Kompenzácia Českého Dôchodku: Nárok, Podmienky a Medzinárodné Aspekty

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou kompenzácie českého dôchodku, nárokom naň, podmienkami a medzinárodnými aspektmi s dôrazom na slovenské právne prostredie. Táto téma je relevantná pre osoby, ktoré pracovali alebo žili v Českej republike a majú nárok na dôchodok z tejto krajiny, pričom zároveň majú trvalý pobyt alebo sú daňovými rezidentmi Slovenskej republiky.

Právny Rámec a Daňové Povinnosti

Každý štát má právo stanoviť si podmienky vyberania daní od daňových subjektov na svojom území. Daňové povinnosti sú stanovené vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré môžu byť modifikované medzinárodnými zmluvami.

Na Slovensku upravujú daňové povinnosti najmä:

• Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
• Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov.

Dôležitá je aj znalosť Obchodného zákonníka a Živnostenského zákona, hlavne v častiach upravujúcich podnikanie zahraničných subjektov na území Slovenskej republiky, pretože majú vplyv na zdanenie. Osobitné predpisy upravujúce niektoré činnosti tiež vplývajú na spôsob zdanenia.

Nadradenosť Medzinárodných Zmlúv

Medzinárodná zmluva, ktorá bola schválená, ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonom o dani z príjmov (§ 1 ods. 2 zákona o dani z príjmov).

Prečítajte si tiež: Dôchodková reforma 2017: Zmeny

Zdaňovanie Príjmov: Základné Skutočnosti

Pri posudzovaní, či je príjem zdaniteľný, je potrebné určiť:

1. Subjekt dane (daňovník): Kto je povinný platiť daň.
2. Predmet dane (objekt dane): Čo je zdaňované (napr. dôchodok).
3. Základ dane: Z čoho sa daň vypočítava.
4. Sadzba dane: Percentuálna výška dane.

Daňová Rezidencia

Daňová povinnosť závisí od daňovej rezidencie subjektu:

a) Neobmedzená daňová povinnosť (daňový rezident): Ak sa subjekt zdržiava na území štátu dlhšie ako 183 dní, má tu sídlo alebo miesto vedenia (právnická osoba), bydlisko alebo trvalý pobyt (fyzická osoba). V takom prípade podlieha zdaneniu z celosvetových príjmov v danom štáte.

b) Obmedzená daňová povinnosť (daňový nerezident): Ak sa subjekt nezdržiava na území štátu, ale dosahuje príjmy zo zdrojov na území tohto štátu.

Zákon o dani z príjmov definuje daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. d) a daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou v § 2 písm. e). Zdroj príjmov je definovaný v § 16.

Prečítajte si tiež: Vybavenie českého dôchodku - krok za krokom

Dvojité Zdanenie

Dvojité zdanenie vzniká, ak rovnaký predmet dane (príjem, majetok) je podrobený dvojnásobnému zdaneniu tou istou alebo podobnou daňou.

Medzinárodné Dvojité Zdanenie

Medzinárodné dvojité zdanenie nastáva, keď podnik alebo občan, ktorý je rezidentom jedného štátu (štát rezidenta), dosahuje príjmy v druhom štáte (štát zdroja), a tieto príjmy sú zdanené v oboch štátoch.

Vnútroštátne Dvojité Zdanenie

Vnútroštátne dvojité zdanenie vzniká v rámci jednej jurisdikcie jedného štátu. Príkladom bolo na Slovensku do konca roka 2003 zdanenie dividend vyplácaných už z raz zdaneného zisku spoločnosti. Od 1. 1. 2004 podiely na zisku vyplácané po zdanení obchodnou spoločnosťou nie sú predmetom dane (§ 3 ods. 2 písm. c), § 12 ods. 7 písm. c) zákona o dani z príjmov).

Zmluvy o Zamedzení Dvojitého Zdanenia

Dvojité zdanenie znižuje záujem o podnikanie a ovplyvňuje ekonomický rozvoj štátov. Preto sa uzatvárajú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktoré modifikujú daňové zákony jednotlivých zmluvných štátov. Zmluvy neustanovujú daňovníkom nové povinnosti, ktoré by už neboli ustanovené v daňových zákonoch.

Príklad: Licenčné Poplatky medzi SR a ČR

ZDP ustanovuje zrážkovú daň vo výške 19 % pre príjmy za právo na použitie predmetu priemyselného vlastníctva vyplácané daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou. Ak existuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia (napr. medzi SR a ČR), licenčné poplatky definované ako odplata za použitie patentu, ochrannej známky, návrhu, modelu, plánu, tajného vzorca, výrobného postupu, počítačových programov alebo priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia, sa zdania daňou, ktorá nepresiahne 10 % hrubej sumy licenčných poplatkov.

Prečítajte si tiež: Český zákonník práce a pracovná zmluva

Cieľ Zmlúv

Zmluva má za cieľ zamedziť dvojitému zdaneniu rovnakého príjmu a zabezpečiť objektívne rozdelenie daňového výnosu medzi obidva zmluvné štáty. Nemá umožniť daňovníkovi vybrať si štát, v ktorom bude jeho príjem zdanený, alebo dokonca nezdanený v žiadnom štáte.

Daňové Plánovanie

Vzhľadom na rozdielnosť sadzieb daní v rôznych zmluvných štátoch, môžu byť zmluvy výhodne používané k daňovému plánovaniu.

Modelová Zmluva OECD

Slovenskej republiky sa priamo dotýka Vzorová zmluva OECD (Modelová zmluva). Už od roku 1963 má Modelová zmluva OECD veľký vplyv na rokovania, uplatnenie a výklad daňových zmlúv. Členské štáty, medzi ktorými je aj Slovenská republika, sa vo veľkej miere riadia podľa Modelovej zmluvy pri uzatváraní alebo korekcii bilaterálnych dohôd.

Štruktúra Modelovej Zmluvy OECD

Modelová zmluva v úvodnej časti určuje rozsah svojej pôsobnosti (Kapitola I) a definuje niektoré výrazy (Kapitola II). Hlavná časť pozostáva z Kapitoly III - V, ktoré upravujú, do akej miery môže každý z dvoch zmluvných štátov zdaňovať príjmy a majetok, a akým spôsobom sa vylúči medzinárodné dvojité zdanenie príjmov.

• Časť III - Zdaňovanie príjmu: Najdôležitejšia časť zmluvy, ktorá zahŕňa 16 článkov usmerňujúcich právo zdanenia jednotlivých položiek príjmov štátu, ktorého je osoba poberajúca príjem rezidentom (štát rezidencie) alebo štátu, v ktorom vzniká príjem (štát zdroja), alebo obom týmto štátom.
• Časť VI - Špeciálne opatrenia: Obsahuje články ako „Zásada rovnakého zaobchádzania“, „Riešenie prípadov cestou dohody“, „Výmena informácií“, „Pomoc pri výbere daní“, „Diplomati a konzulárni úradníci“ a „Teritoriálny rozsah“.

Zdaňovanie Príjmov podľa Modelovej Zmluvy

Najobsiahlejšou a najpodstatnejšou časťou Modelovej zmluvy sú články 6 až 21, ktoré sa zaoberajú zdanením príjmov a článok 22 zaoberajúci sa zdanením majetku.

• Príjmy z nehnuteľného majetku umiestneného v štáte (vrátane príjmov z poľnohospodárstva alebo lesníctva), zisky zo scudzenia tohto majetku a kapitál, ktorý ho reprezentuje (článok 6, článok 13 a 22 ods. 1).
• Zisky stálej prevádzkarne umiestnenej v štáte, zisky zo scudzenia tejto stálej prevádzkarne a kapitál reprezentujúci hnuteľný majetok, ktorý tvorí časť prevádzkovaného majetku tejto stálej prevádzkarne (článok 7 a článok 13 a 22 ods. 2).
• Zisky zo scudzenia akcií alebo cenných papierov (článok 13 ods. 4).
• Zisky z prevádzkovania lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave alebo člnov používaných na vnútrozemskú vodnú dopravu, zisky zo scudzenia týchto lodí, člnov alebo lietadiel a majetok nimi reprezentovaný sa zdaňujú len v štáte, v ktorom je umiestnené sídlo skutočného vedenia podniku (článok 8 a článok 13 a 22 ods. 3).
• Zisky z činností, ktoré nemožno pripočítať stálej prevádzkarni v štáte zdroja, sa zdaňujú len v štáte sídla daňovníka (článok 7 ods. 1).

Článok 4: Rezidencia

Stanovuje rozhodujúce kritériá pre stanovenie, v ktorom zmluvnom štáte je určitá osoba daňovým rezidentom. V štáte, v ktorom je táto osoba daňovým rezidentom, podlieha v nadväznosti na domáce daňové predpisy neobmedzenej daňovej povinnosti. V druhom zmluvnom štáte, v ktorom nie je rezidentom, je jeho daňová povinnosť obmedzená len na príjmy dosiahnuté zo zdrojov v tomto štáte.

Zmluva rieši aj situácie, kedy naplnením niektorého z kritérií stanovenia daňovej rezidencie podľa vnútroštátnych predpisov štátov nastane situácia, že daňovník sa stáva rezidentom súčasne v obidvoch štátoch. V takýchto prípadoch sa používajú kritériá stanovené zmluvou v predmetnom článku v tom poradí, v akom sú uvedené v zmluve, a to od kritéria stáleho bytu až po kritérium štátnej príslušnosti.

Kritérium Stáleho Bytu

Pri používaní zmluvy, čo vzniká v prípade konfliktu medzi právnymi predpismi dvoch štátov, sa uvažuje, že sídlo je miesto, kde fyzická osoba vlastní alebo má domov, ktorý musí byť stály, čo znamená, že ho musí mať zriadený a udržiavaný pre svoje stále použitie, ktoré je v protiklade so zdržiavaním sa (pobývaním) na určitom mieste za evidentných podmienok krátkodobého pobytu.

Stredisko Životných Záujmov

Užšie osobné a hospodárske vzťahy sa chápu ako stredisko životných záujmov. Berie sa do úvahy všetko spojené so životnými záujmami fyzickej osoby, a to jej rodinné a sociálne vzťahy, zamestnanie, jej politické, kultúrne alebo iné aktivity, miesto alebo zariadenie na výkon jej činnosti, miesto, z ktorého spravuje svoj majetok a pod. Tieto okolnosti sa musia preveriť ako celok.

Dĺžka Pobytu

Modelová zmluva nešpecifikuje dĺžku časového obdobia, ktoré sa považuje za obvyklé zdržiavanie.

Špeciálne Prípady

Ak je osoba štátnym občanom oboch zmluvných štátov alebo žiadneho z nich, upravia príslušné úrady zmluvných štátov túto otázku vzájomnou dohodou.

Pri právnických osobách (spoločnosti) nepoužíva zmluva len kritérium sídla, ale aj kritérium miesta vedenia, resp. miesta skutočného vedenia. Miesto skutočného vedenia je miesto, kde sa v podstate tvoria kľúčové riadiace a obchodné rozhodnutia, ktoré sú potrebné pre vykonávanie činnosti nositeľa práv, odkiaľ rozhoduje nadriadená osoba alebo skupina.

Kompenzácia Českého Dôchodku a Zdaňovanie na Slovensku

Ak slovenský daňový rezident poberá dôchodok z Českej republiky, je potrebné určiť, či sa na tento dôchodok vzťahuje zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a ČR. Ak áno, je potrebné zistiť, ktorý štát má právo zdaňovať tento dôchodok. Zvyčajne platí, že dôchodok sa zdaňuje v štáte rezidencie (v tomto prípade na Slovensku), ale zmluva môže obsahovať výnimky.

Postup pre Daňovníka

1. Zistiť daňovú rezidenciu: Určiť, či ste daňovým rezidentom Slovenska.
2. Analyzovať zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia: Skúmať, ako zmluva upravuje zdaňovanie dôchodkov z Českej republiky.
3. Zdaňovanie na Slovensku: Ak sa dôchodok zdaňuje na Slovensku, zahrnúť ho do daňového priznania.
4. Započítanie dane zaplatenej v ČR: Ak bol dôchodok zdanený aj v Českej republike, zmluva môže umožniť započítanie dane zaplatenej v ČR na slovenskú daň.

tags: #kompenzácia #českého #dôchodku #nárok