Kolektívna zmluva a jej doba platnosti

Kolektívna zmluva je dôležitý právny nástroj, ktorý upravuje pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnávateľom a zamestnancami. Jej cieľom je zabezpečiť výhodnejšie podmienky pre zamestnancov, ako tie, ktoré stanovuje zákon. Jednou z kľúčových otázok pri kolektívnej zmluve je jej doba platnosti. V tomto článku sa pozrieme na to, ako sa doba platnosti kolektívnej zmluvy určuje, aké sú jej dôsledky a čo sa stane, ak nie je doba platnosti stanovená.

Čo je kolektívna zmluva?

Kolektívna zmluva je dvojstranný právny úkon, ktorý sa uzatvára medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou alebo zástupcami zamestnancov. Jej obsah vychádza z autonómneho postavenia zmluvných partnerov a z princípu zmluvnej voľnosti. Cieľom kolektívnej zmluvy je upraviť pracovné a mzdové podmienky zamestnancov, ako aj ďalšie aspekty pracovnoprávnych vzťahov.

Druhy kolektívnych zmlúv

Existujú dva základné druhy kolektívnych zmlúv:

• Podniková kolektívna zmluva: Uzatvára sa medzi zamestnávateľom a odborovou organizáciou pôsobiacou u daného zamestnávateľa.
• Kolektívna zmluva vyššieho stupňa: Uzatvára sa medzi vyšším odborovým orgánom a organizáciou zamestnávateľov. Táto zmluva je platná pre zamestnávateľov vo verejnej správe, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme.

Vzťah medzi podnikovou kolektívnou zmluvou a kolektívnou zmluvou vyššieho stupňa je určený tak, že kolektívna zmluva vyššieho stupňa má zabezpečiť nároky zamestnancov vo väčšom rozsahu, ako určuje zákon, ale súčasne také nároky, aby vyhovovali i ekonomicky slabším zamestnávateľom a aby ponechali aj možnosti na kolektívne vyjednávanie na podnikovej úrovni. Podniková kolektívna zmluva má preto vždy obsahovať pre zamestnancov výhodnejšie úpravy ako kolektívna zmluva vyššieho stupňa.

Kto môže uzatvoriť kolektívnu zmluvu?

Kolektívnu zmluvu môžu uzatvoriť len určité subjekty, ktoré majú na to zákonné oprávnenie. Na strane zamestnancov je to spravidla odborová organizácia pôsobiaca u zamestnávateľa. Ak u zamestnávateľa pôsobí viacero odborových organizácií, musia pri kolektívnom vyjednávaní vystupovať spoločne a vo vzájomnej zhode. Na strane zamestnávateľa je to samotný zamestnávateľ alebo jeho reprezentatívny zástupca.

Prečítajte si tiež: Viac o kolektívnej zmluve

Obsah kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva upravuje širokú škálu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov. Môže sa týkať napríklad:

• Mzdových podmienok, vrátane minimálnych mzdových nárokov, pravidiel pre návrh mzdy a podmienok na poskytovanie mzdy a ostatných mzdových náležitostí.
• Pracovného času, vrátane dĺžky pracovného času, prestávok v práci a práce nadčas.
• Dovolenky, vrátane základnej výmery dovolenky a dodatkovej dovolenky.
• Podmienok skončenia pracovného pomeru, vrátane odstupného a odchodného.
• Starostlivosti o zamestnancov, vrátane stravovania, príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a prehlbovania kvalifikácie.

Kolektívna zmluva je záväzná pre zmluvné strany, ktoré ju dohodli. Vzťahuje sa na zamestnancov, za ktorých ju uzatvoril príslušný odborový orgán alebo príslušný vyšší odborový orgán, aj keď nie sú odborovo organizovaní. S obsahom kolektívnej zmluvy oboznamuje zamestnancov odborový orgán najneskôr do 15 dní od jej uzavretia.

Doba platnosti kolektívnej zmluvy

Kolektívnu zmluvu možno uzavrieť len na určitú dobu. Keďže zákon neurčuje dobu platnosti kolektívnej zmluvy, je vecou dohody zmluvných strán, na akú dobu uzatvoria kolektívnu zmluvu. Doba, počas ktorej má platiť kolektívna zmluva, musí byť výslovne uvedená. Pre prípad, že doba platnosti nie je uvedená, zákon predpokladá, že kolektívna zmluva bola uzatvorená na jeden rok (12 mesiacov).

Kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá zamestnávateľom, ktorým je štát, sa uzatvára na jeden kalendárny rok a platnosť nadobúda súčasne s nadobudnutím účinnosti zákona o štátnom rozpočte.

Určenie doby platnosti

Zákon o kolektívnom vyjednávaní v § 6 ods. 1 hovorí, že „Kolektívna zmluva sa uzaviera na dobu, ktorá je v nej výslovne určená.“ To znamená, že doba platnosti kolektívnej zmluvy musí byť jasne a jednoznačne stanovená v samotnej zmluve. Nie je možné, aby bola doba platnosti určená neurčito alebo odkazom na budúce udalosti, ktoré nie sú isté.

Prečítajte si tiež: Práva zamestnancov ÚPSVaR

Príklad neplatného určenia doby platnosti

Príkladom neplatného určenia doby platnosti je formulácia: „Kolektívna zmluva sa uzatvára na obdobie od 1.3.2020 do podpísania novej kolektívnej zmluvy.“ V tomto prípade nie je presne určené, dokedy má zmluva platiť, a preto je takéto ustanovenie neplatné.

Dôsledky neplatného určenia doby platnosti

Ak doba platnosti kolektívnej zmluvy nie je výslovne určená, predpokladá sa, že bola dojednaná na jeden rok. To znamená, že ak zmluva neobsahuje jasné určenie doby platnosti, platí automaticky jeden rok odo dňa podpisu.

Ak je však určenie doby platnosti neplatné (napríklad odkazom na budúcu neistú udalosť), takéto ustanovenie sa považuje za neplatné od začiatku. V takom prípade sa uplatní zákonná domnienka, že zmluva bola uzavretá na jeden rok.

Vplyv na nároky zamestnancov

Neplatnosť určenia doby platnosti kolektívnej zmluvy môže mať vplyv na nároky zamestnancov. Ak je zmluva neplatná, zamestnanci sa nemôžu domáhať výhod, ktoré im z nej vyplývajú. Je preto dôležité, aby bola doba platnosti kolektívnej zmluvy jasne a jednoznačne stanovená, aby sa predišlo sporom a neistote.

Platnosť a účinnosť kolektívnej zmluvy

Kolektívna zmluva je platná dňom podpisu zmluvných strán na tej istej listine. Účinnosť začína prvým dňom obdobia, na ktoré je uzatvorená a končí uplynutím tohto obdobia. Ak nie je doba účinnosti výslovne určená, kolektívna zmluva je účinná jeden rok odo dňa podpisu. Účinnosť kolektívnej zmluvy však môže byť dohodnutá aj spätne. Ani jednotlivé časti kolektívnej zmluvy nemusia mať rovnakú účinnosť.

Prečítajte si tiež: Definícia a súvislosti kolektívneho vyjednávania

Zmena a skončenie kolektívnej zmluvy

Zmluvné strany sú povinné začať rokovanie o uzavretí novej kolektívnej zmluvy najmenej 60 dní pred skončením platnosti dovtedy platnej kolektívnej zmluvy. Kolektívne vyjednávanie začína predložením návrhu. Na predloženie návrhu na uzatvorenie novej kolektívnej zmluvy je oprávnená jedna aj druhá zmluvná strana.

Kolektívna zmluva sa môže skončiť:

• Uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá.
• Dohodou zmluvných strán.
• Výpoveďou, ak to kolektívna zmluva umožňuje.
• Zánikom zamestnávateľa bez právneho nástupcu.

Riešenie sporov

Ak medzi zmluvnými stranami vznikne spor o výklad alebo plnenie kolektívnej zmluvy, môžu sa pokúsiť o jeho vyriešenie dohodou. Ak sa im to nepodarí, môžu sa obrátiť na sprostredkovateľa alebo rozhodcu. Rozhodnutie rozhodcu je pre zmluvné strany záväzné.

tags: #kolektivna #zmluva #sa #uzatvara #na #dobu