Zmenka vzor veriteľ: Kompletný sprievodca pre zabezpečenie vašich pohľadávok

Zmenka je dôležitý nástroj pre veriteľov, ktorí chcú zabezpečiť svoje pohľadávky voči dlžníkom. Na internete je síce množstvo vzorov zmeniek, ale nie všetky sú dostatočne kvalitné a chránia veriteľa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmenkách, ich druhoch, náležitostiach a výhodách, s dôrazom na vlastnú zmenku "bez protestu" a rozhodcovskú doložku.

Úvod do zmeniek

Pojem zmenka sa často skloňuje v médiách, no nie každý vie, čo presne sa týmto pojmom označuje. Zmenka je obchodovateľný cenný papier a jeho podstatou je záväzok určitých osôb zaplatiť majiteľovi zmenky v určenom mieste a čase sumu určenú v zmenke. Ide o bezpodmienečný záväzok zmenkového dlžníka. Zmenky sú vydávané individuálne v listinnej forme a majú predovšetkým úverovú a platobnú funkciu. Z právneho hľadiska zmenky u nás upravuje zákon č. 191/1950 Zb. - Zmenkový a šekový zákon, ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Tento zákon stanovuje čo musí zmenka obsahovať.

Druhy zmeniek

Zmenkový zákon rozlišuje medzi vlastnou a cudzou zmenkou.

• Cudzia zmenka: je príkaz vystaviteľa zmenky (trasanta) poverenej osobe (zmenečník, trasát), aby zaplatil určitú peňažnú čiastku veriteľovi (remitent). Na emisii cudzej zmenky sa zúčastňujú tri osoby, a to vystaviteľ zmenky (dlžník), remitent (veriteľ) a zmenečník (ďalší zmenkový dlžník, ktorý má spočiatku neutrálne postavenie). Cudzia zmenka obsahuje príkaz zaplatiť zmenkovú sumu, pričom tento príkaz je adresovaný zmenečníkovi. Zmenečník do zmenkového vzťahu vstupuje prijatím (akceptáciou) zmenky.
• Vlastná zmenka: je platobný prísľub, ktorým sa jej vystavovateľ (dlžník) zaväzuje, že zaplatí veriteľovi (remitent) v danej lehote určitú finančnú čiastku. Vlastná zmenka zabezpečí veriteľovi nielen rýchle konanie, ale prenáša dôkazne bremeno na dlžníka.

Zmenky sa rozdeľujú na viacero druhov z rôznych hľadísk. Podľa dôvodu vzniku sa zmenky delia na:

• obchodné zmenky - platby pri obchodných operáciách,
• finančné zmenky - úverové zmenky,
• zabezpečovacie zmenky - zaistenie pohľadávky (kaučné zmenky).

Podľa splatnosti sa zmenky delia na:

Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj

• zmenky s pevne stanoveným dňom splatnosti,
• zmenky splatné po predložení (vistazmenky),
• zmenky splatné po uplynutí určitej doby od predloženia (viastazmenky),
• zmenky splatné za určitú dobu od vystavenia (datozmenky).

Podľa doby splatnosti sa zmenky delia na:

• krátkodobé
• dlhodobé.

Náležitosti zmenky

Dodržiavanie všetkých náležitostí má veľký význam. Ak totiž zmenka niektorú z náležitostí neobsahuje, nie je zmenkou. Pokiaľ ide o formu zmenky, zmenka je cenný papier, ktorý musí mať vždy podobu listiny, je listinným cenným papierom. Dôvodom je fakt, že záväzok, ktorý zo zmenky vyplýva, je „inkorporovaný“, zhmotnený v listine zmenky a pevne je s ňou zviazaný. Preto, ak majiteľ zmenku stratí, zničí sa, prípadne je mu odcudzená, nemôže uplatniť nárok z nej vyplývajúci. Jediným východiskom je možnosť vyhlásiť ju za umorenú, podstúpiť tzv.

Zmenku možno vystaviť aj na predtlačenom formulári zmenky, ktorý je možné zakúpiť v predajniach tlačív alebo ich majú pripravené banky, ktoré ich držia pre svojich klientov. Zmenku je však možné vystaviť aj na nepredtlačenom papieri, jej platnosť sa neviaže na žiadny úradný formulár.

Čo musí spĺňať cudzia zmenka?

• označenie, že ide o zmenku, vo vlastnom texte listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je spísaná,
• bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu,
• meno toho, kto má zaplatiť,
• údaje o splatnosti (termín splatnosti, ak nie je zadaný, je to zmenka splatná po predložení),
• údaj o mieste, kde bude zmenka uhradená,
• meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť (veriteľ, remitent),
• dátum a miesto vystavenia zmenky,
• podpis a údaje vystaviteľa zmenky.

Čo musí spĺňať vlastná zmenka?

• označenie, že ide o zmenku vo vlastnom texte listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je písaná,
• dátum a miesto vystavenia zmenky,
• bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,
• údaje o splatnosti,
• údaje o mieste, kde bude zmenka uhradená,
• meno toho, komu sa má zaplatiť (veriteľ, remitent),
• podpis a údaje vystaviteľa zmenky.

Zmenková listina musí obsahovať označenie, že ide o zmenku, pričom uvedené musí byť obsahom vlastného textu listiny a navyše v jazyku, v ktorom je zmenka vystavená. Zo zákona č. 191/1950 Zb. Označenie listiny pojmom „zmenka“ nemožno nahradiť inými obdobnými označeniami, ako napr. „zmenková listina“, ale požiadavke zákona vyhovie napr.

Platobný príkaz alebo platobný sľub (v závislosti od toho, či ide o zmenku cudziu alebo vlastnú) je potrebné formulovať tak, aby z vyjadreného prejavu vôle bolo zrejmé, že ide o príkaz alebo sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Čo sa týka samotnej formulácie, nevyhovujúcimi budú napr. výrazy ako „za túto zmenku darujem“ alebo „za túto zmenku vydám“ a pod. Prípustné sú napr.

Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie

Ďalšou podmienkou na formuláciu platobného príkazu/sľubu v texte zmenky je určitosť peňažnej sumy, ku ktorej príkaz alebo sľub smeruje. Od počiatku musí byť nepochybné, koľko sa má za zmenku zaplatiť. Neurčitosť peňažnej sumy v texte zmenky môže byť spôsobená napr. pluralitou údajov - ak sa suma uvedená slovom a suma uvedená číslicami od seba líšia, alebo aj priamo vo formulácii príkazu či sľubu (napr. zaplaťte toľko, koľko mi dlhujete). Pluralita v údaji zmenkovej sumy platnosti zmenky brániť nebude, pretože zákon č. 191/1950 Zb. Na zmenke je zmenková suma vyjadrená jedenkrát slovom a jeden (prípadne aj viackrát číslom). Je takáto zmenka platná? Vyššie uvedená pluralita údajov nespôsobuje neplatnosť zmenky. Platí suma vyjadrená slovami. Vyplýva to z § 6 ods. 1 zákona č.

Určitosť sumy tiež vyjadruje aj mena, v ktorej má byť suma na zmenke vyplatená. Bez označenia meny je totiž zmenka neplatná, pretože príkaz alebo sľub v nej nie je dostatočne určitý. Pokiaľ ide o zmenku cudziu - tá obsahuje meno toho, kto má platiť. Vlastná zmenka uvedené neobsahuje. Zmenečník do záväzku zo zmenky vstupuje až prijatím, teda akceptáciou zmenky.

Zmenka môže byť v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. na videnie (tzv. V praxi nastávajú aj prípady, že údaj o splatnosti na zmenke chýba. Ak je však údaj splatnosti na zmenke vyplnený, musí byť vyplnený v súlade s § 33 zákona č. 191/1950 Zb. Vrchný súd v Prahe v rozsudku zo dňa 17. 2. 1999 pod sp. zn. 9Cmo 504/1998 uvádza, že sľub zaplatiť za zmenku do 30. 6. 1997 nie je v súlade s § 33 zákona č.

Osobou, ktorej sa má alebo na ktorej rad sa má platiť, je remitent. Podľa uznesenia Vrchného súdu v Prahe zo dňa 24. 10. 2000, sp. zn. 5Cmo 342/2000, je na legitimáciu práv zo zmenky potrebný údaj remitenta (názov, obchodné meno, meno a priezvisko…). Ďalšie údaje ako napr. adresa, sídlo, rodné číslo, IČO uvedené na zmenke majú len pomocný význam, uplatnia sa v prípade, ak by samotný údaj mena nepostačoval (k zmenke by sa hlásilo viac osôb rovnakého mena).

Zmenka musí obsahovať dátum vystavenia. Tento dátum pritom vôbec nemusí zodpovedať skutočnému dátumu vystavenia zmenky. Je prípustné aj antidatovanie aj postdatovanie zmenky. Na vystavenej zmenke je uvedený ako dátum jej vystavenia deň 31. 4. 2014. Táto zmenka nie je platná, pretože deň uvedený ako dátum jej vystavenia neexistuje.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne

Údaje o mieste vystavenia zmenky spolu s údajom o dátume jej vystavenia sa spravidla nachádzajú v ľavom hornom rohu zmenky. Miesto vystavenia zmenky býva spravidla určené názvom obce. Tento údaj, podobne ako dátum vystavenia, nemusí zodpovedať realite. Ide v podstate o údaj miesta, kde má dôjsť k plateniu, teda o platobné miesto. Toto miesto musí byť dostatočne konkretizované, spravidla býva určené názvom obce a konkrétnou ulicou a orientačným číslom. V zmysle judikatúry je platobné miesto dostatočne konkretizované aj v prípade, že je uvedené názvom obce či mesta (rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 11. 11. 1997, sp. zn.

V zmysle rozsudku Vrchného súdu v Prahe zo 4. 11. 2003, sp. zn. 5Cmo 346/2003, môže byť miesto, kde sa má zo zmenky platiť, definované aj označením osoby. Platná zmenka nemôže byť splatná na neexistujúcom mieste ani na mieste, na ktorom nemožno rozumne požadovať prezentáciu zmenky k plateniu, t. j. napr. na planéte Jupiter a pod. Platnou zmenkou napr.

Podpis vystaviteľa zmenky musí byť vlastnoručný. Nahradenie vlastnoručného podpisu vystaviteľa iným spôsobom, napr.

Vlastná zmenka "bez protestu"

Vlastná zmenka "bez protestu" je vypracovaná v spolupráci s advokátskou kanceláriou a je v prípade legislatívnych zmien priebežne doplňovaná a upravovaná. Zmenka na tejto stránke je preto vždy aktuálne. Získavate tak istotu, že vlastná zmenka "bez protestu" je vypracovaná správne a úplne a bude aj vynútiteľná, ak by dlžník svoj dlh nesplácal.

Ustanovenie "bez protestu" v zmenke zjednodušuje veriteľovi postup pri vymáhaní pohľadávky. Pokiaľ by zmenka neobsahovala ustanovenie "bez protestu" veriteľ by musel pred vymáhaním zmenky vykonať tvz. "protest", ktorý stojí nielen peniaze ale aj čas.

Toto stručné znenie v texte zmenky má veľmi veľký význam, nakoľko ovplyvňuje podstatnou mierou obsah zmenkového vzťahu. Zákon vyžaduje umiestnenie protestnej doložky na prednú alebo zadnú časť zmenky. V období, keď protest ešte nebol upravený v právnych predpisoch, veriteľ veľmi ťažko preukazoval, že zmenku predložil dlžníkovi na plnenie včas a v dohodnutom mieste.

Zmenkový protest je upravený v zákone č. 191/1950 Sb. zmenkový a šekový zákon. Existuje viacero definícií protestu: „Protest je zákonom detailne upravené písomné osvedčenie, ktoré na žiadosť oprávnenej osoby vydáva stanovený orgán. Oprávnená osoba si touto listinou zjednáva požadovaný dôkaz o tom, že učinila úkony, ktoré zákon predpokladá pre výkon niektorých práv zo zmenky.“ (J. Ide v podstate o úradné zistenie, ktorého výsledkom je dôkaz o tom, že určitá skutočnosť nenastala. Protest je prvý úkon smerujúci k uplatneniu práva zo zmenky. Protes sa vykonáva na súde, u notára alebo na obecnom / mestskom úrade (obci). Účastníkmi protestu sú: žiadateľ o vykonanie protestu (tzv. protestant) a ten, voči komu sa protestuje (tzv. Výsledkom protestu je tzv. protestná listiny, ktorá slúži ako dôkaz v konaní pri vymáhaní zmenky.

Rozhodcovská doložka

V zmluve je obsiahnutá aj rozhodcovská doložka v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka je určitou formou zabezpečenia pre veriteľa, ak by dlžník dlh nesplácal svoj dlh. Vtedy o povinnosti dlžníka zaplatiť rozhodne rozhodca a nie súd. Rozhodnutie rozhodcu má tú istú právnu silu ako rozsudok súdu, umožňuje to zákon o rozhodcovskom konaní.

V rozhodcovskom konaní veriteľ a ani dlžník nebudú musieť cestovať na súd. Rozhodnutie prebehne bez nariadenia pojednávania. Hlavné výhody konania pred rozhodcovským súdom podľa zákona č. 244/2002 Z.z. Trvanie rozhodcovského konania je neporovnateľné kratšie, ako konanie pred všeobecným súdom u nás na Slovensku. Kým súdne konanie môže trvať 8-9 mesiacov (niekedy dokonca niekoľko rokov), konanie pred rozhodcovským súdom trvá len niekoľko týždňov. Preto sme vložili rozhodcoskú doložku do každej zmenky na tejto stránke. každý veriteľ, ktorý sa chce domôcť svojho práva bez zbytočných prieťahov.

Konanie pred rozhodcovským súdom je neverejné, ak sa účastníci konania nedohodnú inak. V rozhodcovskom konaní platí, že konanie je jednoinštančné (t.j. jednostupňové). Po doručení rozhodnutia rozhodcovského súdu je toto rozhodnutie právoplatné a po uplynutí "lehoty na plnenie" aj vykonateľné. Stáva sa tak exekučným titulom. Rozhodcovia sú profesionálmi v oblasti práva a sú zapísaní v zozname Slovenskej advokátskej komory. Výhodou rozhodcovského rozsudku je jeho možnosť vykonateľnosti v cudzine zjednodušeným spôsobom.

Konanie na rozhodcovskom súde je v priemere 10-krát rýchlejšie ako súdne konanie. V rozhodcovskom konaní je možné získať rozhodcovský rozsudok (t.j. Právna sila rozhodcovského rozsudku je pritom rovnaká ako rozsudku všeobecného súdu a takisto je exekučným titulom. Ďalšou výhodou okrem rýchlosti súdneho konania je aj nižší súdny poplatok (namiesto 6 %, ktorý sa platí všeobecnému súdu, zaplatíte 5 % z hodnoty sporu). Treťou výhodou je nemožnosť sa odvolať proti rozsudku rozhodcovského súdu.

Bianko zmenka

Bianko zmenka je cenný papier vystavený v zákonom definovanej forme. Obsahuje sľub vystaviteľa bianko zmenky, teda dlžníka, že veriteľovi zaplatí peniaze. Bianko zmenka však znamená, že niektoré údaje nie sú vyplnené. Môže to byť napríklad dátum splatnosti alebo zmenková suma, a tak sa bianko zmenka stáva platnou až vo chvíli, keď sa chýbajúce údaje vyplnia.

Najčastejšie sa s bianko zmenkou môžete stretnúť pri úveroch a pôžičke v bankách. Pri zmluvách o úvere platí, že ak dlžník svoj dlh uhrádza v mesačných splátkach, výška istiny sa postupne zvyšuje. Banka preto nie je schopná vystaviť zmenku v určitej sume, pretože nie je isté, v akej výške a kedy bude dlh splatný.

Bianko zmenka nie je platná, pokiaľ nie je vyplnená. Bianko zmenka spolu so zmluvou alebo splnomocnením o vypĺňacom práve k bianko zmenke zaručuje, že sa do zmluvy doplní vždy aktuálna výška sumy a dátum na základe zmluvy, ktorá určuje podmienky vyplnenia zmenky.

Platenie zmenky

Majiteľ zmenky musí zmenku predložiť na platenie v platobný deň alebo v jeden z nasledujúcich dvoch pracovných dní po platobnom dni. Majiteľ nesmie odmietnuť čiastočné platenie zmenky. Zmenkový dlžník má právo na vydanie potvrdenia o čiastočnej platbe zmenky. Zmenečník môže pri platení zmenky žiadať, aby mu bola vydaná zmenka opatrená potvrdením majiteľa o platení.

Majiteľ zmenky nemusí prijať platbu zmenky pred jej splatnosťou. Zmenečník, ktorý platí pred splatnosťou tak koná na vlastné nebezpečenstvo. Ak nie je splatná zmenka predložená zmenkovému dlžníkovi na preplatenie, môže dlžník zložiť zmenkovú sumu na príslušnom súde na náklady a riziko majiteľa zmenky.

Úročenie zmeniek

V zmenke splatnej po predložení (vistazmenka) alebo na určitý čas po predložení (termínová vistazmenka) môže vystaviteľ ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. U týchto zmeniek nie je známe, kedy bude zmenka zaplatená. Úrokovú mieru treba uviesť v zmenke úrokovou doložkou. Úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Právna úprava zmenky

Právna úprava zmenky je predmetom zákona č. 191/1950 Zb. Zákona zmenkového a šekového. Regulácia zmenky, resp. zmenkového práva ako takého je však dotvorená aj judikatúrou slovenských a českých súdov. Problematiku zmeniek upravuje primárne zákon zmenkový a šekový č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový zákona“), ktorý bol len dvakrát novelizovaný počas jeho platnosti a účinnosti. Sekundárne upravuje problematiku zmeniek, konkrétne práva uplatnené zo zmenky, zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 566/2001 Z.z.

Znaky zmenky

Medzi najpodstatnejšie znaky zmenky ako cenného papiera na rad môžeme jednoznačne zaradiť dokonalosť a abstraktnosť tohto typu cenného papiera. Dokonalosť zmenky spočíva v tom, že právo zmenkového veriteľa je priamo uvedené v zmenke (listine), a preto je so zmenkou spojený jej vznik, prevod alebo zánik. Abstraktnosť zmenky spočíva v tom, že vznik tohto typu záväzku a jeho uplatnenie sa viaže len na splnenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych náležitostí určených príslušnými právnymi predpismi. V prípade zmeniek ide o predkladací cenný papier, čo znamená, že predloženie zmenky je podmienkou výkonu práv zo zmenky.

Pri cudzej zmenke ide väčšinou o trojstranný záväzkový vzťah, v ktorom vystaviteľ (trasant) prikazuje určitej osobe (zmenečníkovi), aby v určitej lehote zaplatil veriteľovi (remitentovi) určitú peňažnú sumu. zabezpečovaciu funkciu zmeniek. V praxi sa najčastejšie možno stretnúť so zabezpečovacou funkciou zmeniek a to pri úveroch a pôžičkách, kde plnia prostriedok zabezpečenia úveru alebo pôžičky poskytnutej dlžníkovi.

Zmenku ako cenný papier na rad možno prevádzať rubopisom (indosamentom). Indosament ako úmysel zmenkového veriteľa previesť zmenku na niekoho iného sa vyznačuje na rube (opačná strana) alebo na jej prívesku (iná listina), ktorý je so zmenkou pevne spojený. Indosament môže byť vyplnený alebo nevyplnený. Nevyplnený indosament môže pozostávať len z podpisu zmenkového veriteľa ako indosanta. Vyplnený indosament obsahuje úmysel indosanta (zmenkový veriteľ) previesť zmenku, určenie indosatára (nový majiteľ zmenky) a podpis indosanta (zmenkového veriteľa).

Zmenkový veriteľ musí v deň splatnosti zmenky predložiť zmenku zmenkovému dlžníkovi na zaplatenie. V prípade, že zmenkový dlžník nie je dobrovoľne ochotný zaplatiť peňažnú sumu určenú v zmenke, môže sa zmenkový veriteľ domáhať ako navrhovateľ vydania zmenkového platobného rozkazu prostredníctvom vecne a miestne príslušného súdu. Procesne je tento postup ustanovený v § 175 Občianskeho súdneho poriadku.

Zmenkovým platobným rozkazom konajúci súd uloží zmenkovému dlžníkovi (odporcovi), aby v lehote troch dní zaplatil požadovanú sumu ako aj trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta a jeho odôvodnenie. Oproti bežnému platobnému rozkazu je lehota na zaplatenie skrátená z 15 dní len na 3 dni a opravný prostriedok sa volá námietka namiesto odporu. Avšak v oboch prípadoch sa vyžaduje doručenie do vlastných rúk odporcu. Ak príslušný súd návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu nevyhovie, nariadi pojednávanie. Príslušný súd by mal zmenkový platobný rozkaz vydať najneskôr do desať dní od splnenia všetkých zákonom požadovaný ch náležitostí a zaplatení súdneho poplatku.

Ak odporca (zmenkový dlžník) nepodá námietky v lehote troch dní, zmenkový platobný rozkaz nadobúda účinky právoplatného rozsudku. V prípade, že odporca (zmenkový dlžník) podá včas odôvodnené námietky, príslušný súd nariadi pojednávanie na ich prejednanie, pričom na akékoľvek námietky podané neskôr už konajúci súd neprihliada. V praxi to znamená, že po vydaní zmenkového platobného rozkazu je okruh účastníkov konania na strane odporcu, ohraničený okruhom odporcov, ktorí podali námietky. Nie je možné navrhnúť vstup iného, resp. ďalšieho účastníka na strane odporcu. Pričom účastníci na strane navrhovateľa sa môžu meniť aj po vydaní zmenkového platobného rozkazu.

Príslušný súd tiež prejednáva len tie námietky, ktoré odporca podal v zákonnej trojdňovej lehote a neprihliada na akékoľvek iné uplatnené námietky neskôr (okrem procesného charakteru). Uplatňuje sa tu teda koncentračná zásada. Konanie o námietkach sa konči rozsudkom, ktorým konajúci súd ponechá zmenkový platobný rozkaz v platnosti alebo nie. Ak sa ponecháva v platnosti, rozhodnutím súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť.

Zmenka ako platidlo

Zmenku je možné použiť ako platidlo. V princípe to znamená, že si účastníci istého zmluvného vzťahu medzi sebou dohodnú namiesto inej úhrady (napr. úhrady v hotovosti alebo úhrady na účet v banke) odovzdanie zmenky. To znamená, že osoba, ktorá má podľa dohody platiť, namiesto skutočných peňazí zmenku napr. indosuje (prevedie) na osobu, ktorej má plniť. Podstata dohody o platení zmenkou tkvie v tom, že sa zmluvné strany dohodnú na vylúčení platby hotovostnou formou a túto tradičnú formu nahradia platením zmenkou. Môže pritom ísť o zmenku, ktorú už dlžník vystavil, akceptoval, avaloval a ktorú dlžník na svojho veriteľa prevedie tzv. indosáciou. Tým dlžník svoj dlh uhradí.

Zmenka nemusí byť len platidlom ako takým, ale môže byť využitá ako nástroj platenia v budúcnosti. Zmenkami, ktoré je možné použiť ako nástroj platby v budúcnosti, sa zaoberá ust. § 334 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“). Podľa § 334 Obchodného zákonníka otvorenie akreditívu, vystavenie zmenky alebo šeku, prostredníctvom ktorých sa má podľa zmluvy splniť peňažný záväzok, nemá vplyv na trvanie tohto záväzku.

Vyššie spomínané ustanovenie v podstate upravuje plnenie peňažného záväzku prostredníctvom prostriedkov bezhotovostného platobného styku. Najčastejšími sú zmenka a šek. Nevýhodou platenia prostredníctvom zmenky je to, že vystavenie zmenky, ktorou sa má splniť peňažný záväzok, nespôsobuje zánik záväzku ako takého zo zmluvy. Právny vzťah, ktorý vznikne vystavením zmenky, existuje popri pôvodnom záväzku. V princípe to znamená, že okamihom vystavenia zmenky sa mení iba priorita formy platenia peňažného záväzku. Z toho pre veriteľa vyplýva to, že veriteľ je povinný prednostne využiť bezhotovostnú formu platby, pokúsiť sa o plnenie zo zmenky. Samotné vystavenie zmenky, prostredníctvom ktorej sa má plniť, ešte nespôsobuje zánik záväzku. Subjekty obchodných vzťahov majú možnosť voľby rôznych foriem platieb. K plneniu dôjde, až keď veriteľ peniaze prijme, pri bezhotovostnej platbe pripísaním na účet v banke (§ 339 ods. 2 Obchodného zákonníka).

Samotné prijatie zmenky teda ešte neznamená uzavretie dohody o zaplatení peňažného dlhu zmenkou. Až do momentu poukázania peňazí na účet veriteľa je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku. Bez osobitnej dohody, že záväzok zanikne len odovzdaním zmenky, kde dlžník takúto dohodu nepreukáže, je dlžník stále v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku.

V každom prípade, ak sa strany dohodnú na úhrade peňažného záväzku prostredníctvom napr. vystavenia zmenky, je veriteľ oprávnený požadovať splnenie záväzku zo zmluvy až po tom, čo nemohol dosiahnuť plnenie zo zmenky. Plnenie zo zmenky má prioritu pred plnením zo zmluvy. Ustanovenie § 334 Obchodného zákonníka je v zmysle vyššie uvedeného dispozitívne, tzn.

Riziká a výhody zmenkových obchodov

Ako je zrejmé, problematika využívania zmeniek v praxi nesie so sebou aj určité riziká, ktoré môžu spôsobiť platobné problémy. Možné výhody zmenkových obchodov bývajú často zatienené problémami, ktoré vznikajú z nedostatočných praktických skúseností, ale aj zložitej právnej úpravy. Rozdiel medzi úhradou peniazmi a zmenkou sa prejavuje najmä v tom, kedy nastane účinok zániku záväzku. Pri zaplatení peniazmi záväzok zaniká prevzatím peňazí, vystavenie alebo prijatie zmenky nemusí mať účinok zániku záväzku (pokiaľ sa strany nedohodnú inak), záväzok zaplatiť naďalej trvá. Záväzok zanikne až zaplatením zmenky zmenkovému veriteľovi.

Praktické rady pre vyplnenie vlastnej zmenky

1. Uveďte presnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť.
2. Deň uveďte číslom, mesiac slovom, rok uveďte číslom. Pri dátume splatnosti odporúčame uviesť vždy konkrétny dátum.
3. Uveďte miesto, kde bude dlžník povinný zmenku zaplatiť. Odporúčame uviesť miesto bydliska veriteľa.
4. Uveďte, komu bude dlžník povinný dlh uhradiť.
5. Nezabudnite na podpis dlžníka.
6. Ak podpisuje zmenku zástupca dlžníka, je potrebné priložiť aj originál alebo overenú kópiu splnomocnenia.

tags: #zmenka #vzor #veriteľ