Komisionárska Zmluva a Jej Podmienky v Slovenskom Právnom Kontexte

Tento článok sa zaoberá komisionárskou zmluvou a jej podmienkami v kontexte slovenského práva, s ohľadom na legislatívny vývoj a relevantné právne predpisy.

Vývoj Občianskeho a Obchodného Zákonníka na Slovensku

Slovenská republika vznikla rozdelením bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, čo si vyžiadalo vytvorenie vlastných záväzkovoprávnych predpisov. Pôvodný Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. bol poznačený vtedajšou dobou a potreboval rozsiahlu novelizáciu. Súčasne s novelizáciou Občianskeho zákonníka sa pripravoval aj Obchodný zákonník, ktorý bol prijatý zákonom č. 513/1991 Zb. a nadobudol účinnosť 1. januára 1992.

Pôvodný Občiansky zákonník z roku 1964 bol koncipovaný v duchu uspokojovania tzv. spoločenských potrieb a ignoroval existenciu súkromného vlastníctva. Po roku 1989 sa do stredobodu záujmu novej úpravy dostali práva k cudzím veciam a postavenie občana. Namiesto tvorby úplne nového zákonníka západného typu sa uprednostnila rozsiahla novelizácia existujúceho Občianskeho zákonníka. Právne postavenie vtedajších právnických osôb bolo upravené v Hospodárskom zákonníku, ktorý odzrkadľoval riadenie hospodárstva štátnymi orgánmi.

Záväzkové Právo v Novom Občianskom Zákonníku

V súčasnosti sa uvažuje o dvoch alternatívach úpravy záväzkového práva: buď zakotvenie celého záväzkového práva v Občianskom zákonníku, alebo ponechanie niektorých zmlúv v Obchodnom zákonníku. Jednotná úprava záväzkového práva je preferovaná kvôli prehľadnosti a zosúladeniu s právnou úpravou Európskej únie. Napríklad, v Českej republike je záväzkové právo upravené jednotne.

V prípade prijatia prvého riešenia by sa v Občianskom zákonníku nachádzali všetky zmluvy, zatiaľ čo v prípade druhého riešenia by niektoré zmluvy, napríklad obchodná kúpa, zostali v Obchodnom zákonníku. V súvislosti s úpravou zmluvy o diele by sa mohol vytvoriť osobitný oddiel s názvom "Osobitné ustanovenia obchodnej kúpnej zmluvy".

Prečítajte si tiež: Komisionárska zmluva: Kompletný sprievodca

Vplyv Európskeho Práva na Občianske Právo

Slovenská republika má snahu o integráciu do Európskej únie, čo si vyžaduje zohľadnenie požiadaviek zakotvených v európskom práve. Bude potrebné prispôsobiť sa viacerým smerniciam, ktoré sa dotýkajú oblasti občianskoprávnych vzťahov. Medzi dôležité dokumenty patria Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES a Smernica Rady č. 93/13/EHS.

Princípy Úpravy Občianskoprávnych Vzťahov

Pri úprave a aplikácii občianskoprávnych predpisov je potrebné skúmať, čo v súčasnej úprave nevyhovuje a kde sú medzery. Je dôležité, aby právna úprava bola adresovaná všetkým subjektom občianskeho práva a aby bola prispôsobená potrebám slobodného trhu.

V budúcom Občianskom zákonníku by mala byť jednotne upravená zodpovednosť výrobcu za škodu spôsobenú vadným výrobkom (product liability). Taktiež by sa mala upraviť zodpovednosť za škodu spôsobenú atómovou prevádzkou alebo nezákonným rozhodnutím.

Zásady Nového Občianskeho Zákonníka

Nový Občiansky zákonník by mal byť poňatý ako všeobecný predpis súkromného práva a mal by zabezpečiť rovnoprávnosť subjektov, ochranu slabšieho účastníka a zmysel normatívnej úpravy. Zakotvia sa zásady výkonu občianskych práv a princípy obmedzujúce zneužívanie práva.

Zmluva o poskytovaní služieb

Zmluvou o poskytovaní služieb sa poskytovateľ zaviaže pre klienta zabezpečovať nejakú činnosť - poskytovať službu. Službu sa zaväzuje poskytovať v dohodnutom rozsahu a kvalite, za dojednanú odmenu a počas dohodnutého obdobia. Služba má vždy nehmotnú povahu a nikdy nevedie k zmene vlastníctva k čomukoľvek.

Prečítajte si tiež: Vzor komisionárskej zmluvy a jeho využitie

Využitie Zmluvy o Poskytovaní Služieb

V praxi zmluvu o poskytovaní služieb využíva:

• Poskytovateľ, ktorý ponúka na zabezpečenie potrieb klienta:

  • svoju prácu (upratovanie, stráženie),
  • svoje vedomosti, schopnosti (poradenstvo, administratíva),
  • príp. možnosť využitia svojho materiálneho substrátu.

• Klient (zákazník), ktorý potrebuje zabezpečiť svoje súkromné potreby alebo zabezpečiť verejné potreby (subjekty verejného práva, mimovládne organizácie).

Náležitosti Zmluvy o Poskytovaní Služieb

V zmluve o poskytovaní služieb musíme dostatočne určito vymedziť predmet svojich záväzkov. Musí byť jednoznačné kto, komu, po akú dobu a akú službu má poskytovať a aká odmena mu za to prináleží.

V závislosti od jej predmetu však obsahuje:

Prečítajte si tiež: Komisionárska zmluva: Ako na to?

1. Identifikácia zmluvných strán - označujeme ich ako klient (zákazník, prijímateľ) a poskytovateľ, (príp. objednávateľ a dodávateľ).
2. Predmet zmluvy - vymedzuje záväzok poskytovateľa poskytovať klientovi nejakú službu. Súčasne záväzok klienta za službu zaplatiť.
3. Obsah a rozsah poskytovaných služieb - používame slovný opis alebo odkaz na príslušnú normu. Podrobný rozpis môže byť v prílohách zmluvy o poskytovaní služieb.
4. Termín plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať v určenom termíne).
5. Doba platnosti zmluvy - určitá alebo neurčitá. Môže byť totožná s termínom plnenia.
6. Miesto plnenia je podstatnou náležitosťou zmluvy o poskytovaní služieb, ak to vyplýva z jej predmetu (službu je potrebné vykonať na určenom mieste).
7. Odmena (cena) - cenu určujeme pevnou sumou, spôsobom jej výpočtu, odkazom na cenový predpis alebo na cenník poskytovateľa. Výnimočne môže byť služba poskytnutá bezodplatne (charita alebo ako doplnková služba). Bezodplatnosť treba v zmluve výslovne uviesť.

Ústna Alebo Písomná Forma Zmluvy?

V záujme zachovania právnej istoty ju však vo väčšine prípadov preferujeme. V závislosti od charakteru služby je možné zmluvu uzatvoriť aj ústnym dohovorom strán alebo iným prejavom vôle. V praxi sú to jednoduchšie služby (jednorazové). V takýchto prípadoch postačuje písomná alebo elektronická objednávka a následne faktúra (niekedy iba pokladničný blok).

Prípady Povinnej Písomnej Formy Zmluvy o Poskytovaní Služieb

• Zmluvné strany (podnikateľ a fyzická osoba) sa dohodnú na režime podľa Obchodného zákonníka, aj keď by sa mali riadiť Občianskym zákonníkom. Jedná sa o tzv. fakultatívne obchody. Takáto dohoda o voľbe práva musí byť písomná.
• Zmluva o poskytovaní služieb sa okrem právneho režimu podľa Obchodného a Občianskeho zákonníka môže riadiť prioritne režimom podľa osobitného zákona. Takýto zákon môže ukladať pre určitý typ zmluvy povinne písomnú formu. Príkladom je Zmluva o poskytovaní sociálnej služby podľa § 74 zákona 448/2008 o sociálnych službách Z. z.

Právna Úprava Zmluvy o Poskytovaní Služieb

Zmluva o poskytovaní služieb nie je ako samostatný zmluvný typ upravená v žiadnom zákone. Zaraďuje sa medzi tzv. inominátne (nepomenované) zmluvy. Najčastejšie ju uzatvárame podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uplatňuje sa medzi podnikateľmi navzájom alebo medzi subjektmi verejného práva a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti. Ak sa na tom strany písomne dohodnú aj medzi podnikateľom a fyzickou osobou.

Zmluvu o poskytovaní služieb je možné uzatvoriť aj podľa § 51 Občianskeho zákonníka. Najmä medzi fyzickými osobami (nepodnikateľmi) navzájom, medzi fyzickými osobami a podnikateľmi, tiež medzi subjektmi verejného práva navzájom ako nepodnikateľmi.

Náš právny poriadok pozná aj služby, ktoré sú regulované osobitnými zákonmi. Tu platí, že zmluva o poskytovaní služieb sa riadi podmienkami vymedzenými týmto zákonom. Podmienky, ktoré osobitný zákon nevymedzuje, sa riadia Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom.

Mandátna zmluva

Mandátna zmluva predstavuje všeobecný zmluvný typ, ktorým sa mandatár (zástupca) zaviaže zariadiť určitú záležitosť pre svojho mandanta (zastúpeného). Zvyšné zmluvy o zastúpení upravujú špeciálne prípady, pri ktorých bolo nevyhnutné upraviť odlišné podmienky, nakoľko sú využívané pri odlišných situáciách. V prípade, že pre dohodnutú činnosť nebude možné použiť zvláštny typ zmluvy, využijeme mandátnu zmluvu ako východiskový zmluvný typ. Mandátnou zmluvou je napríklad zmluva o právnej pomoci medzi podnikateľom a advokátom.

Pri uzatváraní mandátnej zmluvy si musíme dohodnúť odmenu, a to výslovne priamo v mandátnej zmluve. Ak by sa stalo, že by sme si odmenu priamo v zmluve nedohodli, podľa zákona je takáto situácia akceptovateľná, ak sa poverená osoba - mandatár v zmluve zaväzuje zariadiť činnosť, ktorá je predmetom jeho podnikateľskej činnosti.

Mandatár má povinnosť postupovať podľa pokynov podnikateľa - mandanta, pričom nárok na odmenu mu vznikne ak splní svoju povinnosť podľa zmluvy a pokynov mandanta, bez ohľadu na to, či svojou činnosťou dosiahol očakávaný výsledok.

Komisionárska Zmluva

Pri komisionárskej zmluve síce poverená osoba rovnako zariaďuje záležitosť na účet podnikateľa, na rozdiel od zmluvy mandátnej však podnikateľovi (komitentovi) nevznikajú žiadne práva ani povinnosti plynúce zo zmluvy, ktorú poverená osoba (komisionár) uzavrela s treťou osobou. Tretie osoby sú výlučne v právnom vzťahu s poverenou osobou.

Po splnení povinnosti zariadiť záležitosť musí komisionár informovať podnikateľa (komitenta) o osobe, s ktorou zmluvu uzavrel, vydať všetko, čo pri zariaďovaní záležitosti získal a predložiť podnikateľovi vyúčtovanie. Po splnení týchto podmienok mu vzniká nárok na odmenu a vedľa toho aj na náhradu účelne vynaložených nákladov.

Predaj zmluvy na základe komisionárskej zmluvy je pre účely platenia DPH chápaný ako samostatné dodanie tovaru medzi komitentom a komisionárom a medzi komisionárom a kupujúcim (treťou osobou). Platiteľmi DPH sú teda obaja - ako komitent (zastúpený), tak aj komisionár (zastupujúci).

Zmluva o Sprostredkovaní

Obsahom zmluvy o sprostredkovaní je záväzok, že sprostredkovateľ bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby vytvoril pre podnikateľa (záujemcu) príležitosť uzavrieť zmluvu s treťou osobou. Sprostredkovateľ teda sám zmluvu s treťou osobou neuzatvára, má len povinnosť konať tak, aby došlo k uzavretiu zmluvy.

Nárok na odmenu vo všeobecnosti vzniká sprostredkovateľovi až uzavretím sprostredkovanej zmluvy. Na náhradu vynaložených nákladov má sprostredkovateľ nárok výlučne v prípade, že sa to výslovne dohodne v zmluve o sprostredkovaní.

Zmluva o Obchodnom Zastúpení

Obchodný zástupca môže buď vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu konkrétneho typu zmluvy alebo môže priamo menom a na účet zastúpeného aj uzatvárať zmluvy. Rozdielom oproti ostatným typom zmlúv je, že obchodný zástupca je nezávislým podnikateľom.

V zmluve o obchodnom zastúpení musí na oboch zmluvných stranách figurovať podnikateľ - teda podnikateľom musí byť ako zastúpený, tak aj zástupca. Obchodný zástupca má nárok na províziu, ak k uzavretiu obchodu dôjde v dôsledku jeho činnosti alebo s osobou, ktorú ešte pred uzatvorením obchodu získal na účel uzatvárania tohto typu obchodov.

tags: #komisionárska #zmluva #nepodnikateľ #podmienky