
Predbežné opatrenie predstavuje dôležitý nástroj v slovenskom právnom systéme, umožňujúci súdom dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zabezpečiť budúcu exekúciu. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o predbežných opatreniach, ich vykonateľnosti a podmienkach, s dôrazom na ich praktické využitie a aplikáciu v rôznych situáciách.
Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese. Jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania, v začatom konaní či po jeho skončení nastať. Neodkladné opatrenie nemá charakter konečného rozhodnutia a jeho účelom je zvyčajne len dočasná úprava pomerov účastníkov.
Neodkladné opatrenie je možné jednoducho definovať ako dočasné rozhodnutie súdu, ktorým súd môže upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, alebo rozhodnúť o spornej podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa, ak existuje bezprostredná neodkladná potreba pre takýto postup. V minulosti sa toto rozhodnutie označovalo ako predbežné opatrenie.
Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.
Právny základ pre predbežné opatrenia nájdeme v Civilnom sporovom poriadku (CSP). Podľa § 324 ods. 1 CSP: „Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.“
Prečítajte si tiež: Podmienky predbežného opatrenia na Slovensku
Podľa § 325 ods. 1 CSP: „Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.“
Podľa 325 ods. 2 písm. d CSP: „Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.“
Podľa § 329 ods. 1 CSP: „Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.“
Neodkladným opatrením môže súd rozhodnúť najmä o:
Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené určité podmienky stanovené zákonom.
Prečítajte si tiež: Analýza predbežného opatrenia súdu
Všetko je povinný osvedčiť navrhovateľ neodkladného opatrenia. Navrhovateľ musí súdu osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Nie je a nebola vlastníčkou nehnuteľnosti. odporcom, čím jej vzniknuté odvodené právo bývania zaniklo rozvodom manželstva.
Neodkladná potreba je najpodstatnejšou zákonnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek neodkladného opatrenia, čo je zrejmé už zo samotného názvu tejto formy rozhodnutia súdu. Súd môže takéto rozhodnutie vydať len ak treba o niečom zásadnom rozhodnúť a to bezodkladne. Samozrejme každý dobrý rodič keď už sa obráti na súd, tak očakáva okamžité riešenie problému svojho dieťaťa, tento subjektívny pocit, nech je akokoľvek správny, ešte neodôvodňuje vydanie takéhoto rozhodnutia súdom.
Podľa § 325 ods. 1 CSP môže súd nariadiť neodkladné opatrenie, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Účinky neodkladného opatrenia nastávajú spravidla doručením, čo znamená, že takéto rozhodnutie je vykonateľné a teda záväzné keď je doručené účastníkom konania a to bez ohľadu nato, či sa účastník konania odvolá alebo nie. Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou rozhodnutia, ktorá môže nastať až po rozhodnutí odvolacieho súdu a vykonateľnosťou, ktorá v prípade neodkladnej úpravy sa neviaže na právoplatnosť ako je tomu pri rozsudku, ale nastáva skôr.
Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Prečítajte si tiež: Zverenie do striedavej starostlivosti
Zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. pojednávania (§ 385 ods.
Pokiaľ ide o zánik predbežného opatrenia, tento je upravený v ustanovení § 77 ods. 1, 2 O. s. p. tak, že predbežné opatrenie zanikne, ak a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania; b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo; c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonatežnosti rozhodnutia o veci; d) uplynul určený čas. Po ktorý malo trvať alebo ak predbežné opatrenie zruší súd, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Rád by som sa podelil o zaujímavú otázku aplikácie zásady res iudicata na rozhodnutia o predbežných opatreniach. Aplikuje sa táto zásada pri opätovnom žiadaní o identické predbežko (ktoré už raz bolo zamietnuté) v neskoršom štádiu konania? Inými slovami, ak v spore o určenie vlastníctva k pozemku žalobca požiada o predbežný zákaz stavania na pozemku a súd návrh zamietne (pretože neexistujú indície, že žalovaný sa chystá stavať) a ak v neskoršom štádiu žalobca opäť požiada o identické predbežko, pretože žalovaný na pozemok už zváža cement, mal by súd druhý návrh odmietnuť z dôvodu právoplatne rozhodnutej veci?
Občiansky súdny poriadok uvedenú otázku priamo nerieši. Zásada res iudicata je upravená v § 159 ods. 3 OSP, ktorý sa podľa § 167 ods. 2 OSP primerane použije aj na uznesenia. Zákon však nevymedzuje, čo znamená "vec" ako tento pojem aplikovať na zmenené okolnosti pri návrhu na identické predbežné opatrenie.
Domnievam sa, že ak žalobca každý deň podáva identický návrh na predbežné opatrenie, mal by mať súd možnosť, "hádzať tieto návrhy do koša". Zároveň existuje množstvo situácií, kedy predbežné opatrenie v istom štádiu konania nebolo odôvodnené, v neskoršom štádiu však už pri zmene skutkových okolností odôvodnené je. Právoplatné rozhodnutie o predbežnom opatrení by teda v niektorých situáciách malo vylučovať rozhodovanie o identickom návrhu, v iných nie. Tieto situácie sa odlišujú práve okolnosťami - ak došlo k zmene okolností, mal by sa súd meritórne zaoberať aj druhým návrhom na predbežné opatrenie, hoci petit aj strany sú identické.
Je zaujímavé, že podľa českej judikatúry rozhodnutie o predbežnom opatrení síce je res iudicata, čo ale neplatí v prípade zmeny okolností.
Z rakúskej judikatúry som k uvedenej problematike našiel jedno rozhodnutie (aj keď som presvedčený, že Michal hneď vytiahne aspoň tri :-)). Z tohto rozhodnutia podľa mňa vyplýva, že rakúska judikatúra taktiež dospela k určitej strednej ceste, podľa ktorej je opakovaný návrh na predbežné opatrenie prípustný len pri zmene okolnosti.
V konaní týkajúcom sa starostlivosti o maloleté deti možno použiť aj predbežné opatrenie; treba však starostlivo uvážiť, či sú na takéto opatrenie splnené všetky zákonné podmienky (R 16/1966).
Krajský súd v konaní pod sp. zn. 1 Cob 389/2010 ako odvolací súd riešil otázku, či rozhodnutie o predbežnom rozhodnutí zakladá prekážku rei iudicatae voči neskoršiemu návrhu v rámci toho istého konania na identické predbežné opatrenie odôvodnené však novými skutkovými okolnosťami.
Kúpil som stroje v dražbe, ale ich súčasný užívateľ mi ich odmieta vydať. Navštívil som firmu s cieľom získať svoje stroje, avšak keďže mi ich nechceli vydať, privolal som políciu. Polícii som predložil doklady o kúpe strojov a mal som aj svedkov, s ktorými sme spísali dokument o tom, že mi stroje odmietli vydať. Policajti mi však nepomohli a odporučili mi obrátiť sa na súd. Zaplatil som 500 eur za podanie žaloby. Mesiac nato mi súd vydal predbežné opatrenie, podľa ktorého firma, ktorá na mojich strojoch vykonáva produkciu ďalej, nesmie s nimi nijako manipulovať.
Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu.
Ja som to chcel trochu nadnesený problém využiť na diskurz inej otázky: je potrebné, aby OSP obsahoval textualisticky vyjadrené nejaké zásady?
Nemám celkom jasný názor na to - z môjho pohľadu sa mi to nejaví ako nevyhnutné, keďže argumentačne viem dospieť k tomu, že zákaz zneužívania práva plynie z čl. 1 Ústavy SR. Väčšina ľudí však (zo skúsenosti) pracuje s právnymi normami skôr textualisticky ako diskurzívne.
Rodičovská dohoda je vždy lepšia ako akékoľvek direktívne rozhodnutie súdu, či už vo forme rozsudku alebo neodkladného opatrenia. Vždy sa pokúste ako rodičia dohodnúť, pretože len Vy najlepšie poznáte svoje dieťa, nenechávajte to na iných. Pokiaľ máte napríklad za sebou „divoký rozchod“ a odchod zo spoločnej domácnosti, oplatí sa počkať pár dní či týždňov, kým sa situácia trochu neupokojí a potom sa skúsiť porozprávať s čistou a hlavne chladnou hlavou s druhým rodičom o dieťati. Netreba však čakať ani príliš dlho, ako vyššie uvádzam, dieťa si rýchlo zvyká na nové prostredie či podmienky starostlivosti o neho. Ak nedospejete k dohode, odporúčam kontaktovať UPSVAR, ktorý zastupuje mal.
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je spravidla okresný súd, v ktorom obvode mal. dieťa žije.
tags: #predbežné #opatrenie #vykonateľnosť #podmienky