Kompenzácia českého dôchodku: Podmienky a aktuálne zmeny v mzdovej oblasti na Slovensku

Tento článok sa zaoberá problematikou kompenzácie českého dôchodku a zároveň poskytuje prehľad o aktuálnych zmenách v slovenskej legislatíve, ktoré ovplyvňujú výpočet miezd, mzdových príplatkov a iných dôležitých parametrov v sociálnom a zdravotnom poistení.

Zmeny v minimálnej mzde a ich dopad na mzdové zvýhodnenia

Výška minimálnej mzdy má priamy vplyv na mzdové zvýhodnenia, ktoré sú súčasťou celkovej mzdy zamestnanca. Zákonom garantovaná minimálna výška príplatkov závisí od sumy platnej minimálnej mzdy a určuje sa ako príslušné percento zo sumy platnej hodinovej minimálnej mzdy podľa zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov.

Od roku 2025 ovplyvňuje zvýšenie minimálnej mzdy aj mzdové zvýhodnenia. Okrem samotnej dohodnutej mzdy má zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenia, ktoré vznikajú za určitých podmienok definovaných v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Výška týchto príplatkov je často naviazaná na sumu platnej hodinovej minimálnej mzdy, pričom sa určuje ako určité percento z tejto hodnoty.

Pre lepšiu ilustráciu, suma hodinovej minimálnej mzdy pre rok 2025 predstavovala 4,690 eur. Minimálna mzda pre rok 2025 predstavuje 816 eur mesačne. Od 1.1.2026 je hodinová minimálna mzda stanovená na 5,259 €. Tieto zmeny majú priamy dopad na výšku príplatkov, ktoré zamestnanec dostáva.

Je dôležité poznamenať, že zamestnávatelia môžu poskytovať aj vyššie príplatky, ako určuje Zákonník práce.

Prečítajte si tiež: Problémy s kompenzáciami pre ZŤP

Mzdové zvýhodnenia: Príplatky za prácu nadčas, v noci, cez víkendy a sviatky

Medzi najčastejšie mzdové zvýhodnenia patria príplatky za prácu nadčas, v noci, cez víkendy a sviatky.

Príplatok za prácu nadčas

Práca nadčas je práca vykonávaná na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad rámec určeného týždenného pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien. Prácu nadčas nemožno nariadiť dohodárovi.

Zamestnancovi za výkon práce nadčas patrí mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Pri rizikovej práci má zamestnanec nárok na vyšší mzdový príplatok, a to vo výške najmenej 35 % jeho priemerného zárobku.

Zákonník práce stanovuje obmedzenia pre prácu nadčas. Zamestnávateľ môže nariadiť zamestnancovi prácu nadčas len výnimočne. Maximálny rozsah práce nadčas je obmedzený. Existujú však výnimky pre vedúcich zamestnancov (napr. prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín v kalendárnom roku).

Príplatky za prácu v sobotu, nedeľu a počas sviatkov

Za prácu v sobotu, nedeľu a počas sviatkov patrí zamestnancovi príplatok, ktorého výška je určená ako percento z platnej minimálnej hodinovej mzdy.

Prečítajte si tiež: Benefity zamestnancov Accenture

Konkrétne, za prácu v sobotu patrí zamestnancovi príplatok najmenej 50 % z hodinovej minimálnej mzdy. Za prácu v nedeľu patrí zamestnancovi príplatok najmenej 100 % z hodinovej minimálnej mzdy. Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu v sobotu a v nedeľu.

Príplatok za nočnú prácu

Nočná práca je definovaná ako práca medzi 22. a 6. hodinou. Za nočnú prácu patrí zamestnancovi príplatok najmenej 40 % minimálnej hodinovej mzdy. V prípade zamestnanca vykonávajúceho rizikovú prácu je príplatok vyšší, a to najmenej 50 % minimálnej hodinovej mzdy.

Mzdová kompenzácia pri pracovnej pohotovosti

Pracovná pohotovosť je definovaná ako čas, kedy je zamestnanec pripravený na výkon práce mimo svojho pracoviska. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi oznámiť, že od neho potrebuje pracovnú pohotovosť. Zamestnanec má počas pracovnej pohotovosti nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (t. j. 20 % jeho priemerného zárobku). Ak zamestnanec prácu skutočne nevykonáva, ale je pripravený na jej výkon, patrí mu náhrada vo výške minimálnej mzdy za hodinu.

Odmena pre študenta na praxi

Študentovi na praxi patrí odmena, ktorá je dohodnutá na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Táto odmena musí byť zvýšená najmenej o sumu platnej minimálnej mzdy.

Zdaňovanie príjmov a odvody do poisťovní

Dividendy

Dividenda je na účely zdravotného poistenia podiel na zisku (okrem podielu na zisku a.s. alebo obdobnej obchodnej spoločnosti so sídlom v zahraničí, ktorej akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu - Burza cenných papierov v Bratislave), vyrovnací podiel [okrem podielu spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) a komplementára komanditnej spoločnosti (k. s.)] - pri zániku účasti spoločníka v spoločnosti, podiel na výsledku podnikania vyplácaný tichému spoločníkovi (okrem podielu spoločníka v. o. s. a komplementára k. Osoby s majetkovou účasťou platia od 1.1.2017 daň z dividend, no neplatia poistné. Z podielov na zisku za roky 2004 až 2010 ako nezdaňovaných príjmov sa poistné nevypočítava a neplatí. Dividendy za obdobie 1.1.2011 až 31.12.2012 poistné sa vypočíta jednorazovo v ročnom zúčtovaní poistného, percentuálna sadzba pre výpočet poistného je 10 %; pre osobu so zdravotným postihnutím 5 %. Dividendy za obdobie 1.1.2013 až 31.12.2016 vyplatené od slovenskej spoločnosti podliehajú odvodu preddavku na ZP (t.j. výpočet poistného nie je raz ročne v ročnom zúčtovaní poistného) a platiteľom preddavku na ZP je slovenská spoločnosť, ktorá vypláca dividendu; od 1.1.2026 sa sadzba z týchto dividend zvýšila na 15% (pri výplate dividend do konca roka 2025 sa uplatňovala sadzba 14%).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre Asistenta ŤZP

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera (NČZDM)

Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželského partnera (NČZDM) započítava akýkoľvek príjem, aj keď je od dane z príjmov oslobodený, okrem zákonom ustanovených výnimiek. Medzi tieto výnimky patrí napríklad:

• príspevok na starostlivosť o dieťa (zákon č. 561/2008 Z. z.)
• príspevok na pohreb (zákon č. 238/1998 Z. z.)
• kompenzačný príspevok baníkom
• príplatok k dôchodku politickým väzňom (zákon č. 274/2007 Z. z.)
• príspevok športovému reprezentantovi (zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z.)
• príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie podľa zákona č. 526/2023 Z. z.

Naopak, do vlastného príjmu sa započítavajú napríklad materské, tehotenské, nemocenské dávky, všetky druhy dôchodkov, výhry, daňový bonus na zaplatené úroky, príspevok na rekreáciu a pod.

Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch

Podľa usmernenia FR SR č. 33/2025 platí pre zdaňovacie obdobie roku 2025 predpísaný vzor tlačiva "Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch POT395v23". Počnúc rokom 2026 je určený nový vzor potvrdenia o zdaniteľných príjmoch, ale ten použije zamestnávateľ až o rok, kedy bude vystavovať Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch za rok 2026 - POT395v26 (usmernenie FR SR č. 42/2025). Zamestnávateľ je povinný vystaviť toto potvrdenie do 10. februára 2026 na žiadosť zamestnanca, ak zamestnanec požiada zamestnávateľa o jeho vystavenie do 5. do 10.

Zamestnávateľ, ktorý zamestnancovi v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, a zároveň tomuto zamestnancovi na jeho žiadosť vykonal ročné zúčtovanie preddavkov na daň za rok 2025, má povinnosť taktiež vystaviť doklad o súhrnných údajoch uvedených na mzdovom liste. Týmto dokladom však nie je „Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch", ale "Doklad o ročnom zúčtovaní preddavkov na daň za rok 2025”. Túto povinnosť si musí zamestnávateľ splniť v termíne do 30. apríla 2026.

Progresívne zdaňovanie príjmov

Progresívne zdaňovanie príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti bolo zavedené od 1.1.2013. V roku 2025 sa uplatňovali pri výpočte daňovej povinnosti dve sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19% a 25%. Použitie každej z nich záviselo od výšky dosiahnutého základu dane zamestnanca, pričom hraničným základom dane je suma určená ako 176,8 násobok životného minima, ktorá sa v roku 2025 uplatňovala vo výške 48 441,43 €. Progresívne zdanenie sa uplatňuje už pri výbere preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy, zúčtovanej a vyplatenej za príslušný mesiac kalendárneho roka 2025. Takto vypočítaný preddavok na daň sa zníži o sumu zodpovedajúcu sume daňového bonusu, na ktorý si zamestnanec uplatňuje nárok. V roku 2025 sa pri výpočte preddavku na daň zo zdaniteľnej mzdy do výšky 4 036,79 € vrátane (cca.

Od 1.1.2026 sa progresivita v zdaňovaní sprísňuje a pri výpočte daňovej povinnosti sa použijú štyri sadzby dane z príjmov fyzických osôb: 19%, 25%, 30% a 35%. Nový spôsob výpočtu preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy sa použije prvýkrát pri výpočte preddavkov na daň zo zdaniteľnej mzdy za mesiac január 2026 a to tak, že preddavok na daň sa vyberie sadzbou dane v 4. 19 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá nepresiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima vrátane, t.j. 25 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 154,8 (pôvodne bolo 176,8) násobku platného životného minima a nepresiahne 212,4 násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 25% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 3 665,28 € a neprevyšujúcej sumu 5 029,10 € (tzv. 30 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 212,40-násobku platného životného minima a nepresiahne 264-násobok životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 30% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 5 029,10 € a neprevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv. 35 % z tej časti zdaniteľnej mzdy, ktorá presiahne jednu dvanástinu zo sumy 264-násobku platného životného minima, t.j. v roku 2026 sa vypočíta preddavok na daň sadzbou dane 35% zo zdaniteľnej mzdy prevyšujúcej sumu 6 250,86 € (tzv.

Oznamovanie začiatku a konca dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN)

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky.

Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10. januára 2026.

Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň

Zamestnávateľ je povinný do 16.2.2026 prijímať od svojich (aj bývalých) zamestnancov vyplnené a podpísané tlačivo „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025“ (ďalej len „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania“), na základe ktorého majú zamestnanci možnosť požiadať zamestnávateľa o vysporiadanie daňovej povinnosti z ročných zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti; neoddeliteľnou súčasťou žiadosti sú aj ich prílohy. Zamestnanec môže doručiť zamestnávateľovi vyplnenú „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania" nielen v písomnej forme, ale po vzájomnej dohode so zamestnávateľom aj elektronickou formou (napr. e-mailom). Upozornenie: Na základe Oznámenia FR SR č. 33/DZPaU/2025/I o určení vzorov tlačív používaných v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti bol vydaný nový vzor tlačiva „Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania [ZIA38v25]".

Rekreačný príspevok a súhlas rodiča so spracovaním osobných údajov

Od 1.1.2025 je účinná novela č. 172/2024 Z. z. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, na základe ktorej zamestnanec môže "preniesť" svoj nárok na rekreačný príspevok alebo nárok na rekreačný poukaz na svojho rodiča. Uvedená legislatívna zmena vyplýva z ustanovenia § § 152a ods. 4 ZP: "Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca alebo rodiča zamestnanca podľa odseku 4 na manžela zamestnanca alebo manžela rodiča zamestnanca, dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom alebo rodičom zamestnanca zúčastňujú na rekreácii.“

Zamestnanec si za splnenia ustanovených podmienok môže v zdaňovacom období uplatniť časť príspevku na vlastnú rekreáciu a časť príspevku na rekreáciu rodičov, a to max. do úhrnnej sumy 275 €. Podľa usmernenia FR SR zamestnanec je povinný preukázať príbuzenský vzťah k rodičovi, napr. kópiou rodného listu.

Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) môže spracúvať osobné údaje iba v tom prípade a v tom rozsahu, keď je splnená aspoň jedna alebo viacero podmienok uvedených v čl. 6 ods. 1 Nariadenia GDPR, t.j.:

• dotknutá osoba vyjadrila súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na jeden alebo viaceré konkrétne účely [čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR]
• spracúvanie je nevyhnutné na plnenie zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je dotknutá osoba, alebo aby sa na základe žiadosti dotknutej osoby vykonali opatrenia pred uzatvorením zmluvy [čl. 6 ods. 1 písm. b) GDPR]
• spracúvanie je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa [čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR]

Ak v súvislosti s uplatnením nároku na rekreačný príspevok vznikne potreba preukázať oprávnenosť výdavkov, t.j. spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti zamestnávateľa (tzn. aby vôbec mohol zamestnávateľ vyplatiť rekreačný príspevok), podľa usmernenia Úradu na ochranu osobných údajov musí byť táto zákonná povinnosť (povinnosť zamestnávateľa poskytovať rekreačný príspevok) ustanovená buď v práve Európskej únie, alebo v práve členského štátu (osobitný predpis, napr. v Zákonníku práce), ktoré sa vzťahuje na prevádzkovateľa.

Zamestnávateľ (ako prevádzkovateľ) je oprávnený spracúvať také osobné údaje, ktoré sú priamo vymedzené osobitným predpisom (uvádzaný zoznam osobných údajov, napr. v Zákonníku práce) alebo také osobné údaje, ktoré sú nevyhnutné na dosiahnutie účelu ustanoveného osobitným predpisom (rozsah osobných údajov) - tento účel určuje a zodpovedá za neho prevádzkovateľ.

V praxi to znamená, že:

• ak zamestnávateľ ustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča (príbuzenský vzťah) napr. kópiou rodného listu (na základe ktorého je zrejmé, že ide o rodiča zamestnanca), zamestnávateľ môže plniť svoju zákonnú povinnosť (poskytnúť rekreačný príspevok) => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR
• ak zamestnávateľ neustanoví v internom predpise, že zamestnanec preukáže oprávnenosť nároku na rekreačný príspevok pri prenose na rodiča napr. kópiou rodného listu, alebo iným dokladom, dotknutá osoba (rodič zamestnanca) môže vyjadriť súhlas so spracúvaním svojich osobných údajov na tento konkrétny účel - a v takom prípade pôjde o spracúvanie osobných údajov na základe súhlasu dotknutej osoby, ktorá so spracúvaním svojich osobných údajov na konkrétny účel vyjadrila súhlas => pôjde o spracúvanie osobných údajov podľa čl. 6 ods. 1 písm. a) GDPR

Zrážky zo mzdy na základe výzvy veriteľa

Ak zamestnávateľovi bola doručená výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy jeho zamestnanca a spolu s výzvou bola doručená aj úverová zmluva, v ktorej sa nachádza ustanovenie o zrážkach zo mzdy, mzdová učtáreň by mala postupovať obozretne.

Súčasná právna úprava zamestnávateľa neoprávňuje skúmať právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý je zamestnancom zamestnávateľa, a podľa toho sa rozhodovať, či dohodu o zrážkach zo mzdy akceptuje alebo neakceptuje. Zamestnávateľ je povinný dohodu o zrážkach zo mzdy akceptovať, pričom nemá možnosť s dohodou nesúhlasiť. Práve naopak, pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať (rozsudok NS ČR zo dňa 19. decembra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3184/2006).

Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť; a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka býva "kameň úrazu" dohôd o zrážkach zo mzdy. Súdy ich vyhlasujú za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou. Na druhej strane však ust. Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky.

Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. V takýchto prípadoch by mal zamestnávateľ zaznamenať, kedy bola výzva na vykonávanie zrážok zo mzdy doručená, aké dokumenty ďalšie dokumenty boli zamestnávateľovi doručené, a či súčasťou doručenej prílohy bola aj osobitná dohoda o zrážkach zo mzdy. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Odstupné a odchodné pre starostu

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia patrí starostovi peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytne z rozpočtu obce a vypočíta ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu. Priemerný mesačný plat predstavuje jednu dvanástinu súčtu platu starostu [určeného podľa § 3 alebo podľa § 4 ods. 2 zákona č. 253/1994 Z. z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov] za kalendárny rok, v ktorom mu zanikol mandát.

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP)

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť bezpečné a zdraviu neškodné pracovné prostredie. To zahŕňa aj zabezpečenie potrebných osobných ochranných pracovných prostriedkov a zníženie zdravotného rizika. Ak orgán verejného zdravotníctva zaradí prácu do 3. a 4. kategórie, zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zníženie zdravotného rizika osobné ochranné pracovné prostriedky. Pri nižšej intenzite pôsobenia faktorov pracovného prostredia patrí zamestnancovi príplatok za prácu sťaženú.

Zaokrúhľovanie príplatkov

Zákonník práce neuvádza spôsob zaokrúhľovania príplatkov. Odporúča sa zaokrúhľovať sumy vždy v prospech zamestnanca, tzn. vždy smerom nahor. Napríklad, ak je výsledná suma príplatku 0,94 eur, zaokrúhli sa na 0,95 eur.

Kumulácia príplatkov

V niektorých prípadoch sa príplatky kumulujú, tzn. že zamestnanec má nárok na viacero príplatkov súčasne. Napríklad, ak zamestnanec pracuje v noci počas sviatku, má nárok na príplatok za nočnú prácu aj na príplatok za prácu počas sviatku.

tags: #kompenzácia #českého #dôchodku #podmienky