Koľko môže zarobiť dôchodca, aby nevznikla daňová povinnosť na Slovensku?

Úvod

Mnohí dôchodcovia na Slovensku si popri poberaní dôchodku privyrábajú, či už formou dohody alebo pracovnej zmluvy. Je dôležité vedieť, aké sú hranice zárobku, pri ktorých ešte nevzniká povinnosť platiť daň z príjmu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o daňových povinnostiach dôchodcov na Slovensku, s dôrazom na sumy, ktoré môžu zarobiť bez vzniku daňovej povinnosti, a situácie, kedy sa im oplatí podať daňové priznanie.

Základné informácie o daňovej povinnosti

Hranica príjmu pre vznik daňovej povinnosti

Ak dôchodca v roku 2024 nepresiahol príjmy vo výške 2 823,24 eura, podľa legislatívy nemá povinnosť podať daňové priznanie. Ak je však jeho príjem čo i len o jedno euro vyšší, už musí podať daňové priznanie a zdaniť celý svoj zárobok.

Výnimky z povinnosti podávať daňové priznanie

Zákon stanovuje aj výnimky, keď je potrebné priznanie podávať aj pri príjmoch pod spomínanou hranicou. Nezdaňujú sa príjmy, z ktorých sa vyberá daň takzvanou zrážkovou daňou. Môže sa pre ňu v konkrétnych prípadoch rozhodnúť daňovník. Dobrým príkladom sú autori. Zrážkovú daň totiž vypočíta objednávateľ diela, zároveň ju odvedie. Na účet autorovi následne posiela čistý príjem. Buď je vo výške 19 alebo 35 percent. Ďalšie príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, sú napríklad tie získané darovaním, ak nesúvisí so závislou činnosťou alebo dedením, prípadne sú od dane z príjmov oslobodené.

Nezdaniteľná časť základu dane

Výška nezdaniteľnej časti základu dane

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje pre rok 2024 sumu 5 646,48 eura. Ak daňovník dosiahol tento základ dane, nezaplatí na daniach z príjmu nič. Dôležité je pripomenúť, že pri vyšších príjmoch sa nárok na odpočítateľnú položku znižuje. Z tohto pohľadu majú teda istú výhodu tí, ktorých príjmy túto hranicu významne neprekročili.

Nárok na nezdaniteľnú časť u dôchodcov

Na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka obvykle nemá nárok daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom (alebo ak mu bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia) starobného či predčasného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku, starobného dôchodkového sporenia, výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia vrátane 13. dôchodku.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Ak ste dôchodok od 1. januára 2024 poberali, na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na seba máte nárok iba v prípade, ak ročná suma vyplateného dôchodku vrátane 13. dôchodku v roku 2024 v úhrne nepresiahla sumu 5 646,48 eura. Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka predstavuje v tomto prípade rozdiel medzi sumou 5 646,48 eura a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13.

Minimálna výška dane

Dôchodcovia však využívajú najmä ustanovenie zákona o dani z príjmov o minimálnej výške dane fyzickej osoby podľa paragrafu 46b. Daň z príjmov sa nevyrubí a neplatí v prípade, ak nedosiahne 17 eur alebo celkové zdaniteľné príjmy daňovníka nie sú vyššie ako 2 823,24 eura. Aj keď teda spravidla dôchodcovia nárok na nezdaniteľnú časť nemajú, preddavky zrazené počas roka im správca dane vráti, ak boli ich zárobky do tejto sumy.

Kedy sa oplatí podať daňové priznanie?

Vrátenie preddavkov na daň

Dôchodcovia, ktorí boli minulý rok zamestnaní a boli im zrazené takzvané preddavky na daň, si o ich vrátenie môžu požiadať, ak ich príjmy nepresiahli 2 823,24 eura. Seniori by sa mali pozrieť aj na vlani pripísané úroky na vkladových finančných produktoch, ktoré vlastnia a z ktorých im bola odpočítaná daň. Ak chcete získať naspäť zaplatené dane, musíte si podať daňové priznanie.

Príklad z praxe

Napríklad zamestnancovi s hrubou mzdou 1 400 eur, ktorý pracoval len jeden mesiac, na preddavky na daň (aj s uplatnením odpočítateľnej položky a bez uplatnenia bonusu na deti) stiahol zamestnávateľ 140,95 eura. Ide o rovnaký princíp ako u zamestnancov. Ak študent pracoval a boli za neho odvádzané preddavky, môže si uplatňovať nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka za celý rok. Ak pracoval aj v zahraničí a poberal príjem zo závislej činnosti zo zdrojov v zahraničí, aj tento príjem sa zahrňuje do celkových zdaniteľných príjmov.

Ako podať daňové priznanie

Typy daňových priznaní

Zamestnanci podávajú daňové priznanie typu A, potrebné je potvrdenie od zamestnávateľa o výške príjmu a zrazených daní a odvodov.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia

Potrebné dokumenty

V takomto prípade dôchodca požiada svojho zamestnávateľa o potvrdenie o dosiahnutom príjme, ktoré prikladá k daňovému priznaniu.

Uvádzanie výšky dôchodku

V daňovom priznaní je aj kolónka, do ktorej sa uvádza výška celoročného dôchodku. Výšku dôchodku uvádzajú tí penzisti, ktorých dôchodok je nízky, a preto im vznikne nárok aspoň na časť nezdaniteľného minima. Ak niekto žiada o vrátenie preplatku, ktorý mu vznikol z dôvodu, že jeho zárobok bol nižší ako polovica nezdaniteľného minima, výšku dôchodku nemusí uviesť.

Dôležité termíny

Termín daňového priznania sa tento rok nemení, urobiť tak treba do 31. marca. Dodatočné daňové priznanie možno podať do uplynutia piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať riadne daňové priznanie. Daňové priznania za jednotlivé roky treba podať na tlačivách daňových priznaní platných pre príslušné zdaňovacie obdobia.

Príklady z praxe

Príklad 1: Pán Jozef Dôchodca

Pán Jozef Dôchodca v roku 2024 popri starobnom dôchodku vo výške 500 eur mesačne (starobným dôchodcom je od roku 2023) poberal aj príjem zo závislej činnosti na základe uzatvorenej dohody o pracovnej činnosti za 11 mesiacov v úhrnnej sume 2 100 eur, z ktorého mu zamestnávateľ zrazil preddavky na daň v sume 399 eur.

Keďže bol pán Jozef k 1. 1. 2024 poberateľom starobného dôchodku, nemá nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, preto riadok 40 ostane prázdny (resp. V riadku 44 uvedie základ dane vo výške 2 100 eur. Daňovník vyznačí „neuplatňujem postup podľa § 50 zákona“ (nepoukazuje 2 %, resp. V riadku 87 - uvedie počet príloh 1 (kópia potvrdenia o príjme od zamestnávateľa). Daňovník zaškrtne možnosť „Žiadam o vrátenie daňového preplatku“ a následne uvedie spôsob vrátenia daňového preplatku (napr. poštovou poukážkou).

Prečítajte si tiež: Psychiatrická PN: Trvanie a podrobnosti

Príklad 2: Pani Alžbeta Kollárová

Alžbeta Kollárová je starobná dôchodkyňa, ktorá poberá príspevok na osobnú asistenciu osoby ťažko zdravotne postihnutej. Príspevok na osobnú asistenciu dosiahla v roku 2024 vo výške 4 896 eur. Pri tomto príjme uplatňuje paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov. Úhrnná suma dôchodku za rok 2024 predstavuje 8 880 eur, takže p. Kollárovej nevzniká nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

V riadku 01 vyplní daňové identifikačné číslo (DIČ) pridelené daňovým úradom, v časti „Druh daňového priznania“ vyznačí krížikom „daňové priznanie" a doplní rok 2024, za ktorý podáva daňové priznanie (ak vyplňuje papierovú formu tlačiva). Na riadku 03 vyplní SK NACE podľa vyhlášky Štatistického úradu SR. Do stĺpca „Príjmy“ na riadku 6 vyplní sumu 4 896 eur. Pretože p. Kollárová neuplatňuje žiadne výhody mikrodaňovníka, nezaškrtáva riadok - Spĺňam podmienky pre mikrodaňovníka. Ďalej krížikom vyznačí, že uplatňuje výdavky percentom, a to pri príjme podľa § 6 ods. V riadku 41 sa uvedie základ dane vo výške 1 958,40 eura. V riadku 92 uvedie základ dane z príjmov z osobnej asistencie vo výške 1 958,40 eura. V riadku 95 sa uvádza výška zdaniteľných príjmov z osobnej asistencie v sume 4 896 eur, keďže iné druhy príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti p. V riadku 96 vypočíta daňovú povinnosť zo základu dane z príjmov z osobnej asistencie sadzbou dane 15 %, teda daňová povinnosť predstavuje sumu 293,76 eura. Uvedie počet príloh 4, ktoré sú súčasťou daňového priznania a vypíše dátum podania priznania. V riadku 02 uvedie základ dane z príjmov z výkonu osobného asistenta 1 958,40 eura, čo je rozdiel medzi príjmami a výdavkami.

Oslobodenie od dane pri predaji nehnuteľnosti

Pri predaji nehnuteľnosti platia určité pravidlá týkajúce sa dane z príjmu, ktoré platia pre všetkých občanov, vrátane dôchodcov. Podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je príjem z predaja nehnuteľnosti oslobodený od dane, ak bola nehnuteľnosť vo vlastníctve dlhšie ako päť rokov. Pokiaľ však dôchodca predá nehnuteľnosť skôr než po piatich rokoch od jej nadobudnutia, je povinný zaplatiť daň z príjmu.

Darovanie nehnuteľnosti

Darovanie nehnuteľnosti je oslobodené od dane z príjmov, ako to vyplýva z § 3 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Z tohto dôvodu, pri darovaní nehnuteľnosti medzi Vami a partnerom nebudete povinní platiť daň z príjmu. Vaša povinnosť spočíva len v podaní príslušného návrhu do katastra nehnuteľností a tiež podanie priznania v daňovom priznaní k miestnym daniam.

Zmeny v dôchodkoch v roku 2025

Prehľad zmien v dávkach v roku 2025 ukazuje, že je dôležité sledovať aktuálne legislatívne zmeny, ktoré môžu ovplyvniť daňové povinnosti dôchodcov.

Príležitostné príjmy

Do určitej výšky ročných príjmov nie sú živnostníci či iné SZČO povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ktorákoľvek fyzická osoba - teda občan, SZČO či dokonca spoločník eseročky - si môže občas čosi privyrobiť. Takýto príjem sa podľa považuje za tzv. ostatný príležitostný príjem fyzickej osoby a uplatňuje sa naňho oslobodenie od dane z príjmov do sumy 500 EUR ročne. Príjem do tejto sumy sa nikde neuvádza (v daňovom priznaní ani v ročnom zúčtovaní dane), neplatí sa z neho daň z príjmov ani odvody. Na druhej strane podnikateľ, ktorý ho vyplatil, si za podmienky že ide o službu či činnosť, ktorá súvisí s jeho zdaňovaným príjmom, môže dať odmenu za príležitostnú prácu do daňových nákladov.

Sociálne odvody živnostníkov

Do určitej výšky ročných príjmov nie sú živnostníci či iné SZČO povinné platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Ak napríklad začne živnostník podnikať v marci 2024, prvýkrát sa mu povinnosť platenia odvodov posudzuje k 1. 7. 2025 (prípadne až k 1. 10. 2025, ak si podá odklad daňového priznania) podľa príjmov za rok 2024, čiže sociálne odvody na začiatku podnikania neplatí minimálne 16 mesiacov (marec 2024 až jún 2025). Ak by začal živnostník podnikať v decembri 2024, aj jemu sa bude povinnosť platiť sociálne odvody posudzovať k 1. 7. 2025 (prípadne až k 1. 10. 2025) podľa príjmov za rok 2024, takže sociálne odvody neplatí určite minimálne 7 mesiacov (december 2024 až jún 2025). Či po tomto období odvody platiť začnú, závisí od výšky ich príjmov za rok 2024.

Hranica príjmov za rok 2024 pre platenie sociálnych odvodov v roku 2025 Koľko teda môže živnostník alebo iná SZČO zarobiť za rok bez toho, aby sa ich týkalo platenie odvodov do Sociálnej poisťovne, resp. od akej sumy príjmov už povinnosť platiť sociálne odvody vzniká? vypočíta ako 50 % z priemernej mesačnej mzdy za rok 2023. Minimálny vymeriavací základ teda bude 715 eur (50 % z 1 430 eur). Z toho vyplýva, že povinnosť platiť poistné do Sociálnej poisťovne má za obdobie od 1. júla 2025 (resp. 1. októbra 2025) tá SZČO, ktorá dosiahla za rok 2024 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako 8 580 eur (12 x 715 eur).

tags: #koľko #môže #zarobiť #dôchodca #aby #nevznikla