Kolektívna zmluva, trinásty plat a Zákonník práce na Slovensku

Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj, ktorý upravuje pracovné podmienky a vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Na Slovensku sa kolektívne zmluvy uzatvárajú v súlade so Zákonníkom práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) a ďalšími relevantnými právnymi predpismi. Tento článok sa zameriava na podrobnosti kolektívneho vyjednávania, trinásteho platu a dôležitých aspektov Zákonníka práce.

Kolektívne vyjednávanie a odborové organizácie

Kolektívne vyjednávanie je proces, v ktorom odborová organizácia rokuje so zamestnávateľom o podmienkach zamestnávania. Odborová organizácia má právnu subjektivitu podľa zákona č. 2/1991 Zb. a je evidovaná Ministerstvom vnútra SR. Vyjednávanie sa riadi ustanoveniami Zákonníka práce a zákona č. 2/1991 Zb.

Práva a povinnosti odborovej organizácie

Odborová organizácia má právo:

• Vyjednávať kolektívnu zmluvu v rámci svojej pôsobnosti.
• Dostávať informácie o činnosti zamestnávateľa.
• Zúčastňovať sa na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok.

Zamestnávateľ je povinný informovať odborovú organizáciu o:

• Pravidlách bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
• Vydávaní a zmenách pracovného poriadku.
• Rozvrhnutí pracovného času.
• Zavádzaní a zmenách noriem spotreby práce.
• Rozsahu tvorby a použití sociálneho fondu.
• Žiadosti o poskytnutie podpory v čase skrátenej práce.
• Rozdelení alebo zmene právnej formy zamestnávateľa.
• Prechode práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov.
• Dohodnutých nových pracovných pomeroch.
• Voľných pracovných miestach na neurčitý čas.
• Využívaní dočasne pridelených zamestnancov.
• Výsledkoch prerokovania hromadného prepúšťania.
• Informáciách vyplývajúcich zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
• Oznámeniach o vstupe na pracoviská.

Prerokovanie a informovanie

Zamestnávateľ je povinný prerokovať s odborovou organizáciou:

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

• Záležitosti týkajúce sa pracovnoprávnych vzťahov.
• Obmedzenie práv zamestnancov.
• Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času.
• Nariadenie práce v dňoch pracovného pokoja.
• Organizáciu práce v noci.
• Neospravedlnené zameškanie práce.
• Podmienky stravovania.
• Zabezpečenie lekárskej preventívnej prehliadky zamestnancov.
• Odborný rozvoj zamestnanca.
• Zmeny v kvalifikácii zamestnancov.

Pracovný čas a dovolenka

Pracovný čas

Pracovný čas zamestnanca je štandardne 37 a ½ hodiny týždenne. V niektorých prípadoch môže byť pracovný čas upravený kolektívnou zmluvou. Dôležité je, že pracovný čas vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 56 hodín týždenne. Zamestnanec môže so zamestnávateľom dohodnúť prácu nadčas, ale tento súhlas môže kedykoľvek odvolať.

Dovolenka

Základná výmera dovolenky je 4 týždne. Zamestnanec má právo určiť si čerpanie dovolenky, pričom zamestnávateľ je povinný mu v tom vyjsť v ústrety.

Mzda a trinásty plat

Mzda

Mzda je peňažné plnenie poskytované zamestnancovi za prácu. Okrem základnej mzdy môže zamestnanec dostávať aj ďalšie plnenia, ako napríklad náhradu za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenia uvedené v § 118 ods. 2 Zákonníka práce. Mzda musí zodpovedať príslušnému stupňu náročnosti práce podľa § 120 ods. 4 Zákonníka práce.

Trinásty plat

Trinásty plat je forma mimoriadnej odmeny, ktorú zamestnávateľ môže, ale nemusí poskytnúť zamestnancovi. Zo zákona naň neexistuje automatický nárok. Žiadny paragraf v Zákonníku práce nehovorí, že by firma musela trinásty plat vyplatiť.

Kedy má zamestnanec nárok na trinásty plat?

Nárok na trinásty plat vzniká vtedy, ak je táto odmena:

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

• Uvedená v pracovnej zmluve.
• Upravená vo vnútornom predpise spoločnosti.
• Obsiahnutá v kolektívnej zmluve.

Ak žiadna z týchto možností neplatí, trinásty plat je len dobrovoľná odmena, o ktorej rozhoduje zamestnávateľ. Firmy ho často využívajú ako nástroj motivácie a uznania za lojalitu a výkon zamestnancov.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci v súlade so Zákonníkom práce, zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a ďalšími relevantnými predpismi.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zamestnávateľ je povinný:

• Realizovať opatrenia v oblasti BOZP včas a v potrebnom rozsahu.
• Zabezpečiť pitný režim pre zamestnancov.
• Poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky.
• Uhrádzať náklady spojené s BOZP.
• Vypracovať program realizácie politiky BOZP.

Zástupcovia zamestnancov pre BOZP

Dôležitú úlohu v oblasti BOZP zohrávajú zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť, ktorí majú právo podstatne ovplyvniť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Zamestnávateľ je povinný poskytnúť im primeraný čas na vyjadrenie sa k opatreniam v oblasti BOZP.

Riešenie sporov

Ak medzi zamestnávateľom a zamestnancami vznikne spor, zástupcovia zmluvných strán sa snažia dospieť k dohode. Ak sa spor nevyrieši, postupuje sa podľa zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Zverejňovanie kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva sa zverejňuje v Centrálnom registri zmlúv do 31. decembra. Zamestnávateľ je povinný oboznámiť zamestnancov so znením kolektívnej zmluvy.

tags: #kolektivna #zmluva #trinasty #plat #zákonník #práce