
Súdne konanie je komplexný proces, v ktorom sa uplatňujú práva a povinnosti jednotlivých strán. Dôležitým aspektom úspešného súdneho konania je správne určenie, kto má byť žalobcom a kto žalovaným. S týmto úzko súvisia pojmy aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktoré definujú oprávnenie, resp. povinnosť byť účastníkom konania. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na tieto pojmy a ich význam v kontexte civilného súdneho konania na Slovensku.
Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou, sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva.
Aktívna vecná legitimácia znamená, že osoba, ktorá podáva žalobu (žalobca), je skutočne nositeľom práva, ktoré si uplatňuje. Inými slovami, žalobca je oprávnený domáhať sa svojho nároku na súde.
Pasívna vecná legitimácia znamená, že osoba, proti ktorej žaloba smeruje (žalovaný), je skutočne povinná plniť nárok, ktorý si žalobca uplatňuje. Žalovaný je teda subjektom povinnosti, ktorú má voči žalobcovi.
Na vysvetlenie pojmov aktívna a pasívna vecná legitimácia môžeme použiť jednoduchý príklad: Veriteľ, ktorý sa domáha vrátenia dlhu, je v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Dlžník, ktorý je so splnením dlhu v omeškaní, je v konaní pasívne vecne legitimovaný.
Prečítajte si tiež: Úspešný dôchodok vďaka aktívnej správe
Ak by navrhovateľ zažaloval odporcu, ktorý nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, teda nevznikla tomu konkrétnemu odporcovi povinnosť navrhovateľovi platiť, súd takýto návrh zamietne z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Ak by navrhovateľ zažaloval napríklad Jozefa Mrkvičku na zaplatenie sumy 100 € za zničený koberec, avšak v konaní by súd zistil, že povinnosť zaplatiť túto škodu nemá Jozef Mrkvička ale Janko Hraško, tak zamietne návrh navrhovateľa, ktorý smeruje voči Jozefovi Mrkvičkovi z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Navrhovateľ však môže tejto situácii predísť návrhom na zámenu účastníkov, kde požiada súd, aby z konania vystúpil Jozef Mrkvička a do konania na jeho miesto vstúpil Janko Hraško, ktorý je pasívne vecne legitimovaný.
Ak súd zistí, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný alebo žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaný, žalobu zamietne. To znamená, že žalobca so svojím nárokom na súde neuspeje.
Pred podaním žaloby je preto nevyhnutné správne ustáliť, kto má byť v konaní žalobca a kto žalovaný. Uvedená otázka má úzky súvis aj s prípadným premlčaním práva alebo nároku. Okrem toho je potrebné účastníka v žalobe riadne a nezameniteľne označiť identifikačnými údajmi, najmä v rozsahu mena, priezviska, dátumu narodenia, prechodného alebo trvalého pobytu a štátneho občianstva. Nedostatočná identifikácia účastníkov môže mať totiž za následok zastavenie konania.
V priebehu konania sa môže stať, že sa zistí, že na strane žalobcu alebo žalovaného nie je osoba, ktorá by mala byť účastníkom konania. V takom prípade môže súd na návrh účastníka konania povoliť zámenu účastníkov konania. To znamená, že do konania vstúpi nový žalobca alebo žalovaný, ktorý je vecne legitimovaný.
Ustanovenie § 672 Občianskeho zákonníka upravuje zádržné právo prenajímateľa. Toto právo posilňuje postavenie prenajímateľa a umožňuje mu zabezpečiť si svoje pohľadávky z nájomného. Ak nájomca nezaplatí nájomné, prenajímateľ má právo zadržať hnuteľné veci, ktoré sa nachádzajú v prenajatom priestore a sú vo vlastníctve nájomcu. V súdnom konaní, ktoré sa týka zádržného práva, je prenajímateľ aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie tohto práva a nájomca je pasívne vecne legitimovaný.
Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti
Požiadavka nestrannosti súdu je základným princípom spravodlivého súdneho konania. Nestrannosť sa definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti) a straníckosti. Súd musí rozhodovať nezávisle a objektívne, bez ohľadu na to, kto je žalobcom a kto žalovaným. Nestrannosť súdu je dôležitá aj pre správne posúdenie vecnej legitimácie účastníkov konania.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok so schizofréniou