
Pre kvalitné a efektívne vykonávanie akejkoľvek ľudskej činnosti je nevyhnutné, aby pracovník disponoval žiaducimi predpokladmi. Ich dôležitosť narastá s náročnosťou a spoločenským významom danej profesie. V každom povolaní je potrebné disponovať vlastnosťami, ktoré umožňujú optimálne spĺňať jeho požiadavky. Niektoré požiadavky sú spoločné pre všetky povolania, ako napríklad odborné predpoklady a pracovné vlastnosti. Iné profesie kladú dôraz na špecifické psychologické osobitosti v požiadavkách na osobnosť zamestnanca.
Sociálny pracovník zohráva kľúčovú úlohu v pomáhajúcej profesii, ktorá sa zaoberá prácou s rôznymi skupinami obyvateľstva, vrátane tých sociálne marginálnych, znevýhodnených a ohrozených. Medzi tieto skupiny patria aj osoby závislé od drog. Účinná práca s drogovo závislými si vyžaduje špecifické kompetencie, znalosti a zručnosti, ktoré umožňujú sociálnemu pracovníkovi efektívne pomáhať klientom na ceste k uzdraveniu a reintegrácii do spoločnosti.
Sociálneho pedagóga môžeme zaradiť do komplexu pomáhajúcich profesií. Vďaka svojim základným znalostiam, zručnostiam a kompetenciám je schopný pracovať so skupinami bežnej populácie i so skupinami sociálne marginálnymi, znevýhodnenými a ohrozenými. Je nutné profesiu sociálneho pedagóga sem začleniť a zároveň ho emancipovať od ostatných profesií. Pre rozvoj odboru a skvalitňovanie činností sociálnych pedagógov je nevyhnutné túto profesiu voči ostatným vyprofilovať a ukázať jasný smer jej ďalšieho vývoja. Sociálny pedagóg vychádza z pojmov „sociálny“ a „pedagóg“. Pojem „sociálny“ chápeme ako zameraný na prácu s ľuďmi. Slovo „pedagóg“ má grécky pôvod a znamená to vychovávateľ, učiteľ. Charakteristika profesie sociálneho pedagóga u nás stále nie je jednoznačne vymedzená, stretávame sa len s jeho modelom. Odbor sociálneho pedagóga dosiaľ nie je zaradený do katalógu prác alebo zamestnania. Najčastejšie sa v praxi stretávame s tradičným označením vychovávateľ, ktorý však v niektorých prípadoch nie je najpresnejší. Sociálny pedagóg sa historicky zameriaval i v súčasnosti zameriava najmä na deti, mládež a dospelých. Táto skutočnosť sa premieta aj pri pôsobení sociálneho pedagóga, kde je jeho činnosť pomáhajúca a to preventívna, výchovná, vzdelávacia, prevýchovná, intervenčná, poradenská. Pozitívne možno hodnotiť prijatie zákona o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch z 24. júna 2009, kde sa v § 24 k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie zaradil aj sociálny pedagóg, ktorého chápe ako pedagogického zamestnanca, ktorý vykonáva pedagogickú činnosť, teda činnosť súbor pracovných činností vykonávaných priamou výchovno-vzdelávacou činnosťou a ostatnými činnosťami s ňou súvisiacimi, ktoré zamestnávateľ ustanoví v pracovnom poriadku.
Kompetencie sociálneho pracovníka sú súbor znalostí, zručností, postojov a hodnôt, ktoré umožňujú efektívne vykonávať prácu s klientmi. V kontexte práce s drogovo závislými je potrebné, aby sociálny pracovník disponoval špecifickými kompetenciami, ktoré mu umožnia porozumieť problematike závislostí, nadviazať terapeutický vzťah s klientom, motivovať ho k zmene a sprevádzať ho počas procesu uzdravovania.
Sociálny pedagóg vykonáva odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi, zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených detí a žiakov, ich zákonných zástupcov a pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Plní úlohy sociálnej výchovy, podpory prosociálneho, etického správania, sociálnopedagogickej diagnostiky prostredia a vzťahov, sociálnopedagogického poradenstva, prevencie sociálnopatologických javov a reedukácie správania. Hlavnú funkciu sociálneho pedagóga možno charakterizovať v dvoch oblastiach činnosti: činnosť integračná a činnosť rozvojová. V rámci integračnej funkcie sa činnosť sociálneho pedagóga zameriava na klientov, ktorí sa nachádzajú v krízových situáciách, v psychickom, sociálnom či psycho-sociálnom ohrození a potrebujú odbornú pomoc a podporu. Pokiaľ ide o funkciu rozvoja, v takomto prípade ide „o zaistenie žiaduceho rozvoja osobnosti v smere správneho či žiaduceho životného štýlu, hodnotného a užitočného naplnenia voľného času. Tento preventívny cieľ sa tyká celej ľudskej populácie, najmä detí a mládeže.
Prečítajte si tiež: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny – prehľad
Pre efektívnu prácu s drogovo závislými je nevyhnutné, aby sociálni pracovníci absolvovali špecializované vzdelávanie v oblasti závislostí. Toto vzdelávanie by malo zahŕňať teoretické poznatky, praktické zručnosti a osobnostný rozvoj. Dôležitou súčasťou profesionálneho rozvoja sociálneho pracovníka je aj pravidelná supervízia, ktorá mu umožňuje reflektovať svoju prácu, získavať spätnú väzbu od skúsených kolegov a predchádzať syndrómu vyhorenia.
Sociálneho pedagóga by sme mohli prirovnať k húfu delfínov. Ak členovia skupiny vidia, že ich druh je slabý a nevládze vyplávať na povrch, podplávajú ho a vytlačia nad hladinu, aby sa mohol nadýchnuť. Sociálny pedagóg je ako delfín, tiež vám dokáže pomôcť dostať sa z hlbín nad hladinu. Koncepcia jeho profilu, presné vymedzenie a umiestnenie do štruktúry pomáhajúcich profesií sa preto stáva výzvou pre súčasnosť s víziou do budúcnosti.
Prečítajte si tiež: Sociálny systém a sociálny pedagóg
Prečítajte si tiež: Analýza digitálnych kompetencií seniorov