
Kolektívna zmluva je dôležitý nástroj, ktorý upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Je výsledkom kolektívneho vyjednávania a má za cieľ dohodnúť výhodnejšie podmienky pre zamestnancov, ako tie, ktoré sú stanovené v pracovnoprávnych predpisoch. Tento článok sa zameriava na podmienky uzatvorenia kolektívnej zmluvy a jej význam pre zamestnancov.
Kolektívna zmluva vzniká ako výsledok kolektívneho vyjednávania. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje proces kolektívneho vyjednávania medzi odborovými organizáciami a zamestnávateľmi. Toto vyjednávanie je účinný nástroj na podporu sociálneho dialógu a dosahovanie sociálneho mieru. Právo na kolektívne vyjednávanie môžu zamestnanci uplatňovať iba prostredníctvom odborového orgánu, ktorý pôsobí na pracovisku. Ak odbory vo firme neexistujú, kolektívna zmluva nemôže byť uzatvorená.
Kolektívne vyjednávanie prebieha medzi dvomi stranami - stranou zamestnávateľov a stranou zamestnancov. Pri podnikovej kolektívnej zmluve je jednou zmluvnou stranou subjekt, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere. Druhou zmluvnou stranou, ktorá je oprávnená kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu za zamestnancov, je odborová organizácia. Odborová organizácia v kolektívnom vyjednávaní zastupuje všetkých zamestnancov, ktorých zamestnáva zamestnávateľ, nielen členov odborov. V prípade, ak u zamestnávateľa súbežne pôsobí viac odborových organizácií, hovoríme o pluralite odborov. Zamestnávateľ je v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní povinný vyjednávať. Pasivita zamestnávateľa alebo výslovné odmietnutie vyjednávať je v rozpore s ústavným právom zamestnancov na kolektívne vyjednávanie.
Odborová organizácia má právnu subjektivitu podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Vzniká na základe slobodného rozhodnutia zamestnancov založiť si organizáciu za účelom ochrany ich ekonomických a sociálnych záujmov.
Existujú dva základné druhy kolektívnych zmlúv:
Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve
Vzťah medzi podnikovou kolektívnou zmluvou a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa je určený tak, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa má zabezpečiť nároky zamestnancov vo väčšom rozsahu, ako určuje zákon, ale súčasne také nároky, aby vyhovovali i ekonomicky slabším zamestnávateľom a aby ponechali aj možnosti na kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni. Podniková kolektívna zmluva má preto vždy obsahovať pre zamestnancov výhodnejšie úpravy ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Predmet kolektívneho vyjednávania nie je v právnych predpisoch striktne vymedzený, ale je ponechaný na dohodu zmluvných strán. Vo všeobecnosti kolektívna zmluva upravuje vzťahy medzi zamestnávateľom a všetkými zamestnancami, resp. vzťahy medzi zamestnávateľom a organizáciami zamestnancov. Zákonník práce výslovne uvádza, že dojednania o týchto otázkach v kolektívnej zmluve môžu byť výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Neplatí to len v prípade, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od konkrétneho ustanovenia nemožno odchýliť.
Zákon o kolektívnom vyjednávaní ukladá subjektom kolektívnej zmluvy konkrétne povinnosti v rámci procesu vyjednávania a určuje aj lehoty na ich splnenie. Proces kolektívneho vyjednávania sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Návrh možno odovzdať osobne, prípadne odovzdať do podateľne. Zmluvná strana je povinná na návrh kolektívnej zmluvy písomne odpovedať najneskôr do 30 dní. Zákon však umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli inak, aby podľa konkrétnych podmienok a okolností skrátili alebo predĺžili túto lehotu. V odpovedi na návrh sa zmluvná strana má vyjadriť k tým častiam, ktoré nemieni akceptovať tak, ako boli predložené. Na predloženie návrhu na uzatvorenie novej kolektívnej zmluvy je oprávnená jedna aj druhá zmluvná strana.
Kolektívnou zmluvou možno dohodnúť medzi odbormi a zamestnávateľmi výhodnejšie podmienky pre zamestnancov, ako je ustanovené v pracovnoprávnych predpisoch. Predmetom kolektívnej zmluvy je výhodnejšia úprava pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ako je ustanovená v právnych predpisoch. Platí to vo všetkých prípadoch, kde to príslušný predpis výslovne nezakazuje alebo kde z neho nevyplýva, že sa od danej úpravy nemožno odchýliť. Medzi štandardné ustanovenia kolektívnej zmluvy zvyšujúce nároky zamestnancov patria ustanovenia o skracovaní pracovného času bez zníženia mzdy, zvyšovaní odstupného a odchodného, predĺžení výmery dovolenky na zotavenie, rozšírení okruhu a rozsahu dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca.
Kolektívnu zmluvu možno uzavrieť len na určitú dobu. Keďže zákon neurčuje dobu platnosti kolektívnej zmluvy, je vecou dohody zmluvných strán, na akú dobu uzatvoria kolektívnu zmluvu. Doba, počas ktorej má platiť kolektívna zmluva, musí byť výslovne uvedená. Pre prípad, že doba platnosti nie je uvedená, zákon predpokladá, že kolektívna zmluva bola uzatvorená na jeden rok (12 mesiacov). Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá zamestnávateľom, ktorým je štát, sa uzatvára na jeden kalendárny rok a platnosť nadobúda súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte. Kolektívnu zmluvu možno dojednať aj v prípade, ak u zamestnávateľa v podniku nepôsobí samostatná odborová organizácia.
Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR
Kolektívna zmluva je platná dňom podpisu zmluvných strán na tej istej listine. Účinnosť začína prvým dňom obdobia, na ktoré je uzatvorená a končí uplynutím tohto obdobia. Ak nie je doba účinnosti výslovne určená, kolektívna zmluva je účinná jeden rok odo dňa podpisu. Účinnosť kolektívnej zmluvy však môže byť dohodnutá aj spätne. Ani jednotlivé časti kolektívnej zmluvy nemusia mať rovnakú účinnosť.
Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany, ktoré ju dohodli. Kolektívna zmluva sa vzťahuje na zamestnancov, za ktorých ju uzatvoril príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán, aj keď nie sú odborovo organizovaní. S obsahom kolektívnej zmluvy oboznamuje zamestnancov odborový orgán najneskôr do 15 dní od jej uzavretia.
V prípade, ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť na obsahu kolektívnej zmluvy, kolektívne vyjednávanie je zablokované a vzniká kolektívny spor. Tento spor možno riešiť v súčinnosti s inými osobami, prípadne za pomoci štátu. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje dva právne inštitúty, ktoré možno využiť v prípade vzniku kolektívneho sporu, a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie pred rozhodcom.
Ak nedôjde k dohode ani prostredníctvom sprostredkovateľa alebo rozhodcu, zamestnanci majú možnosť štrajkovať a zamestnávateľ môže vyhlásiť výluku. V prípade, ak štrajku nepredchádzalo konanie pred sprostredkovateľom, alebo ak bolo vo veci začaté konanie pred rozhodcom, takýto štrajk by mohol byť považovaný za nezákonný. Počas štrajku nemajú účastníci štrajku nárok na náhradu mzdy. Ak nedôjde k uzavretiu kolektívnej zmluvy, napriek snahe o uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa a žiadna zo strán nepožiada o riešenie sporu rozhodcom, zamestnávateľ môže ako krajný prostriedok riešenia sporu o uzavretie kolektívnej zmluvy vyhlásiť výluku. Tento zámer musí zamestnávateľ oznámiť odborom aspoň tri dni pred začatím výluky.
Kolektívna zmluva má pre zamestnancov zásadný význam, pretože im zaručuje výhodnejšie pracovné a mzdové podmienky, ako sú stanovené v zákonoch. Z hľadiska odôvodnenia legálnosti daňových výdavkov zamestnávateľa, ktoré vykazuje na pracovnú silu, je potrebné preukázať zákonný alebo zmluvný podklad na ich vyplácanie. Takýmto zmluvným podkladom je kolektívna zmluva.
Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania
Zmyslom zákona o kolektívnom vyjednávaní je vytvoriť právne podmienky na realizáciu ústavného práva zamestnancov na kolektívne vyjednávanie tak, aby ustanovené pravidlá umožnili zástupcom zamestnancov a zamestnávateľovi efektívne kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu.
tags: #kolektívna #zmluva #podmienky #uzatvorenia