Kolektívna licenčná zmluva: komplexný pohľad

Autorské právo je oblasť práva duševného vlastníctva, ktorá upravuje vzťahy týkajúce sa literárnych a umeleckých diel. Ak pri svojej podnikateľskej činnosti používate autorské diela, mali by ste vedieť, ako pri používaní autorských diel právne konať a voči komu právne konať. Licencia je nástroj pre legálne používanie autorských diel. V tomto kontexte zohráva kolektívna licenčná zmluva významnú úlohu, najmä ak ide o dlhodobé používanie vopred neurčených autorských diel.

Čo je kolektívna licenčná zmluva?

Kolektívnu licenčnú zmluvu uzatvára organizácia kolektívnej správy s právnickou osobou združujúcou používateľov diel. Ak má byť predmetom licenčnej zmluvy dlhodobejšie používanie vopred neurčených autorských diel, je nutné uzatvoriť tzv. hromadnú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy. Príkladom je prevádzkovateľ reštaurácie využívajúci ozvučenie svojich priestorov, ktorý nemôže vopred vedieť, aké piesne (autorské diela) zaznejú v rádiu. Za týmto účelom uzatvorí hromadnú licenčnú zmluvu s niektorou z organizácií kolektívnej správy.

Organizácie kolektívnej správy zastupujú väčší počet osôb s majetkovými právami k autorským dielam, a ďalej tiež napr. výkonných umelcov, ktorými sú typicky interpreti autorských diel.

Organizácie kolektívnej správy na Slovensku

V Slovenskej republike v súčasnosti pôsobí týchto šesť organizácií kolektívnej správy, a to na základe oprávnenia udeleného Ministerstvom kultúry pre príslušnú oblasť ochrany:

  • SOZA - hudobné diela
  • LITA - literárne, dramatické, hudobnodramatické, choreografické, audiovizuálne, fotografické diela
  • SLOVGRAM - práva výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov
  • OZIS - práva výkonných umelcov
  • SAPA - práva producentov v audiovízii
  • AGICOA Europe Slovensko - práva nezávislých producentov

Organizácie kolektívnej správy zastupujú na území Slovenskej republiky nielen domáce oprávnené osoby, ale aj zahraničné osoby, ktorých diela sú na našom území použité (v prípade existencie zmluvy s partnerskou zahraničnou organizáciou kolektívnej správy).

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Rozšírená hromadná licenčná zmluva

Nový autorský zákon zavádza do slovenského právneho poriadku nový zmluvný typ v podobe rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy, ktorá nadobúdateľovi umožňuje získať od organizácie kolektívnej správy súhlas na použitie všetkých diel nositeľov práv, a to aj takých, ktorí touto organizáciou nie sú zastupovaní. Takýto nezastupovaný nositeľ práv je oprávnený vylúčiť kolektívnu správu svojich majetkových práv prostredníctvom rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy písomným oznámením organizácii kolektívnej správy; uplatňuje sa tu teda tzv. možnosť „opt-out“.

Podstatou rozšírenej hromadnej zmluvy o primeranej odmene a rozšírenej hromadnej licenčnej zmluvy je oprávnenie uzatvárať zmluvu s používateľmi v oblasti verejného prenosu a technického prevedenia aj za výkonných umelcov a výrobcov, ktorí nemajú so SLOVGRAMom uzatvorenú zmluvu o zastupovaní, a teda vzťahuje sa aj na nezastupovaných výkonných umelcov a výrobcov zvukových a hudobných audiovizuálnych záznamov, ak nedôjde k vylúčeniu práv podľa §79 ods. 2 Autorského zákona (tzv. možnosť „opt-out“).

S platnosťou od 01.01.2024 bol Ministerstvom kultúry SR vykonaný zápis na webovom sídle v zmysle §152 ods. 5 Autorského zákona o udelení rozšírenej hromadnej licencie pre SLOVGRAM na:

  • právo na odmenu za verejný prenos a technické predvedenie zvukového záznamu a hudobného audiovizuálneho záznamu v zmysle §96 ods. 2 písm. c) Autorského zákona,
  • právo na odmenu za rozmnožovanie zvukového záznamu a hudobného audiovizuálneho záznamu pre osobnú potrebu v zmysle §96 ods. 2 písm. d) Autorského zákona,
  • právo na primeranú odmenu za retransmisiu zvukového záznamu a hudobného audiovizuálneho záznamu v zmysle §96 ods. 2 písm. e) Autorského zákona,
  • právo na odmenu za použitie zvukového záznamu a hudobného audiovizuálneho záznamu na verejné produkcie v zmysle §96 ods. 2 písm. f) Autorského zákona,
  • právo na odmenu za použitie zaznamenaného umeleckého výkonu verejným prenosom a technickým predvedením v zmysle §99 ods. 2 písm. a) a písm. b) Autorského zákona,
  • právo na odmenu za rozmnožovanie zaznamenaného umeleckého výkonu pre osobnú potrebu v zmysle § 99 ods. 2 písm. c) Autorského zákona,
  • právo na primeranú odmenu za retransmisiu zaznamenaného umeleckého výkonu v zmysle § 99 ods. 2 písm. d) Autorského zákona,
  • právo na odmenu za použitie hudobného audiovizuálneho záznamu technickým predvedením v zmysle § 118 ods. 3 písm. a) Autorského zákona.

Povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy

Pokiaľ má byť predmetom licenčnej zmluvy dlhodobejšie používanie vopred neurčených autorských diel, je nutné uzatvoriť tzv. hromadnú licenčnú zmluvu s organizáciou kolektívnej správy. Príklad: Prevádzkovateľ reštaurácie využívajúci ozvučenie svojich priestorov nemôže vopred vedieť, aké piesne (autorské diela) zaznejú v rádiu. Za týmto účelom uzatvorí hromadnú licenčnú zmluvu s niektorou z nižšie vymenovaných organizácií kolektívnej správy.

Organizácie kolektívnej správy zastupujú väčší počet osôb s majetkovými právami k autorským dielam, a ďalej tiež napr. výkonných umelcov, ktorými sú typicky interpreti autorských diel.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Aj obyčajná prítomnosť rádia či televízie v prevádzkarni môže podnikateľovi založiť povinnosť uzatvoriť licenčnú zmluvu. Keďže v prípade stáleho umiestnenia reprodukčného prístroja do prevádzkarne nie je možné určiť koľkokrát a kedy podnikateľ použil autorské diela, uplatňuje sa domnienka používania autorských diel už zo samotnej prítomnosti prístroja v priestoroch prevádzkovaných podnikateľom.

Príklady situácií

  • Prevádzkovateľ autobusovej dopravy, ktorý do autobusu umiestni rádiový prijímač a umožní ho pre spríjemnenie cesty počúvať cestujúcim, je povinný uzavrieť licenčnú zmluvu.
  • Naopak podnikateľ, ktorý vybaví svoje vozidlo určené pre služobné cesty zamestnancov autorádiom, tejto povinnosti nepodlieha.
  • Na hospodársku činnosť súkromného zubára nemá vplyv, ak vo svojej ambulancii využíva rádio. Stomatologická služba poskytovaná zubárom totiž nemá žiaden súvis s rádiovým prenosom autorských diel, a je tak možné predpokladať, že nemá ani vplyv na to, ako tieto služby vníma pacient.
  • Napr. stolár, ktorý pri svojej práci počúva hudbu je individuálne určená osoba a neprenáša tieto diela verejnosti. Preto licenčnú zmluvu neuzatvára. To však neplatí v prípade, že by takýto živnostník prijímal v daných priestoroch svoju klientelu. Prestáva totiž byť splnená podmienka individuálne určených osôb a povinnosť hradiť autorské odmeny vzniká.
  • Ďalšou z možností je preukázanie skutočnosti, že ide výlučne o reprodukciu diel tzv. slobodných autorov, teda autorov, ktorí sa svojich majetkových práv vzdali (podnikateľ musí byť schopný predložiť príslušný zoznam autorov, ktorých diela používa).

Sadzobníky odmien organizácií kolektívnej správy

Výška odplaty v rámci licenčnej zmluvy uzatvorenej s organizáciou kolektívnej správy býva stanovená sadzobníkom odmien, ktorý vydáva každá organizácia kolektívnej správy. Sadzobník odmien je akousi náhradou za individuálne dohodnutú autorskú odmenu a zobrazuje výšku odmeny, ktorá by bola v danom prípade považovaná za primeranú a obvyklú.

Tieto sadzobníky sú v praxi akceptované a uznávané za podmienky ich transparentnosti, zohľadňovania intenzity a spôsobu používania diel a rovnosti prístupu k používateľom . Sadzobníky sú organizáciami kolektívnej správy pravidelne aktualizované (typicky k 1. januáru kalendárneho roku), pričom tieto organizácie majú povinnosť ich zverejňovať. Obvykle sa tak stane zverejnením na internetovej stránke príslušnej organizácie.

Následky neuzatvorenia licenčnej zmluvy

Ak nedôjde k uzavretiu licenčnej zmluvy a podnikateľ aj napriek tomu autorské diela používa, dochádza u neho k bezdôvodnému obohateniu, ktorého výšku autorský zákon určuje ako dvojnásobok obvyklej licenčnej autorskej odmeny. Ďalšiu hrozbu predstavuje v menej závažných prípadoch priestupkové konanie zo strany príslušného okresného úradu s hroziacou pokutou do 99 EUR, v závažných prípadoch až trestnoprávny postih súdom, kde páchateľovi hrozí trest odňatia slobody, v prípade rozsiahlej trestnej činnosti až do výšky 8 rokov (pravidelne a dlhodobo prevádzkujem festivaly, diskotéky, galavečery, atď., opomeniem však povinnosti stanovené autorským zákonom).

Licenčná zmluva: základné náležitosti

V licenčnej zmluve je najpodstatnejšie dohodnúť všetky základné náležitosti, a to: na použitie akého diela autor udeľuje súhlas, aký bude jej vecný a územný rozsah, aké bude trvanie licencie a v neposlednom rade treba v licenčnej zmluve dohodnúť aj autorskú odmenu. Ak zmluva obsahuje tieto náležitosti, ide o licenčnú zmluvu, a to bez ohľadu na jej názov. Názov zmluvy totiž nie je smerodajný, podstatný je len jej obsah.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Špecifikácia diela

Jednou z podstatných náležitostí licenčnej zmluvy je zadefinovanie diela, na použitie ktorého autor udeľuje súhlas. Pokiaľ dielo nie je špecifikované vôbec, zmluva je neplatná, nakoľko neobsahuje jej základnú náležitosť (určenie diela, ktoré má byť použité). Ak dielo definované je, avšak nie presne, medzi stranami môžu vzniknúť nejasnosti, ktorých konkrétnych diel sa táto zmluva týka a to môže v praxi spôsobiť veľké problémy. V licenčnej zmluve je preto potrebné diela špecifikovať presne a nezameniteľne.

Typ licencie: výhradná vs. nevýhradná

Súhlas na použitie diela sa v právnickom jazyku nazýva „licencia“. Tá môže byť buď nevýhradná, alebo výhradná. Veľmi dôležité je tiež spomenúť, že ak licenčná zmluva (vo všeobecnosti) neustanovuje, či ide o výhradnú alebo nevýhradnú licenciu, zákon predpokladá že licencia je nevýhradná. To však neplatí pri licenčnej zmluve na vydanie diela. Pri licenčnej zmluve na vydanie diela zákon naopak predpokladá, že ide o výhradnú licenciu. Nevýhradnú licenciu je v prípade vydania diela preto potrebné v zmluve výslovne dohodnúť.

  • Nevýhradná licencia: Nevýhradná licencia je súhlas na použitie diela určitými spôsobmi v určitom rozsahu, udelený jednému používateľovi, ktorý nebráni autorovi, aby takúto istú licenciu (t.j. súhlas na použitie diela tými istými spôsobmi v tom istom rozsahu) udelil aj druhému, či dokonca viacerým používateľom a aby dielo takto aj sám používal.
  • Výhradná licencia: Výhradná licencia predstavuje oproti tej nevýhradnej oveľa väčší „zásah“ do práv autora. Ak autor udelí používateľovi výhradnú licenciu, nesmie už udeliť žiadnej ďalšej osobe(t.j. inému používateľovi)licenciu na spôsob použitia diela už udelený predchádzajúcou výhradnou licenciou. Dokonca aj autor sám je povinný sa zdržať použitia diela spôsobom, na ktorý udelil výhradnú licenciu.

Sublicencia

V licenčných zmluvách sa často nachádza tiež ustanovenie o práve používateľa udeliť sublicenciu. Ak autor udelí používateľovi licenciu s právom udeliť sublicenciu, používateľ môže ďalšej osobe (t.j. inému používateľovi) dať súhlas na použitie autorovho diela v rozsahu získanej licencie. O takom použití už teda nerozhoduje autor, ale používateľ.

Spôsoby použitia diela

Niektoré spôsoby použitia diel sú v jazyku zákona písané príliš zložito a často ani len neevokujú ich skutočný význam. Medzi najčastejšie používané zákonné pojmy patria:

  • Vyhotovenie rozmnoženín diela: vydanie diela (kniha, CD, DVD, merchandising-ový produkt atď.)
  • Rozmnoženina: kópia v akejkoľvek podobe (výtlačok knihy, taška s potlačou, ebook, elektronická rozmnoženina - obrázok jpg a pod.)
  • Rozširovanie rozmnoženín diela prevodom vlastníckeho práva: predaj alebo darovanie (vydaných) rozmnoženín
  • Sprístupňovanie diela verejnosti: zverejnenie diela na internete
  • Spracovanie diela: akákoľvek zmena veľkosti, farebnosti diela, „orezanie“ fotografie, akákoľvek úprava diela, adaptácia diela (napr. prózy do divadelnej hry), ale aj preklad diela
  • Zaradenie diela do databázy: zaradenie diela napr. do antológie, na plagát a pod.
  • Verejné vystavenie diela: vystavenie diela na verejnosti nielen v rámci výstavy, ale napr. aj na bilboardoch, citylightoch, a pod.
  • Verejné vykonanie diela ako živé predvedenie diela: tzv. čítačky literárnych diel, recitácie, divadelné uvedenie
  • Technické predvedenie diela: napr. premietanie filmu, fotografií „v slučke“

Rozsah licencie: vecný, časový a územný

Rozsah licencie poznáme trojaký: vecný, časový a územný. Každý z týchto typov je možné v licenčnej zmluve dohodnúť ako neobmedzený alebo obmedzený.

Licenčná odmena

Licenčná odmena môže byť dohodnutá v dvoch rôznych formách, a to ako paušálna licenčná odmena alebo podielová odmena /tantiémy (odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z licencie), resp. môže byť dohodnutá ich kombinácia. Vhodnosť tej-ktorej formy licenčnej odmeny závisí najmä od dohodnutého vecného rozsahu použitia diela.

  • Paušálna licenčná odmena: Dohodnúť formu paušálnej licenčnej odmeny (t.j. konkrétnej sumy, vyplatenej jednorazovo) je vhodné v licenčnej zmluve, ktorej vecný rozsah (náklad vydania) je určený ako konkrétny počet kusov rozmnoženín diela.
  • Podielová odmena/tantiémy: Odmena dohodnutá v závislosti od príjmov alebo výnosov z licencie (tzv. tantiémy) je odmenou dohodnutou v percentuálnych bodoch z príjmov alebo výnosov z licencie (napr. 10 % z predaja rozmnoženín diela). Táto forma licenčnej odmeny je „na mieste“ v licenčných zmluvách, v ktorých je dohodnutý neobmedzený rozsah licencie.
  • Kombinovaná licenčná odmena: Kombinácia uvedených foriem licenčnej odmeny predstavuje kombináciu paušálnej odmeny a tantiém.

Autorský zákon a jeho zmeny

Od 01.01.2016 sa stal účinným zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon, ktorý nahradil predchádzajúci autorský zákon, t.j. zákon č. 618/2003 Z.z. Zmluvy, uzatvorené po tomto dátume by teda mali obsahovať odkaz na nový Autorský zákon č.185/2015 Z.z. Avšak to, či je v zmluve uvedený odkaz na „nový“ alebo „starý“ autorský zákon nemá dopad na jej platnosť ani záväznosť.

Nový autorský zákon zavádza povinnosť nadobúdateľa výhradnej licencie túto výhradnú licenciu aj reálne využívať (ak nie je v zmluve dohodnuté inak). V prípade, že nadobúdateľ by v rozpore s touto svojou povinnosťou výhradnú licenciu nevyužíval, autor má právo odstúpiť od licenčnej zmluvy, a to najskôr uplynutím jedného roka od udelenia výhradnej licencie. Tohto práva sa autor nemôže vopred vzdať.

Ustanovenia týkajúce sa verejnej licencie boli do nového autorského zákona začlenené pre potreby udeľovania súhlasu na použitie v on-line prostredí, kde okruh potenciálnych používateľov nie je vopred určený.

Ciele nového autorského zákona

Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámci stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti.

tags: #kolektivna #licencna #zmluva #čo #to #je