Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom

Pleurálny výpotok predstavuje nahromadenie tekutiny v pleurálnej dutine, priestore medzi pľúcami a hrudnou stenou. Tento stav môže byť spôsobený rôznymi ochoreniami, od infekcií a zápalov až po onkologické ochorenia a srdcové zlyhanie. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o pacienta s pleurálnym výpotkom zahŕňa nielen monitorovanie a liečbu základného ochorenia, ale aj zmierňovanie symptómov, zlepšovanie kvality života a poskytovanie psychosociálnej podpory.

Úvod do paliatívnej starostlivosti

Paliatívna medicína sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov a ich rodín, ktorí čelia život ohrozujúcim ochoreniam. Cieľom je zmierniť utrpenie prostredníctvom včasnej identifikácie a liečby bolesti a iných fyzických, psychosociálnych a duchovných problémov. Paliatívna starostlivosť zahŕňa aj pomoc príbuzným pacienta počas choroby a po jeho smrti. Paliatívna medicína má základ v hospicovom hnutí, ktoré vzniklo ako odpoveď na závažné problémy nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich v druhej polovici 20. storočia.

História a vývoj paliatívnej starostlivosti

Na základe zásadných medicínskych objavov sa zmenil priebeh mnohých ochorení a zvýšila sa nádej pacientov na ich úplné vyliečenie. Na druhej strane sa pacienti s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacienti stali záťažou z ekonomického hľadiska pre nemocnice a traumou lekárov, ktorí chceli byť úspešní v liečbe. Zomierajúci nedostávali primeranú liečbu príznakov a boli osamelí, odlúčení od svojich blízkych v neosobných pretechnizovaných nemocničných zariadeniach. Na tieto nedostatky reagovali sestry a lekári zdôrazňovaním povinnosti nielen liečiť a vyliečiť, ale aj pomáhať účinne tam, kde vyliečenie nie je možné a smrť je nevyhnutná.

Za vedúcu osobnosť v hospicovom hnutí možno považovať Cicely M. Saundersovú, neústupnú a presviedčajúcu anglickú lekárku, zakladateľku prvého moderného hospicu v Európe, hospicu sv. Krištofa v Londýne (1967) a priekopníčku koncepcie „celkovej bolesti“ nevyliečiteľne chorého a zomierajúceho, ktorá má súčasne somatický, psychický, sociálny a spirituálny rozmer. Prvé oddelenie paliatívnej starostlivosti vzniklo v Montreali vo fakultnej nemocnici r. 1973, založil ho chirurg-onkológ Balfour Mount, ktorý prvýkrát použil termín „paliatívna starostlivosť“. Tento názov sa ujal a používa sa naďalej.

Princípy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť sa nezameriava na špecifické ochorenie. Zahrňuje obdobie od diagnózy pokročilého ochorenia až po koniec trúchlenia pozostalých, čo môže byť roky, týždne a zriedkavejšie len dni. Paliatívna medicína je špecializačný odbor, ktorý sa zaoberá diagnostikou a liečbou pacientov s chronickou nevyliečiteľnou, pokročilou a aktívne progredujúcou chorobou s časovo obmedzeným prežívaním. Cieľom paliatívnej medicíny je udržanie najvyššej možnej kvality života pacienta až do jeho smrti.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o popáleniny: Prehľad postupov

Paliatívnu starostlivosť zabezpečuje multidisciplinárny tím lekárov, sestier a iných zdravotníckych pracovníkov. Hospicová starostlivosť je paliatívna starostlivosť poskytovaná pacientom s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúcim pacientom hospicom ako samostatným zdravotníckym zariadením. Zahŕňa všetky prvky paliatívnej starostlivosti: paliatívnu medicínu, ošetrovateľskú, psychologickú, spirituálnu, respitnú a terminálnu starostlivosť, ako aj starostlivosť o pozostalých. Môže sa poskytovať formou ústavnou i ambulantnou (tzv. mobilným hospicom).

Paliatívna ošetrovateľská starostlivosť je komplexná ošetrovateľská starostlivosť poskytovaná sestrami s odbornou spôsobilosťou a je zameraná hlavne na manažment a uspokojovanie potrieb pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta. Respitná starostlivosť je súčasťou ústavnej paliatívnej starostlivosti. Rozumie sa tým stimulujúca zmena prostredia umožňujúca vzájomnú podporu a spoluprácu osôb zainteresovaných do starostlivosti o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta vrátane jeho rodiny s cieľom eliminovať dôsledky psychosociálnej záťaže vyplývajúcej z vykonávania paliatívnej starostlivosti. Terminálna starostlivosť je súčasťou paliatívnej starostlivosti, ktorá predstavuje starostlivosť o pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta v posledných dňoch a hodinách pred úmrtím. Starostlivosť o rodinu je súčasťou paliatívnej starostlivosti a znamená psychosociálnu podporu rodine pacienta pred jeho smrťou, počas zomierania a po jeho úmrtí. Cieľom tejto starostlivosti je predchádzať psychickým ochoreniam, ktoré vznikajú z nespracovaných zážitkov a straty blízkeho človeka. Špeciálnu pozornosť si vyžadujú deti, ktoré sa so smútením a stratou vyrovnávajú osobitným spôsobom. Dobrovoľníci sú organizovanou a školenou skupinou ľudí, ktorí sú ochotní svoj voľný čas tráviť nezištnou pomocou druhým. Neposkytujú zdravotnú starostlivosť, ani keby boli profesiou zdravotnícki pracovníci. Ak je to potrebné, vykonávajú doplnkové a vedľajšie činnosti technického alebo kultúrneho charakteru s cieľom psychosociálnej podpory zdravotníckych pracovníkov, pacientov, alebo ich rodín: napr. podávanie informácií o zdravotníckom zariadení na orientáciu, sprevádzanie na procedúry, aranžovanie prostredia, drobné nákupy, či kultúrne vystúpenia.

Formy paliatívnej starostlivosti

Paliatívna starostlivosť resp. medicína sa poskytuje formou ambulantnej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ambulantná zdravotná starostlivosť v odbore paliatívna medicína v podobe domácej starostlivosti (návštevná služba vykonávaná tzv. mobilným hospicom) je ideálnou formou starostlivosti o nevyliečiteľne chorých a zomierajúcich pacientov za podmienok, že ich zdravotný stav je stabilizovaný, symptómy ochorenia pod kontrolou, pacient má rodinné zázemie a domáca starostlivosť je dostupná. Stacionáre paliatívnej medicíny poskytujú celodennú ambulantnú paliatívnu starostlivosť, ktorá je kratšia ako 24 hodín, ak pacient s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúci pacient vyžaduje denne ošetrovateľskú starostlivosť, ak rodina nevládze zabezpečiť sociálne zázemie 24 hodín denne, alebo ak rodina potrebuje ostať ekonomicky aktívna. Ústavnú zdravotnú starostlivosť v odbore paliatívna medicína vykonávajú: hospice ako samostatné zdravotnícke zariadenia určené na poskytovanie paliatívnej starostlivosti so sídlom v samostatnej budove. Optimálny počet postelí v hospici je 20. Súčasťou hospicu môže byť stacionár paliatívnej starostlivosti, mobilný hospic, ambulancia paliatívnej medicíny, alebo iné ambulancie špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Oddelenia paliatívnej medicíny v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach. ako ich organizačná súčasť. Optimálny počet postelí je 10 až 20; odporúčajú sa jednoposteľové izby s príslušenstvom pre pacientov, pri ktorých je možnosť ubytovania blízkej osoby. Pobyt pacienta s nevyliečiteľným ochorením a zomierajúceho pacienta na oddelení sa riadi jeho potrebami. Jednotky paliatívnej medicíny, zriaďované pri geriatrických, iných zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Sestra: 1. špeciálny pedagóg /liečebný pedagóg u detského mobilného hospicu: 1.

Indikácie pre paliatívnu starostlivosť

Indikácie na konzílium a/alebo hospitalizáciu na oddelení paliatívnej starostlivosti alebo v hospici:

• Bolesť rôzneho pôvodu (somatická, viscerálna, neuropatická a v kombinácii), ich diferenciálna diagnostika, vrátane CT a/alebo MRI, liečba, vrátane invazívnych analgetických postupov (napr.
• Pacient s progredujúcim neurodegeneratívnym ochorením, pacient s progredujúcim demyelinizačným ochorením, pacient s progredujúcou neuromuskulárnou dystrofiou s/so: dýchavicou, bolesťou, renálnym postihnutím, intenzívnou rehabilitáciou.
• Pacient s chronickou obštrukčnou bronchopulmonálnou chorobou v terminálnom štádiu s /so: globálnou respiračnou insuficienciou, dýchavicou vyžadujúcou medikamentóznu liečbu, bolesťami.
• Peritonitída pri peritoneálnej dialýze.
• Pacient v perzistentnom vegetatívnom stave (po kraniocerebrálnom poranení, kardiopulmonálnej resuscitácii)
• Pacient so závažnými bolesťami neonkologického pôvodu, ktorého nemožno nastaviť na analgetickú liečbu ambulantne.

Vzhľadom na to, že terminálna fáza onkologického (alebo iného) ochorenia sa nedá presne ohraničiť, hospitalizácia je indikovaná opakovane, pre progresiu ochorenia a jeho príznakov, ak ich nemožno zvládnuť ambulantne.

Prečítajte si tiež: Starostlivosť o telo imobilného pacienta

Spolupráca a organizácia paliatívnej starostlivosti

Pracoviská paliatívnej starostlivosti úzko spolupracujú so všetkými medicínskymi odbormi pri diagnostike, terapii dispenzarizácii, prevencii a ošetrovaní pacientov, najmä s pracoviskami klinickej onkológie, vnútorného lekárstva a algeziológie. V rámci medzinárodnej spolupráce sa poskytovatelia individuálne aj organizovane zapájajú do Európskej asociácie paliatívnej starostlivosti (European Association of Palliative Care - EAPC) - Sekcie pre rozvoj paliatívnej starostlivosti v strednej a východnej Európe, na ktorej aktivitách sa zúčastňujú zdravotnícki pracovníci rozvíjajúci paliatívnu starostlivosť v Slovenskej republike. Na Slovensku je založená Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti, ktorá by sa chcela stať kolektívnym členom Európskej asociácie paliatívnej starostlivosti.

Odborno - metodické vedenie starostlivosti v paliatívnej medicíne zabezpečuje Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s hlavným odborníkom pre paliatívnu medicínu. Poradným zborom pre hlavného odborníka je Sekcia paliatívnej starostlivosti Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti a Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti.

Povinné hlásenie sa týka onkologických ochorení (hlásenie smrti pacienta s nádorovým ochorením), hlásenia nozokomiálnych nákaz, hlásenia nežiaducich účinkov liekov a iné. Spracovanie štatistických údajov a ich povinné hlásenie sa vykonáva v spolupráci s Národným centrom zdravotníckych informácii v Bratislave v zmysle osobitných predpisov. S ohľadom na definíciu dispenzárnej starostlivosti sa považuje každý pacient zaradený po paliatívnej starostlivosti za dispenzarizovaného podľa osobitného predpisu.

Ošetrovateľská starostlivosť pri pleurálnom výpotku

Hodnotenie pacienta

Prvým krokom v ošetrovateľskej starostlivosti je dôkladné zhodnotenie pacienta. To zahŕňa:

• Anamnéza: Zistenie príčiny pleurálneho výpotku, trvania symptómov, pridružených ochorení a užívanej liečby.
• Fyzikálne vyšetrenie: Posúdenie dýchania, auskultácia pľúc, meranie vitálnych funkcií (teplota, pulz, krvný tlak, saturácia kyslíkom).
• Monitorovanie symptómov: Sledovanie dýchavičnosti, bolesti na hrudníku, kašľa a iných príznakov.

Ošetrovateľské diagnózy

Na základe zhodnotenia sa stanovujú ošetrovateľské diagnózy, napríklad:

Prečítajte si tiež: Čo je komplexná ošetrovateľská starostlivosť?

• Zhoršená výmena plynov v dôsledku nahromadenia tekutiny v pleurálnej dutine.
• Bolesť v súvislosti s tlakom tekutiny na hrudník.
• Úzkosť v dôsledku dýchavičnosti a neistoty.
• Riziko infekcie v mieste zavedenia hrudnej drenáže.

Ošetrovateľské intervencie

Ošetrovateľské intervencie sú zamerané na:

• Zlepšenie dýchania: Polohovanie pacienta do polohy, ktorá uľahčuje dýchanie (napr. sedenie s oporou), podávanie kyslíka podľa ordinácie lekára, monitorovanie saturácie kyslíkom.
• Zmiernenie bolesti: Podávanie analgetík podľa ordinácie lekára, aplikácia teplých alebo studených obkladov na hrudník, relaxačné techniky.
• Redukciu úzkosti: Poskytovanie informácií o stave a liečbe, povzbudzovanie pacienta k vyjadreniu pocitov, zabezpečenie prítomnosti blízkej osoby.
• Starostlivosť o hrudnú drenáž: Monitorovanie funkcie drenáže, zabezpečenie sterility pri manipulácii, sledovanie známok infekcie v mieste zavedenia.
• Vzdelávanie pacienta a rodiny: Informovanie o pleurálnom výpotku, liečbe, možných komplikáciách a ošetrovateľských postupoch.

Špecifické ošetrovateľské postupy

• Thorakocentéza: Asistencia pri thorakocentéze (punkcii pleurálnej dutiny) a monitorovanie pacienta po zákroku.
• Starostlivosť o hrudný drén: Pravidelná kontrola systému hrudného drénu, sledovanie množstva a charakteru odvádzanej tekutiny, zabezpečenie, aby bol systém uzatvorený a funkčný.
• Rehabilitácia: Podpora pacienta pri dychových cvičeniach a postupnom zvyšovaní fyzickej aktivity.

Paliatívna starostlivosť pri pleurálnom výpotku

U pacientov s pokročilým ochorením, kde pleurálny výpotok spôsobuje výrazné ťažkosti a nie je možné ho úplne odstrániť, zohráva paliatívna starostlivosť kľúčovú úlohu.

Zameranie paliatívnej starostlivosti

• Zmiernenie symptómov: Dôraz sa kladie na zmiernenie dýchavičnosti, bolesti a iných nepríjemných symptómov.
• Psychosociálna podpora: Poskytovanie podpory pacientovi a jeho rodine pri zvládaní emócií, strachu a neistoty.
• Spirituálna podpora: Pomoc pacientovi pri hľadaní zmyslu a nádeje.
• Zlepšenie kvality života: Snaha o udržanie čo najvyššej možnej kvality života pacienta.

Paliatívne ošetrovateľské intervencie

• Podávanie liekov: Pravidelné podávanie liekov proti bolesti, dýchavičnosti a iným symptómom.
• Oxygenoterapia: Podávanie kyslíka na zmiernenie dýchavičnosti.
• Pleurálna punkcia: Opakovaná pleurálna punkcia na odstránenie tekutiny a zmiernenie tlaku na pľúca.
• Pleurodéza: Zavedenie látky do pleurálnej dutiny, ktorá spôsobí zrast pľúc s hrudnou stenou a zabráni opätovnému hromadeniu tekutiny.
• Psychologická podpora: Rozhovory s pacientom a rodinou, poradenstvo, relaxačné techniky.
• Spirituálna podpora: Zabezpečenie kontaktu s duchovným, modlitby, meditácie.

Systém kontroly kvality

Poskytovateľ je povinný nepretržite zabezpečovať systém kvality. Systém kvality u poskytovateľa je písomné dokumentovaný systém, ktorého cieľom je zabezpečiť poskytovanie nepretržitej minimálne štandardizovanej starostlivosti, dodržiavaním minimálnych normatívov personálneho zabezpečenia a materiálno technického vybavenia pracovísk. Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s hlavným odborníkom pre paliatívnu medicínu a Sekciou paliatívnej starostlivosti Slovenskej spoločnosti pre štúdium a liečbu bolesti vypracuje štandardy zdravotnej starostlivosti v odbore paliatívna medicína.

Vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov v poskytovaní zdravotnej starostlivosti v paliatívnej medicíne na výkon špecializovaných pracovných činností a výkon certifikovaných pracovných činností sa uskutočňuje v akreditovaných špecializačných študijných programoch a v certifikačných študijných programoch podľa osobitného predpisu pre jednotlivé kategórie podieľajúce sa na starostlivosti. Pre výkon odborného zástupcu v hospici, mobilnom hospici a stacionári paliatívnej medicíny je potrebná licencia na výkon odborného zástupcu v povolaní lekár v odbore paliatívna medicína. V prechodnom období sa alternatívne akceptuje aj licencia v niektorom z odborov vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, algeziológia, neurológia, geriatria a v zariadeniach určených pre deti aj pediatria. Pre výkon funkcie vedúceho lekára (primára) oddelenia paliatívnej medicíny, výkon povolania lekára jednotky paliatívnej medicíny, ambulancie paliatívnej medicíny, mobilného hospicu a stacionára paliatívnej medicíny je potrebná licencia na výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár v odbore paliatívna medicína. V prechodnom období sa alternatívne akceptuje aj lekár so špecializáciou v niektorom z nasledovných špecializačných odborov a to: vnútorné lekárstvo, klinická onkológia, algeziológia, neurológia, geriatria a v zariadeniach určených pre deti pediatria. Sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa uskutočňuje podľa osobitného predpisu.

tags: #komplexná #ošetrovateľská #starostlivosť #o #pacienta #s