
Tento článok sa zaoberá problematikou nároku na dovolenku počas práceneschopnosti (PN) a súvisiacimi aspektmi, ako je krátenie dovolenky, preplatenie nevyčerpanej dovolenky pri skončení pracovného pomeru a ďalšie relevantné situácie. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad a odpovede na časté otázky v tejto oblasti.
Problematika dovolenky je upravená v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Ak zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, ročný nárok je 20 dní. Zamestnanci, ktorí dosiahli vek 33 rokov, majú nárok na 5 týždňov dovolenky.
Zákonník práce rozlišuje niekoľko druhov dovolenky:
Počas trvania PN sa dovolenka nekráti automaticky. Dôležité je rozlišovať, z akého dôvodu je zamestnanec práceneschopný. Ak je zamestnanec práceneschopný z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ, dovolenka sa mu nekráti. Ak je PN z dôvodov, za ktoré zamestnávateľ nezodpovedá, zamestnávateľ môže, ale nemusí, dovolenku krátiť.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Podľa § 109 Zákonníka práce, ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracuje aspoň 60 dní z dôvodu PN, zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za každých 21 neodpracovaných pracovných dní o 1/12 ročného nároku.
Dôležité je, že do odpracovaných dní sa nezapočítava dočasná pracovná neschopnosť. Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o 1/12, ak zamestnanec v danom roku nepracoval z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. a) až g) Zákonníka práce.
Príklad: Erika odpracovala v roku 2025 u svojho zamestnávateľa viac ako 60 dní. Bola však aj 115 dní PN. Zamestnávateľ jej dovolenku (na základe veku má nárok na 20 dní) skráti za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12. Za 15 zameškaných pracovných dní jej nekráti nič, kráti sa až za 21 neodpracovaných dní. Teda 20/12= 1,66, zaokrúhlene 1,5 dňa, čo predstavuje krátenie.
Počas PN zamestnávateľ nemôže nariadiť zamestnancovi čerpanie dovolenky a ani zamestnanec si ju nemôže vybrať, pretože je PN. Dovolenku je možné čerpať až po ukončení PN, ak to zamestnanec stihne do skončenia pracovného pomeru.
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Podľa § 116 Zákonníka práce platí, že ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnanca (napríklad práceneschopnosť), zamestnávateľ je povinný mu za nevyčerpanú dovolenku poskytnúť náhradu mzdy pri skončení pracovného pomeru.
Pri preplatení nevyčerpanej dovolenky z dôvodu skončenia pracovného pomeru, zákon hovorí o štyroch týždňoch dovolenky (§ 116 ods. 3 Zákonníka práce). Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Pri skončení pracovného pomeru je dôležité:
Ak je zamestnanec vo výpovednej dobe a zároveň je práceneschopný, zamestnávateľ nemôže jednostranne určiť čerpanie dovolenky, pretože podľa § 111 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na čas, keď zamestnanec čerpá pracovné voľno z dôvodu prekážky v práci na jeho strane (napr. PN).
Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka. Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.
Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti
Podľa § 111 ods. 1 Zákonníka práce čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po dohode so zamestnancom, pričom prihliada na jeho záujmy, ale aj na úlohy a potreby spoločnosti. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.
Zamestnávateľ môže určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov a to až po dohode so zástupcami zamestnancov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne.
V prípade, že zamestnávateľ odvolal zamestnanca z dovolenky, je povinný zaplatiť zamestnancovi náklady, ktoré mu vznikli bez jeho zavinenia v dôsledku tejto zmeny.
V prípade, že zamestnanec pracuje na niektorú z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), nárok na dovolenku nemá.
Zamestnancom, ktorý sa trvalo stará o neplnoleté dieťa, ste aj v prípade, ak ho máte zverené do striedavej alebo náhradnej starostlivosti. Nárok si musíte u zamestnávateľa uplatniť písomne.
Od 1. januára 2025 si môžete z rekreačného príspevku uplatniť aj výdavky na rekreáciu svojho rodiča alebo rodiča vášho manžela/manželky.