Mentálne poruchy u detí: Príznaky, diagnostika a možnosti liečby

Duševné zdravie detí je základným kameňom ich celkového blaha, ovplyvňujúc ich schopnosť učiť sa, vytvárať vzťahy a budovať si zdravé sebavedomie. Problémy v tejto oblasti môžu mať rozsiahle následky na ich fyzické, emocionálne a sociálne zdravie. Podľa aktuálnych údajov až trinásť percent detí vo veku od 3 do 17 rokov trpí duševnými poruchami, ako sú úzkosti, poruchy správania a depresie.

Prvé príznaky duševných problémov u detí rodičia neraz bagatelizujú, čo je veľmi nebezpečné. Netreba sa hneď strachovať, ale dôležité je vedieť, kedy spozornieť, v akých situáciách a kde hľadať pomoc. Čím viac o probléme vieme, tým skôr ho môžeme riešiť.

Rozdiely medzi detskými a dospelými psychickými poruchami

Psychické poruchy u detí majú svoje špecifiká a líšia sa od prejavov duševného zdravia dospelých. Príznaky u detí nemusia byť také zreteľné ako u dospelých alebo sa môžu vyvíjať neočakávanými spôsobmi. Deti často majú obmedzené možnosti vyjadrovania a ťažšie komunikujú svoje pocity.

Príznaky duševných porúch u detí

Príznaky duševných porúch sú rôzne, a preto je často problém identifikovať ich. U detí je to ešte ťažšie, pretože majú obmedzené možnosti vyjadrovania a veľkú časť dňa trávia v školách či v škôlkach. Problém zvyčajne nastáva vtedy, keď zmena - určitý „nový“ stav, ktorý sa u dieťaťa predtým nevyskytoval, pretrváva dlhšie obdobie. Ak tento stav ovplyvňuje bežnú rutinu dieťaťa alebo inú osobu, je na mieste spozornieť. Všímajte si nezvyčajné zmeny v správaní dieťaťa.

Medzi varovné signály patria:

Prečítajte si tiež: Prejavy porúch správania u detí

• Extrémne zmeny nálad a emócií: Výrazné zmeny nálad a emócií, ktoré sú intenzívnejšie ako zvyčajne, môžu byť prvým náznakom problému. Ak je dieťa zvyčajne veselé a zrazu sa stane podráždeným, je to dôvod na obavy.
• Izolácia: Uzatváranie sa do seba a vyhýbanie sa sociálnym kontaktom s kamarátmi a rodinou môže byť varovným signálom psychickej poruchy, ako je úzkosť alebo depresia.
• Zmeny v stravovacích návykoch: Náhle zmeny v chuti do jedla, či už odmietanie jedla alebo prejedanie sa, môžu naznačovať aj psychické problémy.
• Telesné ťažkosti: Časté bolesti hlavy alebo brucha môžu byť znakom psychosomatických porúch.
• Ťažkosti v škole: Deti s psychickými problémami majú často horšie známky v škole.
• Osamelosť: Deti s psychickými problémami sa môžu cítiť osamelé, pretože je pre ne ťažké nájsť si kamarátov.
• Nízke sebavedomie: Nízke sebavedomie môže byť príznakom rôznych psychických problémov.

Je neustále smutné? Nebavia ho aktivity, ktoré predtým zbožňovalo? Izoluje sa? Nechce vstať z postele? Ignoruje kamarátov či blízkych? To sú signály, že môže ísť o depresívnu poruchu. Pri depresii majú deti problémy dokončiť bežné školské práce alebo sa spoločensky začleniť. Keď sa stav zhorší, môže sa objaviť riskantné správanie vrátane sebapoškodzovania.

Najčastejšie duševné poruchy u detí

Pedopsychiatri, teda detskí psychiatri, sa stretávajú s viacerými psychickými ťažkosťami u detí - od malých detí po adolescentov. Až 20 % detí môže počas vývoja trpieť úzkosťou alebo depresiou. Medzi najčastejšie duševné poruchy u detí patria:

Úzkostné poruchy

Úzkosti u detí zahŕňajú neustále obavy a strachy, ktoré narúšajú ich každodennú činnosť. Úzkosti ovplyvňujú účasť detí na spoločenských aktivitách, na športe, hrách a v iných typických sociálnych situáciách. Medzi najbežnejšie formy patria generalizovaná úzkostná porucha, sociálna úzkostná porucha a špecifické fóbie. Príznaky úzkosti zahŕňajú obavy, triašku, búšenie srdca.

ADHD (Porucha pozornosti s hyperaktivitou)

ADHD je skratkou Attention Deficit Hyperactivity Disorder, čo v preklade znamená hyperkinetická porucha pozornosti. V súčasnosti je najčastejšou poruchou psychického vývinu detí do 14 rokov. Prejavy ADHD je možné spozorovať u detí už vo veku siedmych rokov a vo viac ako 50% prípadov si ju nesú až do dospelosti. Veľkou pomocou pri diagnostike dokáže byť učiteľ základnej školy, ktorý má najlepšiu možnosť nestranne pozorovať správanie dieťaťa.

ADHD sa prejavuje hyperaktivitou, impulzivitou a deficitom pozornosti. Práve tieto tri príznaky pomáhajú lekárom bližšie diagnostikovať ADHD a následne zvoliť čo najlepší terapeutický postup. Mladšie deti s poruchou ADHD sú stále v pohybe, neobsedia na jednom mieste, dokážu všade vyliezť a často sú hlučné. V škole dieťa s poruchou pozornosti vstáva z lavice, nepýta si slovo, ale vykrikuje a neplní všetky zadania. Pri domácich úlohách nedokáže sústredene sedieť a obvykle ich ani nedokončí.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Poruchy autistického spektra

Autizmus sa prejavuje širokým spektrom symptómov - od miernych ťažkostí v sociálnych situáciách až po závažné problémy, ktoré môžu vyžadovať celoživotnú starostlivosť. Deti s touto poruchou majú ťažkosti v porozumení bežným spoločenským normám a situáciám. Môžu mať problémy s neverbálnou komunikáciou (mimika, očný kontakt), preferujú rutinu a neprejavujú záujem o spoločenské aktivity. Deti s touto poruchou majú zvláštne myslenie a veľmi zle komunikujú.

Poruchy nálady

Tieto poruchy sa najčastejšie objavujú v tínedžerskom veku a sú bežnejšie u dievčat, no postihujú aj chlapcov. Patria sem detská depresia a bipolárna porucha. Depresia u detí sa prejavuje dlhodobým smútkom, stratou záujmu o aktivity a problémami so sústredením. Bipolárna afektívna porucha (BAP) sa kedysi nazývala maniodepresívna psychóza. Je biologicky podmienená psychická porucha, ktorá neraz vzniká už v detstve alebo v období dospievania. Tento stav charakterizujú výrazné výkyvy nálady, myslenia, telesnej a psychickej aktivity a správania. V typickom prípade sa striedajú obdobia poruchy nálady - depresia a mánia. Depresívna fáza trvá zvyčajne najmenej 2 týždne, manická fáza najmenej týždeň. Počas manickej fázy je osoba s BAP euforická, expanzívna alebo podráždená, čo nie je pre ňu typické v bežnom stave.

Poruchy príjmu potravy

Existuje viacero typov porúch príjmu potravy. Typická býva posadnutosť ideálnym telom a mierami, neustále myšlienky na hmotnosť a možnosti jej úbytku a chorí sú pre to schopní urobiť čokoľvek. Často držia hladovky či nebezpečné diéty. Poruchy príjmu potravy, ako sú bulímia nervosa, anorexia a prejedanie sa, sú sprevádzané mnohými problémami, a to nielen emočnými či sociálnou dysfunkciou, ale veľmi často aj vážnymi telesnými ťažkosťami - stratou menštruácie, celkovou slabosťou, odpadávaním, vypadávaním vlasov, zubov, rednutím kostí s následkom častých zlomenín až rozvratom metabolizmu.

Obsedantno-kompulzívna porucha (OCD)

V poslednom období, najmä od covidu, vrástol u detí výskyt obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD). Prejavuje sa opakujúcimi sa, vtieravými myšlienkami (obsesiami) a nutkavým správaním (kompulziami), ktoré dieťa pociťuje ako nevyhnutné vykonať.

Posttraumatická stresová porucha (PTSD)

Prejavy PTSD zahŕňajú výraznú emocionálnu úzkosť, nočné mory, rušivé správanie a úzkostné spomienky.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Schizofrénia

Schizofrénia je porucha, ktorá vážne ovplyvňuje myslenie, emócie a správanie dieťaťa. Prvé príznaky sa môžu objaviť už v detstve. Medzi varovné signály patrí dezorganizované myslenie, halucinácie, bludy, uzatváranie sa do seba alebo zažívanie prudké zmeny nálady. Presné príčiny schizofrénie u detí nie sú úplne objasnené.

Mentálne postihnutie

Mentálne postihnutie nie je choroba, ale vrodený stav, ktorý sa vyznačuje obmedzením rozumových a adaptívnych schopností. Adaptabilitu chápeme ako schopnosť človeka samostatne konať na úrovni svojho veku a v rámci danej kultúrnej normy. Prvá charakteristika sa prejavuje ako oslabená schopnosť koncentrácie, oslabená schopnosť krátkodobej pamäti, problémy s učením a problémy s chápaním komplexných alebo abstraktných myšlienok. Druhá charakteristika vedie k deficitu schopnosti prispôsobiť sa niektorým alebo všetkým kultúrnym požiadavkám spoločnosti.

Diagnostika

Ak si všimnete na dcére alebo synovi zmeny správania a máte podozrenie, že trpí duševnou poruchou, nepanikárte. Diagnostika sa začína rozhovorom s rodičmi a dieťaťom. Po ňom môžu nasledovať testy. Stanovenie diagnózy “mentálna retardácia” vychádza z psychologického vyšetrenia kognitívnych funkcií. Dieťa sa vyšetruje pomocou štandardizovaných testov. Presná anamnéza je najdôležitejším diagnostickým nástrojom. Je nevyhnutné podrobne preskúmať rodinnú anamnézu, choroby v rodine, tehotenstvo, pôrod, vývin dieťaťa, existujúce poruchy a ďalšie aktuálne problémy. Zisťovanie informácií od rodičov a detí/dospievajúcich je rovnako dôležité ako zhodnotenie od opatrovateľov alebo učiteľov, aby bolo možné posúdiť sociálne a školské prístupy a vzorce správania. Dotazníky zamerané na ADHD pomôžu získať nevyhnutné informácie z pracovných listov a školských správ. Je nevyhnutné uskutočniť dôkladné fyzické, neurologické a motoskopické vyšetrenie, aby bolo možné vylúčiť prítomnosť akejkoľvek ďalšej poruchy. Na základe anamnézy, klinických zistení a špecifických vyšetrení je možné odlíšiť ADHD od iných porúch s podobnými prejavmi, ale inými príčinami.

Liečba

Čím skôr začneme problém riešiť, tým ľahšie a rýchlejšie ho vyriešime. Ak máte akékoľvek pochybnosti, vyhľadajte odbornú pomoc. Liečba je proces, dieťa sa nezmení cez noc. Je potrebná trpezlivosť a pravidelná kontrola u odborníka. Vhodný spôsob liečby môže zahŕňať kombináciu liekov a terapie.

Psychoterapia

Psychoterapia je najdôležitejšou súčasťou liečby psychických porúch u detí, a ak vyhľadáte terapeuta včas, je možné zabrániť rozvoju ochorenia. Je to „rozprávanie sa“ s odborníkom, počas ktorého má dieťa možnosť byť sprevádzané odborníkom v bezpečnom prostredí pri riešení svojich ťažkostí. Nemusí mať obavy zdôveriť sa - často je to preň jednoduchšie, ak ide o neznámu osobu. Detské terapie zahŕňajú aj hry, dobrý psychoterapeut formou hry a nenásilnej diskusie odhalí mnohé, čo pomôže aj pri diagnostike. Deti a dospievajúci sa zároveň učia, ako sa deliť o svoje pocity a myšlienky, ako reagovať na niektoré situácie, a naučia sa nové vhodné spôsoby správania. Psychoterapia je zameraná na sociálnu integráciu, stabilné sebahodnotenie a uľahčenie rozvoja základných schopností, poskytnutie primeraného vzdelania a pracovnej rehabilitácie v závislosti od schopností.

Farmakoterapia

Lieky predpisuje pedopsychiater na základe dôslednej diagnostiky. Farmakoterapia môže byť pre mentálne postihnuté deti s ADHD tiež prínosná. Najčastejšie predpisované psychostimulanciá sú metylfenidát (inhibítor vstrebávania dopamínu) a diamfetamíny v rôznych galenických formuláciách, nasledované atomoxetínom - inhibítorom vstrebávania noradrenalínu. Medzi pozitívne efekty patrí predĺženie rozsahu pozornosti, zlepšenie sebamonitorovania a skvalitnenie pozornosti.

Špeciálno-pedagogická intervencia

Špeciálny pedagóg po odbornej diagnostike poradí, ako ďalej postupovať vo vzdelávaní dieťaťa a spolu so školským zariadením nastaví efektívny individuálny vzdelávací program.

Snoezelen

Jednou z možností je aj Snoezelen. Terapia v Snoezelen miestnosti začína menším počtom podnetov, napríklad tlmeným osvetlením a vodnou posteľou, jemnou hudbou a bublinkovým valcom. Deti musia dostať príležitosť miestnosť preskúmať a vždy pri uvedení nového podnetu, napríklad pri zmene farby bublinkového valca, by mali presmerovať pozornosť.

Prevencia

Kvalitné informácie od odborníkov a podporné skupiny pre ľudí s podobným prežívaním, pre príbuzných a rodičov sú stelesnením prevencie - aby neboli potrebné iné nástroje na získanie duševného zdravia.

Dôležitosť rodiny a spoločnosti

Ak sa vo vašej rodine vyskytuje duševná porucha, je možné, že ňou bude trpieť aj dieťa. Úlohu zohráva nielen genetická predispozícia, ale tiež prostredie v akom dieťa vyrastá, a správanie rodičov, ktoré môže byť poznačené psychickou poruchou. Najvýznamnejší socializačný a výchovný činiteľ je pre deti s mentálnym postihom nepochybne rodina. Je kľúčové vzdelávať rodičov, informovať ich o možných príčinách a prejavoch, ktoré z nich vyplývajú. Vysvetlenie priebehu poruchy a možností terapie môže rodičom pomôcť, keďže nie je zriedkavé, že cítia vinu alebo sa obviňujú z rodičovského zlyhania, prípadne vinia dieťa z neposlušnosti. Rodičia sú vedení k tomu, aby zdôrazňovali pozitívne prejavy a venovali menej pozornosti negatívnym prejavom a spontánne vyjadrovali svoju náklonnosť. Je tiež dôležité kontrolovať voľnočasové aktivity, napríklad obmedziť množstvo času stráveného pred TV, viesť dieťa k zapojeniu sa do športových aktivít alebo mládežníckych klubov a tráviť čas zábavnými aktivitami v kruhu rodiny, najmä pre deti a adolescentov s ADHD.

Spoločnosť nastavila určité normy a je nesmierne ťažké zmeniť tento uhol pohľadu. Je potrebné si uvedomiť, že ľudia s mentálnym postihnutím sú výnimočné bytosti plné potenciálu, citov, emócií, sú nám priateľmi, partnermi a v našej spoločnosti plnohodnotnými členmi.

tags: #mentálne #poruchy #u #detí #príznaky #a