Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s epilepsiou

Epileptický záchvat u mnohých ľudí vyvoláva strach, ktorý pramení z nedostatočnej informovanosti. Nedostatok vedomostí o tomto ochorení spôsobuje v takýchto situáciách nedostatočnú prvú pomoc. Je dôležité si uvedomiť, že epilepsia je telesné ochorenie, nie duševné, ako si mnohí ľudia myslia.

Čo je epilepsia?

Epilepsia je vážne chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje opakovaným výskytom epileptických záchvatov. Existuje niekoľko rôznych typov epilepsií, ktoré sa líšia príčinou, prejavmi a priebehom. Epilepsiou trpí asi 1% obyvateľstva. Epileptický záchvat sa však môže objaviť aj u ľudí, ktorí túto diagnózu nemajú.

Epileptický záchvat vzniká na základe „epileptického výboja“ v mozgu. Znamená to, že ide o zložitý chemický a elektrický pochod medzi vzájomne prepojenými bunkami v mozgu. Nervové bunky vzájomne komunikujú medzi sebou prostredníctvom elektrických impulzov, ktoré vznikajú podráždením ich zakončení, napríklad zmyslovým vnemom. Za normálnych okolností sú procesy podráždenia a útlmu v nervových bunkách v rovnováhe. Epileptický záchvat je spôsobený abnormálnym elektrickým výbojom, ktorého šírenie v kôre mozgu nie je kontrolované procesmi útlmu.

História epilepsie

História epilepsie sprevádza ľudstvo už od dávnej minulosti. Máloktoré ochorenie má takú dlhú históriu. Niekedy sa jej príčina hľadala v posadnutí diablom, inokedy chorých velebili ako osvietených. Keďže nepoznali príčinu, predpokladali, že sa jedná o znamenie bohov. V starom Egypte a Grécku ju považovali za“ božskú“ chorobu. V histórii možno nájsť veľa štátnikov, cisárov a kráľov, ktorí trpeli týmto ochorením. Patril k nim aj Cézar i Napoleon. Epilepsia ako ochorenie začala nadobúdať iný rozmer až v 17. storočí n. l.

Príčiny a faktory vyvolávajúce epileptické záchvaty

Epileptický záchvat je však možné za určitých okolností vyprovokovať aj u zdravých osôb. Medzi faktory, ktoré môžu vyvolať vznik epilepsie a záchvatov, a tým sa aj zvyšuje dráždivosť nervových buniek, patria:

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o popáleniny: Prehľad postupov

• alkohol alebo naopak odobratie alkoholu u závislého alkoholika
• nedostatok alebo nepravidelný rytmus spánku
• blikajúce svetlá, počítačové hry, sledovanie televízie
• užitie omamných látok
• stres
• hormonálne zmeny
• nadmerná únava
• zvýšená teplota
• niektoré lieky
• fyzická záťaž
• u liečených epileptikov môže vyvolať záchvat náhle vysadenie liekov.

Neexistuje len jeden mechanizmus zodpovedný za vznik epileptickej aktivity. Dnes je známe, že sa jedná o poruchy na bunkovej úrovni. Veľmi zjednodušene ide o poruchy elektrickej aktivity na úrovni bunkových membrán. Poruchy môžu byť v dôsledku narušenia transportu kladne a záporne nabitých molekúl, v dôsledku nadmernej aktivity stimulačných molekúl, tzv. nerotransmitterov alebo nedostatočnej aktivity tlmiacich (inhibičných) molekúl. Príčinou epilepsie tak môžu byť zmeny spôsobené vývojovou chybou mozgu alebo poruchou prekrvenia niektorej jeho časti. Ochorenie môže vzniknúť po úraze hlavy alebo infekcii, ktorá postihla niektorú časť mozgu, osobitú kategóriu tvoria nádory mozgu.

Typy epileptických záchvatov

Pri generalizovanom záchvate sa abnormálny elektrický výboj rozšíri do celého mozgu aj do kmeňovej retikulárnej formácie a vedie k poruche vedomia. K tomuto typu záchvatov patria: absencie, myoklonické, tonické, klonické, generalizované tonicko-klonické kŕčové stavy.

Pri parciálnom záchvate zostáva abnormálny výboj lokalizovaný v jednej časti mozgu a vedomie je zachované. Parciálne postihnutie sa však môže rozšíriť do ostatných častí mozgu a kŕčový stav sa stáva generalizovaným.

Grand mal - veľký záchvat: Záchvaty tohto typu sa začínajú náhle bezvedomím a pádom. Môžu byt sprevádzané neprirodzeným výkrikom. Záchvat pôsobí aj na okolie veľmi dramatický, k čomu prispieva tonický krč priečne pruhovaného svalstva celého tela, skrútenie očných gúľ a hlavy na jednu stranu, zaťaté päste. Pacient je najskôr bledý a potom cyanotický. Neskôr sa zjavujú tonické kŕče s prudkými zášklbmi svalstva celého tela. Chrčivo dýcha, z úst mu vytekajú skrvavené, spenené sliny, pohryzie si jazyk. Môže sa aj pomočiť.

Petit mal - malý záchvat: Sú najčastejšie u detí a mladých osôb. Záchvat je charakterizovaný náhlou, veľmi krátkou poruchou vedomia(trvá sekundu alebo niekoľko sekúnd) bez kŕčov tak, že dieťa ani nespadne, iba sa náhle zarazí, zahľadí do prázdna. Po nadobudnutí vedomia pokračuje v predchádzajú- cej činnosti. Frekvencia je rôzna.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo imobilného pacienta

Prvá pomoc pri epileptickom záchvate

Treba si uvedomiť, že správne poskytnúť prvú pomoc je naučiť sa reagovať v situácii, keď niekto v mojej blízkostí dostane epileptický záchvat a práve ja sa stanem svedkom takéhoto prípadu. Je treba si uvedomiť, že veľký záchvat trvá približne 2 minúty. Prvá pomoc je relatívne jednoduchá. Najdôležitejšie je zbaviť sa strachu a zachovať chladnú hlavu.

• Odstráňte z blízkostí chorého akékoľvek prekážky a kontrolujte kŕče. Z okolia postihnutého odstránime všetko o čo by sa mohol poraniť a podložíme postihnutému hlavu niečím mäkkým a uvoľníme odev na krku.
• Pri hlbokom zapadnutí jazyka zakloňte chorému hlavu a palcami rúk ho pridvihnite. Neotvárame ústa ani tam nič nevkladáme, nebránime kŕčom.
• Najčastejším omylom je snaha vytiahnuť pacientovi jazyk.
• Odstráňte z úst možnú prekážku, napr.
• Pri výraznom slinení, zvracaní alebo krvácaní v ústach otočíme hlavu a celé telo na bok. Po odznení záchvatu necháme postihnutého v polohe na boku, overíme, či sa obnovilo dýchanie.
• Ak sa záchvat opakuje resp.

Komplexná liečba epilepsie

Ak máme vo svojom okolí epileptika alebo doma svojho blízkeho, z hľadiska liečby je dôležité, aby liečba bola komplexná. Nevyhnutná je správna diagnostika, určenie typu epilepsie a jej príčiny. Základom je farmakoterapia. Používame lieky - antiepileptiká podľa typu epilepsie. Cieľom je liečiť jedným preparátom v čo najnižšej účinnej dávke, aby sme minimalizovali riziko nežiadúcich účinkov a dosiahli stav bez záchvatov.

Prvoradá je medikamentózna terapia. Je nutné zachovávať farmakologické odporúčanie a presné dávkovanie. Veľmi dôležitá je aj životospráva, nielen medikamentózna liečba. To znamená vyhýbať sa rizikovým faktorom, strava má byť pestrá a racionálna, s dostatkom ovocia, zeleniny, mliečnych výrobkov, nepresolená, bez kakaa a čokolády. Primerané množstvo bielkovín, sacharidov a vitamínov. Dodržiavať pitný režim, pravidelný spánok, líhať a vstávať v tú istú hodinu, vyhýbať sa blikavým svetlám. Rizikom sa môže stať aj nadmerná fyzická záťaž, resp. výkonnostný šport, potápanie sa, skákanie do vody, vodné športy, cvičenie vo výške a boxovanie. Nutné je dodržiavanie správnej životosprávy najmä dostatok kvalitného nočného spánku. Podľa typu epilepsie a rozsahu zmien alebo poškodenia, ktoré vyvolala, sa liečby môže zúčastniť neurochirug, psychológ, psychiater alebo fyzioterapeut. Nevyhnutná je aj pomoc rodinám, najmä pri vážnom postihnutí, kedy je nutná aj podpora v oblasti sociálnych vecí.

Pri pátraní po príčinách epilepsie môžeme doplniť metabolické a genetické vyšetrenie. Vyšetrenia musia byť komplexné. V prvom rade je to podrobná anamnéza, snažíme sa čo najviac upresniť charakter záchvatu, jeho začiatok, priebeh, trvanie a sprievodné prejavy. Potom nasleduje kompletné klinické neurologické vyšetrenie. Cieľom je odhaliť odchýlky vo funkcii jednotlivých periférnych nervov a mozgu ako celku. Nasledujú pomocné vyšetrenia, ktoré zahŕňajú základné laboratórne testy vrátane toxikologického vyšetrenia.

Život s epilepsiou a edukácia

Informácie môžeme získavať z rôznych brožúrok a letákov, rozhovorom v ambulanciách,a tak predídeme možným záchvatom. Títo ľudia majú veľmi ťažké obsadzovanie perspektívnych pracovných miest. Nemôžu pracovať pri veľkej teplote, na prudkom slnku, v nočných zmenách a nemali by vykonávať fyzicky namáhavú prácu.

Prečítajte si tiež: Čo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť?

Edukácia je dôležitá a veľmi náročná súčasť tohto ochorenia. Vytvára priestor pre osvojenie nových poznatkov, vedomostí, postojov a návykov. Núti pacienta preberať zodpovednosť za vlastné zdravie. Ak sa chorý s epilepsiou budú k svojmu ochoreniu správať zodpovedne, tak aj verejnosť pochopí, že epilepsia sa vyskytuje rovnako ako každé iné ochorenie a ľudia s epilepsiou majú svoje životy, svoj kľud a svoje starosti rovnaké ako ostatní. Jediný rozdiel, ktorý existuje, je to, že niekedy jednoducho potrebujú našu pomoc. Je potešiteľné, že vznikajú organizácie, ktoré sa epileptikom snažia pomôcť. Môžu sa stretávať s ľuďmi s rovnakým osudom a vymieňať si s nimi informácie a rady. To všetko umožňuje zlepšenie kvality ich života.

Epilepsia u detí

Epilepsia je pomerne časté, chronické neurologické ochorenie u detí a adolescentov. Až 70 % dospelých s epilepsiou malo svoj prvý záchvat v prvých dvadsiatich rokoch života. Epilepsia je ochorenie, pri ktorom opakovane vzniká náhla porucha mozgových funkcií. Táto sa prejaví vo forme epileptického záchvatu rôzneho charakteru. Porucha funkcií pri jednom záchvate nie je trvalá, ale ak sa opakuje, dochádza k postupnému poškodzovaniu mozgu.

Epilepsia je chronické - dlhotrvajúce ochorenie, ktoré pri nedostatočnej liečbe významným spôsobom ovplyvňuje mozgové funkcie. Zvlášť výrazné je to u malých detí, ak záchvatová aktivita nastupuje v prvých mesiacoch života, kedy, ako vieme, do prvého roku života prebieha extrémne rýchly psychomotorický vývin. Nedostatočne kompenzovaná epilepsia u detí spôsobuje spomalenie vývoja psychomotoriky, ovplyvňuje vývin reči a školské schopnosti.

Príznaky epilepsie môžu byť veľmi rozmanité, niekedy na prvý pohľad ani nemusia byť považované za záchvat. Strach vyvoláva najmä tzv. „Grand mal“ - veľký záchvat s poruchou vedomia, kedy človek spadne, najprv je vystretý, oči má otvorené, ale nereaguje a potom nastupujú zášklby končatín. Postihnutý človek nedýcha alebo len chrčí, môže zmeniť farbu v tvári - omodrie, sliní, dochádza k pomočeniu alebo odchodu stolice. Okrem tohto dramatického záchvatu sa epilepsia môže prejaviť ako jemné zášklby niektorých svalov alebo končatín. U detí sú častejšie stavy kedy dieťa akoby nereaguje, nevníma ale nemá žiadny pohybový prejav. Niekedy sa jedná len o atypické pohyby očí alebo jazyka. Porucha vedomia nemusí byť jednoznačná. Rozdiely sú aj v dĺžke trvania záchvatov. Môže to byť len pár sekúnd, niekedy sa opakujú v sériách za sebou alebo trvajú dlhšie, väčšinou 1-2 minúty. Nebezpečný je stav, kedy sa vedomie neobnoví dlhšie ako 15 minút.

tags: #komplexná #ošetrovateľská #starostlivosť #o #pacienta #s