
Spotrebiteľ, ako slabšia zmluvná strana v rámci práva celej Európskej únie, zasluhuje zvýšenú ochranu. Tento článok sa zameriava na podmienky konania o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy, pričom zohľadňuje legislatívu, ktorá má eliminovať praktiky niektorých podnikateľov a venuje sa neprijateľným zmluvným podmienkam.
Spotrebiteľská zmluva je definovaná ako zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom, teda fyzickou osobou - nepodnikateľom. A to bez ohľadu na formu - či ide o písomnú alebo ústnu zmluvu, prípadne o elektronicky uzatvorený obchod. Napríklad, ak si spotrebiteľ kúpi tovar v predajni a zaplatí, dochádza k uzatvoreniu spotrebiteľskej kúpnej zmluvy. Rovnako je zmluvou aj situácia, ak bola iba vypísaná objednávka a dodaný tovar, lebo ide v právnom zmysle o dohodu, a teda uzatvorenú zmluvu.
Ochrana spotrebiteľa je zabezpečená prostredníctvom jednotlivých predpisov. V prípade, ak poskytuje služby). Tým mali byť vylúčené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Ak by zmluva obsahovala ustanovenia porušujúce spotrebiteľské práv, by boli neplatné. Za porušenie týchto ustanovení boli udelené nemalé pokuty. Nie je dôležité, či sa zmluvy nachádzajú na jednej listine. Ak by spotrebiteľ platne odstúpil od prvej zmluvy, rušila by sa aj zmluva druhá.
Definícia neprijateľnej zmluvnej podmienky je značne všeobecná. Ide o ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa poškodzujúca. Častým príkladom je situácia, keď je spotrebiteľ postavený pred hotovú zmluvu a spotrebiteľ má povinnosť odškrtnúť akceptáciu tejto podmienky. Nestačí, že sa spotrebiteľ oboznámil s podmienkami. Ak by však orgány rozhodli, že táto podmienka je v poriadku. Zákon chráni spotrebiteľa pred podmienkami v neprospech spotrebiteľa. Ak si dodávateľ dáva podmienky voči predajcovi, zákon v tom problém nevidí. Spotrebiteľ s nimi spravidla iba súhlasí alebo zmluvu neuzavrie.
Zmluvné podmienky musia byť jasne a zrozumiteľne. Ak by bola cena určená nejasne, takáto zmluva by bola neplatná. Za individuálne dojednané sa nepovažujú tie, ktoré spotrebiteľ bežne nemôže ovplyvniť obsah predpripravenej zmluvy. Ak dodávateľ tvrdí, že podmienky boli so spotrebiteľom individuálne dojednané, znáša dôkazné bremeno tohto tvrdenia.
Prečítajte si tiež: Všetko o výberových konaniach
Neprijateľné podmienky, ktoré boli zhodnotené súdmi alebo kontrolnými orgánmi ako neprijateľné, sú neplatné. To platí aj pre ďalšie podmienky, ktoré by spĺňali definíciu neprijateľnosti. Spotrebiteľ sa môže domáhať svojich nárokov v súdnom spore. Rozhodnutie súdu ovplyvní jeho ďalšiu činnosť. Ak súd v individuálnej veci rozhodne, je preukázaná neprijateľnosť podmienky. Spotrebiteľ má právo na zadosťučinenie (všetko vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke). Používanie takejto podmienky je zakázané. Ak bol vydaný rozsudok uznávajúci používanie neprijateľných zmluvných podmienok.
Medzi neprijateľné podmienky patrí napríklad uloženie spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu alebo zmluva, ktorá je značne komplikovaná a neprehľadná.
Slovenská republika prijala opatrenia na ochranu trhu a spotrebiteľov. Dôležitým aspektom je aj úprava veľkosti písma v spotrebiteľských zmluvách. Ak je text písaný menším písmom, ako zvyšok zmluvy (okrem nadpisov v zmluve). A zákon takúto zmluvu považuje za neplatnú.
Spotrebiteľ sa nemôže ani dobrovoľne vzdať svojich práv. Ak by s tým súhlasil, pôjde o porušenie zákona. V prípade sporu sa uplatňuje výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Presunuté na podnikateľov.
Občiansky zákonník (§ 40a) uvádza, kedy sa právny úkon považuje za platný, pokiaľ sa ten, koho sa právny úkon týka, nedovolá tejto neplatnosti. Urobiť tak možno dvoma spôsobmi: oznámením druhému účastníkovi právneho úkonu alebo prostredníctvom súdneho konania. Pri relatívnej neplatnosti platí premlčacia doba. Ak sa osoba dovoláva relatívnej neplatnosti po troch rokoch, druhý účastník právneho úkonu môže použiť námietku premlčania. Súd prihliada na relatívnu neplatnosť len na žiadosť dotknutej osoby.
Prečítajte si tiež: Zamestnanosť na Kysuciach
Absolútne neplatný právny úkon nemá od začiatku žiadne právne následky, hľadí sa naň, akoby neexistoval.
Podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie.
Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu, že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
V spotrebiteľskej zmluve sa môžu vyskytovať aj podmienky vyzerajúce ako neprijateľné, byť to tak môže v prípade, ak sa dodávateľ so spotrebiteľom individuálne dohodol na ich znení, pozor však, nestačí, že dodávateľ spotrebiteľa oboznámi s obsahom individuálnych podmienok, spotrebiteľ musí mať možnosť sa k nim vyjadriť a mať možnosť ovplyvniť obsah spotrebiteľskej zmluvy. Ak v prípade súdneho sporu dodávateľ nepreukáže, že spotrebiteľ naozaj o predmetných ustanoveniach vedel a súhlasil s ich znením, nebudú považované za individuálne dojednané a pamätať treba aj na to, že dojednanie individuálnych podmienok medzi spotrebiteľom a dodávateľom sa nesmie udiať v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok.
Prečítajte si tiež: Kritériá výberových konaní ÚPSVaR Trenčín
Spotrebiteľ a dodávateľ sa medzi sebou nemôžu dohodnúť, že na ich právny vzťah sa nebudú vzťahovať právne predpisy, resp. konkrétne ustanovenia poskytujúce ochranu spotrebiteľovi. Všetky zmluvné dojednania, ktorých zámerom je obmedziť spotrebiteľovi náležitú ochranu, sú absolútne neplatné. Taktiež neplatným dojednaním sa rozumie také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, v zmysle ktorého sa spotrebiteľ vopred vzdáva zákonom priznaných práv. Zákaz vzdania sa spotrebiteľských práv má zabezpečiť, aby sa spotrebiteľovi nezhoršilo postavenie spotrebiteľa, nezabránilo sa mu domáhať sa patričnej ochrany a predísť tak finančnému úpadku.
Právo súdu vysloviť v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasledujúcich CSP len s účinkami inter partes.
Pri posudzovaní platnosti spotrebiteľskej zmluvy sa všeobecné súdy musia zaoberať celkovou vyváženosťou práv účastníkov zmluvy a vychádzať z princípu ochrany spotrebiteľa ako jedného z kľúčových princípov súčasného občianskeho práva. Opačný postup vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces zaručenému článkom 36 ods.
Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Súd je povinný umožniť účastníkom vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, aby tak dosiahol svoje rozhodnutie predvídateľným, inak by v prípade určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom a tak bez ďalšieho vytvoril vo vzťahu k tomuto výroku stav pre kasačné rozhodnutie apelačného súdu.
Ako podnikateľ, tak aj spotrebiteľ musia mať adekvátnu možnosť sa s obsahom obchodných podmienok oboznámiť, to však neznamená, že tak skutočne urobia. Obchodné podmienky, na ktoré v zmysle § 273 ods. 1 OBZ zmluva odkazuje a ktoré sú k nej pripojené alebo sú zmluvným stranám známe, nemusia byť samostatne podpisované účastníkmi zmluvného vzťahu. V pochybnostiach však musí ten, kto sa ich dovoláva, preukázať, že boli k zmluve pripojené alebo že boli druhej strane známe.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Výnimku predstavujú špecifické prípady, kedy sa z povahy veci uplatňuje špecifický režim (zmluva o preprave osôb a pod.)
Napriek tomu, že exekučný súd nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, súd prvého stupňa tak v preskúmavanom rozhodnutí činí, čo treba odmietnuť, ako neprípustné. Súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods. 2 EP, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom formulovanými požiadavkami.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.
Oznamy obchodníkov o tom, že spotrebiteľ vyhral cenu sú agresívnou obchodnou praktikou a preto zakázané, ak by spotrebiteľ na spoznanie podstaty výhry mal hoci len nepatrný výdavok.
Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný.
tags: #konanie #o #neplatnost #spotrebitelskej #zmluvy #podmienky