreja apoštola z 20. storočia. Voľné obrazy ružencovej Panny Márie a sv. Michala archanjela sú od V. Smolku z roku. Pohrebná kaplnka, ktorá bola zbúraná, bola neogotická z čias okolo roku 1900. Predstavovala malú stavbu na pôdoryse gréckeho kríža so strešnou vežičkou nad krížením. Na trojhranných štítoch ramien kríža boli krížové kvety. Z kostolíka pochádza i historicky cenná krstiteľnica zhruba zo 17. storočia. Ondreja.

Prečítajte si tiež: Senec a jeho Klub Dôchodcov

Kostolík stojí na začiatku starej zástavby obce po ľavej strane vstupu do obce smerom od Prešova. V strede obce je novovystavaný pomerne veľký moderný rímsko-katolícky kostol sv. Ondreja na elipsovitom pôdoryse, úplne svojpomocne. Posvätený bol 7. novembra 1999 a tvorí dominantu obce na vyvýšenom mieste, ktorá sa uplatňuje v jej krajinnom obraze. Je súčasťou centra obce s verejnou zeleňou, lavičkami a ďalšími stavbami, ako je OcÚ. Ako dominanta kostola slúži freska ukrižovania sv. Ondreja, dielo Doc., akad. mal.

V múzeu výtvarných umení v Budapešti vystavujú oltárne obrazy zo Bzenova z polovice 15. storočia.