Zmluva o prenájme zamestnancov do zahraničia: Náležitosti a aspekty

Prenájom zamestnancov, najmä do zahraničia, je téma, ktorá vyvoláva rôzne reakcie. Pre niektoré firmy predstavuje nedosiahnuteľný cieľ z administratívneho či finančného hľadiska, zatiaľ čo iní na túto formu spolupráce nedajú dopustiť. Prenájom zamestnancov však otvára nové možnosti pre zamestnávateľov aj zamestnancov.

Legislatívny rámec pre vysielanie zamestnancov

Od 18. júna 2016 vstúpil do platnosti Zákon č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb. Cieľom zákona je upraviť cezhraničnú spoluprácu Národného inšpektorátu práce (NIP) s príslušnými orgánmi iných členských štátov EÚ pri kontrole dodržiavania pravidiel vysielania zamestnancov na poskytovanie služieb. Zákon tiež definuje povinnosti vysielajúceho zamestnávateľa a odberateľa služieb.

Definície pojmov

Zákon definuje kľúčové pojmy ako:

• Vysielajúci zamestnávateľ: Zahraničná spoločnosť vysielajúca svojich zamestnancov do SR (hosťujúci zamestnávateľ) alebo slovenská spoločnosť vysielajúca svojich zamestnancov zo SR (domáci zamestnávateľ).
• Vysielaný zamestnanec: Zahraničný zamestnanec vyslaný pracovať do SR (hosťujúci zamestnanec) alebo slovenský zamestnanec vyslaný pracovať do zahraničia zo SR (domáci zamestnanec).

Povinnosti zamestnávateľa pri vysielaní zamestnancov

Informačná povinnosť

Novela zákona o cezhraničnej spolupráci stanovuje, že pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca vyslaného pracovať na územie iného členského štátu sa spravujú právom členského štátu, do ktorého je zamestnanec vyslaný. Domáci zamestnávateľ je povinný vopred informovať zamestnanca o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania, ktoré sa na neho budú vzťahovať, a písomne aj o pracovnom čase a o výmere dovolenky.

Pred vycestovaním zamestnanca do zahraničia za účelom poskytovania služieb, zamestnávateľ nesmie zabudnúť na žiadosť o vystavenie formulára PD A1, zabezpečenie zdravotného poistenia a prípadné oznámenie vyslania v hostiteľskej krajine.

Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku

Pracovné podmienky

Počas vyslania sa na zamestnanca vzťahujú minimálne pracovné podmienky platné v hostiteľskej krajine. Patrí sem napríklad minimálna mzda, dĺžka pracovného času a prestávok, nárok na dovolenku, pracovné podmienky v oblasti BOZP a ochrana pred diskrimináciou. Ak sú slovenské pracovné podmienky výhodnejšie, môžu sa v niektorých prípadoch naďalej uplatniť slovenské pravidlá.

Dohoda o vyslaní

Pre dojednanie samotného vyslania sa vyžaduje splnenie informačnej povinnosti voči zamestnancovi (§ 5 ods. 11 ZP) a uzatvorenie dohody o vyslaní (§ 5 ods. 12 a 13 ZP). Dôležité je preukázanie dojednanej mzdy, ktorá spĺňa podmienky štátu vyslania. Ak pracovná zmluva odkazuje na kolektívnu zmluvu, je dôležité mať k dispozícii aj príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy.

Zodpovednosť odberateľa služieb

Slovenskí odberatelia služieb prostredníctvom vyslaných zahraničných zamestnancov sa musia vysporiadať so zodpovednosťou v rámci svojich obchodno-právnych vzťahov, t.j. v zmluvách s dodávateľmi.

Pre účel pokút sa upravuje v zákone č. 82/2005 Z.z. Odchýlna úprava spočíva v ukladaní a vymáhaní 2 pokút: jedna pokuta bude uložená dodávateľovi za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a druhá odberateľovi za to, že prijal službu alebo prácu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnával dodávateľ. Odberateľ bude povinný zaplatiť pokutu bez ohľadu na jeho vedomosť o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania. Preto zákon upravuje aj povinnosť dodávateľa, resp.

V prípade porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania sa rozlišuje závažnosť tohto porušenia podľa počtu nelegálne zamestnávaných osôb. V prípade jednej osoby je minimálna výška pokuty 2 000 eur, v prípade dvoch a viac fyzických osôb súčasne je dolná hranica pokuty 5 000 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre odchod hasiča do dôchodku

Právo rozhodné pre pracovné podmienky

Pri vyslaní z územia SR na územie iného štátu je potrebné sa zaoberať otázkou, kedy (v akom rozsahu) je potrebné aplikovať právne predpisy SR a kedy (v akom rozsahu) je potrebné aplikovať právne predpisy iného štátu.

V prípade pracovných podmienok dáva odpoveď na otázku, čo všetko je potrebné aplikovať z právneho predpisu iného štátu, čl. 3 smernice 96/71/ES - tzv. tvrdé jadro smernice, pričom v čl. 3 ods. 7 je uvedené, že „Odseky 1 až 6 nebudú brániť uplatneniu pracovných podmienok výhodnejších pre pracovníka.“

Možnosť voľby práva

Aj pri vyslaní je možné urobiť voľbu práva v zmysle nariadenia Rím I., a to celkovú alebo len pre časť inštitútov pracovného práva, t. j. nad rámec odkazu § 5 ods. 11 ZP (a čl. 3 smernice 96/71/ES) sa bude postupovať podľa právnych predpisov iného práva (pozri ale vyššie otázku zníženia ochrany zamestnanca). Ak sa však zvolí celé právo, napr. SRN, objavuje sa otázka, v akom rozsahu už vôbec ide o vyslanie (keďže situácia, hoci dočasná, sa javí byť ako plné podradenie zamestnanca pracovnému právu SRN).

Voľba pracovného práva však neovplyvňuje otázku sociálneho zabezpečenia v kontexte čl. 11 a 12 nariadenia č. 883/2004. Príslušnosť k sociálnemu zabezpečeniu si zamestnávateľ a zamestnanec nemôžu dohodnúť, ale je potrebné ju určiť. Ak ide o vyslanie, možno sa odvolať na čl. 12 smernice č.

Prenájom zamestnancov do Nemecka

Pre dočasné prideľovanie zamestnancov do Nemecka je nevyhnutné disponovať povolením na výkon tejto činnosti ako v domovskej krajine, tak i v Nemecku.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre nemocenské dávky

Náležitosti zmluvy o nájme

Základné náležitosti zmluvy o nájme upravuje Občiansky zákonník - zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení. Sú nimi predmet nájmu (byt) a nájomné (odplata za dočasné prenechanie bytu do užívania tretej osobe).

Základné body zmluvy

1. Overenie nehnuteľnosti: Pred uzatvorením zmluvy je dôležité overiť, či prenajímateľ je vlastníkom nehnuteľnosti, alebo v prípade podnájmu, či nájomca je oprávnený dať nehnuteľnosť do podnájmu.
2. Písomná forma: Písomná forma zmluvy je povinná pri nájme alebo podnájme nebytových priestorov (zákon č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov).
3. Základné náležitosti zmluvy: Na prvom mieste nesmie chýbať presné označenie zmluvných strán. Pri fyzickej osobe sa uvádza meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska a dátum narodenia. Pri právnickej osobe sa uvedie obchodné meno, sídlo, IČO a zápis v príslušnom obchodnom registri.
4. Predmet nájmu: Predmet nájmu, teda konkrétny byt alebo nebytový priestor musí byť označený určito, a to tak, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktorý priestor a v akom rozsahu sa prenajíma.
5. Účel nájmu: Nájomná alebo podnájomná zmluva na nebytový priestor môže byť uzatvorená len na priestor, ktorý je skolaudovaný a na ten účel, za ktorým je nájomná zmluva uzatváraná.
6. Nájomné: Výška nájomného nemôže byť dohodnutá ako nulová. V takom prípade by nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní veci.
7. Práva a povinnosti: Bez ohľadu nato, či sa jedná o nájom bytu alebo nebytového priestoru, platí, že právo a povinnosti oboch strán možno rozšíriť, ale nie je možné ich obmedziť pod zákonom určenú hranicu.
8. Trvanie zmluvy: Platí, že ak nie je nájomná zmluva výslovne uzatvorená na určitý čas, má sa za to, že zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas.
9. Zánik zmluvy: Nájom bytu a nebytových priestorov zanikne vždy, ak sa na tom strany dohodnú písomnou dohodou.
10. Datovanie a podpis zmluvy: Nájomná zmluva musí byť, samozrejme, datovaná a podpísaná.

tags: #zmluva #o #prenajme #zamestnancov #do #zahranicia