Konateľ starobný dôchodok: Podmienky a aspekty

Starobný dôchodok je dôležitou súčasťou sociálneho zabezpečenia pre každého občana. V prípade konateľov spoločností s ručením obmedzeným (s.r.o.) existujú špecifické podmienky a aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní nároku na tento dôchodok. Tento článok sa zameriava na podrobné vysvetlenie týchto podmienok a poskytuje komplexný prehľad o problematike starobného dôchodku pre konateľov s.r.o.

Úvod do problematiky starobného dôchodku

Získanie nároku na starobný dôchodok je podmienené splnením určitých kritérií, ktoré stanovuje zákon o sociálnom poistení. Pre konateľov s.r.o. je dôležité vedieť, ako ich postavenie ovplyvňuje ich nárok na dôchodok a aké kroky môžu podniknúť, aby si zabezpečili čo najvyšší dôchodok.

Dôležitosť dôchodkového poistenia pre konateľov

Pre získanie nároku na starobný dôchodok, ako aj na invalidný dôchodok, je kľúčová doba poistenia. Dôchodkové poistenie, aj pri symbolickom príjme, je lepšie ako žiadne poistenie.

Podmienky nároku na starobný dôchodok

Pre získanie nároku na starobný dôchodok je potrebné splniť niekoľko základných podmienok:

• Doba poistenia: Získanie potrebnej doby dôchodkového poistenia.
• Vek: Dovŕšenie zákonom stanoveného dôchodkového veku.

Predčasný starobný dôchodok

Jednou z možností je aj predčasný starobný dôchodok (PSD). Podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. existujú určité podmienky pre jeho priznanie. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v § 67 ods. 7 ZSP. O predčasný starobný dôchodok nie je možné požiadať spätne (§ 67 ods. 17 ZSP).

Prečítajte si tiež: Konateľ a sociálny fond

Podmienky pre SZČO

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ak spĺňa ďalšie podmienky) má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona.

Príklady situácií

• Pani Antónia pracuje na dohodu o vykonaní práce.
• Pán Alfonz je SZČO, je živnostník.
• Pani Alžbeta je zamestnaná na polovičný úväzok a súčasne je finančná poradkyňa na základe licencie NBS. Pani Alžbeta musí najneskôr k 30.9.2024 ukončiť zamestnanie. Činnosť finančnej poradkyne ukončiť nemusí, viď § 67 ods. 7 ZSP. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 4 ZSP však má (resp. Podľa § 67 ods. 7 ZSP).
• Pán Peter poberá predčasný starobný dôchodok od novembra 2023. V období od 1.1.2024 do 31.12.2024 má u zamestnávateľa uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej si uplatnil OOP. Za mesiac 8/2024 jeho odmena (bez odpočítania OOP) dosiahne v súčte od začiatku roka sumu 2450 €.

Práca popri predčasnom starobnom dôchodku

Uzatvorenie dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, pri ktorej si občan uplatní odvodovú odpočítateľnú položku (OOP) podľa § 227a ZSP, je možné až po vydaní rozhodnutia o priznaní predčasného starobného dôchodku. Podľa § 67 ods. 7 ZSP môže poberateľ predčasného starobného dôchodku zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

Príklady z praxe

• Pán Stanislav mal vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 22.11.2023. V súlade s § 67 ods. 7 ZSP mu Sociálna poisťovňa listom oznámila, že ak chce pracovať na dohodu s OOP, musí jej doručiť čestné vyhlásenie, že jeho príjem nepresiahne sumu 2400 € za rok 2024. Pán Stanislav bude na dohodu s OOP pracovať aj počas roka 2025.
• Pani Sára mala vydané rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku k 14.11.2024. Od 1.1.2025 pracuje na dohodu o pracovnej činnosti s uplatnením OOP. Za mesiac december pani Sára dostala okrem pravidelnej odmeny 200 € aj špeciálnu ročnú odmenu 5000 €. Celková suma, ktorú mala v hrubom vyplatenú, dosiahla 5200 €.

Výpomoc rodinnému príslušníkovi

Po priznaní predčasného starobného dôchodku je možné pracovať formou výpomoci rodinnému príslušníkovi bez pracovnej zmluvy. Táto možnosť sa týka fyzickú osobu - podnikateľa - napr. s.r.o., ktorá má dvoch spoločníkov, ktorí sú príbuzní v priamom rade - starý rodič, rodič, dieťa, vnuk a vnučka alebo sú súrodenci - brat alebo sestra, resp. manžel a manželka. Súčasne musí platiť, že vypomáhajúci rodinný príslušník musí byť k podnikateľovi, resp. spoločníkovi s.r.o. v niektorom z uvedených príbuzenských vzťahov. Poberateľ predčasného starobného dôchodku tak môže pracovať v pozícii vypomáhajúceho rodinného príslušníka bez pracovnej zmluvy pri splnení vyššie uvedených podmienok - napríklad výpomoc manželke, ktorá je SZČO, výpomoc bratovi v jeho jednoosobovej s.r.o.

Vplyv postavenia konateľa na sociálne a zdravotné poistenie

S účinnosťou od 1. januára 2011 nadobudli postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia niektoré nové kategórie fyzických osôb, vrátane konateľov a spoločníkov, ktoré sa za túto kategóriu do konca roka 2010 nepovažovali. Táto zmena je dôsledkom novej koncepcie definície zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia, ktorá bola ustanovená v novele č. 499/2010 Z. z. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZZP), ako aj v novele č. 543/2010 Z. z. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSP). Obe novely boli schválené dňa 2. decembra 2010.

Základné pojmy

Je dôležité vysvetliť základné pojmy - ktorá fyzická osoba sa považuje za spoločníka alebo konateľa, ako správne zadefinovať jej právny vzťah k spoločnosti s r. o., čo je podiel na zisku.

Prečítajte si tiež: Odvodové povinnosti pri čiastočnom invalidnom dôchodku a konateľstve

Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OZ) môžu byť za účelom podnikania založené tieto druhy obchodných spoločností: verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným a akciová spoločnosť. Cieľom tohto článku je upriamiť pozornosť na zmeny v postavení konateľov a spoločníkov spoločností s ručením obmedzením (ďalej len spoločností s r. o.).

Orgány spoločnosti s r.o. a postavenie spoločníka

Spoločnosť s r. o. je kapitálová spoločnosť, ktorú môže založiť minimálne jedna osoba, maximálne však 50 spoločníkov. Spoločnosť s r. o. vzniká dňom zápisu do obchodného registra. Návrh na zápis do obchodného registra podávajú a podpisujú všetci konatelia spoločnosti. Orgánmi spoločnosti s r. o. sú valné zhromaždenie, konatelia a dozorná rada (ak je zriadená). Spoločníkom sa stáva osoba, ktorá je určená v spoločenskej zmluve, a to dňom zápisu obchodnej spoločnosti do obchodného registra. Spoločníci vykonávajú práva týkajúce sa riadenia spoločnosti a kontroly jej činnosti na valnom zhromaždení v rozsahu a spôsobom uvedeným v spoločenskej zmluve, prípadne v stanovách. Valné zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov.

Vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom

Zo § 66 ods. 3 OZ vyplýva, že vzťah medzi spoločnosťou a spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, tzn. že zmluva o zariaďovaní záležitostí sa vyžaduje vtedy, keď spoločník zariaďuje záležitosti spoločnosti. Vykonávaním činnosti tohto druhu vzniká medzi spoločníkom a spoločnosťou právny vzťah, ktorý je obchodnoprávnym vzťahom a riadi sa ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť, že typ zmluvy, na základe ktorej je upravený vzťah s právnickou osobou, a teda aj vyplácanie príslušnej odmeny, nemá vplyv na zaradenie odmeny medzi iné druhy príjmov, vždy pôjde o príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP).

Povinnosti a práva spoločníka

Základnou povinnosťou spoločníka je splnenie vkladovej povinnosti, t. j. splatenie vkladu, na ktorého vloženie sa zaviazal v spoločenskej zmluve. V zmysle § 113 OZ je spoločník povinný splatiť vklad do plnej výšky najneskôr však do piatich rokov od vzniku spoločnosti alebo od jeho vstupu do spoločnosti, alebo od prevzatia záväzku na nový vklad. Tejto povinnosti nemožno spoločníka zbaviť. V zmysle § 123 OZ majú spoločníci nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

Podiel na zisku

Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť spoločníkovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, že spoločník môže mať v spoločnosti na výkon pracovných činností uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na práceneschopnosť konateľa

Konateľ spoločnosti s r.o.

Obchodné spoločnosti ako právnické osoby konajú navonok prostredníctvom štatutárnych orgánov. Bez existencie štatutárneho orgánu spoločnosť nemôže vykonávať činnosť, na ktorú bola založená. Konateľ spoločnosti s r. o. je štatutárnym orgánom spoločnosti. Konateľov vymenúva valné zhromaždenie z radov spoločníkov alebo iných fyzických osôb. Fyzická osoba, ktorá sa stane štatutárnym orgánom spoločnosti, sa zapisuje do obchodného registra. Konateľské správanie môže obmedziť len spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Konateľom sa nemôže stať člen dozornej rady spoločnosti (§ 139 ods. 2 OZ).

Kto môže byť konateľom

V zmysle § 133 OZ konateľom spoločnosti s r. o. môže byť len fyzická osoba, ale nemusí ísť o spoločníka. Vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia spoločníkov, najvyššieho orgánu spoločnosti s r. o. Funkciu konateľa spoločnosti s r. o. nemožno vykonávať v pracovnom pomere.

Rozlišovanie konateľa a obchodného vedenia

Treba rozlišovať konateľov a obchodné vedenie. Konateľ koná v mene spoločnosti voči tretím osobám a obchodné vedenie riadi vnútorný chod spoločnosti. Konateľ môže vykonávať aj funkcie obchodného vedenia, ale naopak to pravidlom nemusí byť. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom (štatutárnym orgánom) sa riadi príslušnými ustanoveniami OZ o štatutárnych orgánoch a považuje sa vždy za obchodnoprávny vzťah [§ 261 ods. 3 písm. a) OZ]. Ak medzi spoločnosťou a konateľom nie je uzavretá zmluva o výkone funkcie (v tomto prípade dochádza v praxi k problémom týkajúcich sa výšky odplaty za výkon funkcie), práva konateľa sa posudzujú podľa ustanovení OZ, ktoré upravujú mandátnu zmluvu.

Mandátna zmluva

Podľa § 566 ods. 1 OZ sa mandátnou zmluvou mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Príjem konateľa

Ak je konateľ zároveň spoločníkom (má majetkovú účasť v spoločnosti), vzniká mu nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom jeho splateného vkladu, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Podiel na zisku vyplatený spoločníkovi spoločnosti s r. o. sa považuje za príjem, ktorý v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) ZDP nie je predmetom dane. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). Ak konateľ nie je súčasne spoločníkom (nemá majetkovú účasť v spoločnosti), tiež mu môže vzniknúť nárok na podiel zo zisku, ale v tomto prípade ide o príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP, ktorý je od dane oslobodený. Pri dosiahnutí zákonom stanovenej výšky je povinnosťou z podielov na zisku zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (viac ďalej v samostatnej kapitole). V prípade uzatvorenia mandátnej zmluvy, resp. obdobnej zmluvy na zariaďovanie záležitostí spoločnosti môže byť konateľovi vyplatená odmena, ktorá sa považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Zákon nevylučuje, aby konateľ popri výkone funkcie konateľa vykonával v spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, pracovnú pozíciu, na ktorú má uzavretý pracovný pomer. Tento právny vzťah sa bude riadiť Zákonníkom práce a príjem vyplatený z titulu tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Podiel na zisku - definícia

Podiel na zisku je finančným plnením, o ktorom pojednáva OZ vo viacerých ustanoveniach. Podiely na zisku sú vyplácané v obchodných spoločnostiach osobám nielen s majetkovou účasťou, ale aj bez majetkovej účasti. Záleží na tom, ako sú dohodnuté podmienky v spoločenskej, resp. zakladateľskej listine. Podiel na zisku je základným majetkovým právom každého spoločníka obchodnej spoločnosti.

Rozhodnutie valného zhromaždenia

Podmienkou vyplatenia podielu na zisku je rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti s r. o., že dosiahnutý zisk, resp. jeho časť sa použije na rozdelenie [§ 125 ods. 1 písm. b) OZ]. Valné zhromaždenie sa môže rozhodnúť, že dosiahnutý zisk nepoužije na rozdelenie, ale na iný účel, napr. zo zisku zvýši základné imanie spoločnosti, resp. zisk použije na financovanie ďalšieho rozvoja spoločnosti apod. Spoločníci spoločnosti s r. o. majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom.

Obmedzenia pri vyplácaní podielov na zisku

Spoločnosť nemôže vyplácať podiely na zisku alebo iné vlastné zdroje spoločnosti, ak vlastné imanie zistené podľa schválenej riadnej účtovnej uzávierky je alebo by bolo v dôsledku rozdelenia zisku nižšie ako hodnota základného imania spolu s rezervným fondom, príp. ďalšími obligatórne tvorenými fondmi. Podiel na zisku vyplácaný spoločníkom a členom štatutárneho a dozorného orgánu obchodnej spoločnosti nie je v zmysle § 3 ods. 2 písm. c) ZDP predmetom dane.

Tantiémy

Podiel na zisku môže byť vyplácaný aj členom štatutárneho orgánu alebo členom dozornej rady obchodnej spoločnosti. Ak je takýto druh plnenia vyplácaný členom predstavenstva a dozornej rady akciovej spoločnosti, v ustanovení OZ sa hovorí o tantiémach, nie o podieloch na zisku. Tantiéma je finančná odmena členov predstavenstva a dozornej rady, ktorú môže určiť valné zhromaždenie akciovej spoločnosti zo zisku určeného na rozdelenie. Tantiémy sa v bežnej praxi označujú aj ako odmeny zo zisku. Nárok na tantiému by mal byť vymedzený v stanovách spoločnosti. Nárok členov predstavenstva a dozornej rady na tantiému je samostatným nárokom, popri nároku za výkon funkcie (§ 66 OZ), prípadne nároku na mzdu vyplývajúceho z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý má člen orgánu spoločnosti uzavretý so spoločnosťou v zmysle Zákonníka práce (napr. pracovný pomer).

Príjem štatutárneho orgánu

Podiely na zisku, ktoré sú vyplácané štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti (konateľovi), sa považujú za príjem podľa § 5 ods. 7 písm. i) ZDP.

Dividenda

O pojme podielu na zisku vo forme „dividendy“ pojednáva OZ v časti o akciovej spoločnosti, ktorou je spoločnosť, ktorej základné imanie je rozvrhnuté na určitý počet akcií s určitou menovitou hodnotou. Spôsob rozdelenia zisku v akciovej spoločnosti vyplýva z jej stanov [§ 173 ods. 1 písm. h) OZ], ktoré pravidlá deľby zisku vymedzujú vo vzťahu k akcionárom (dividenda), ďalej vo vzťahu k členom orgánov spoločností (tantiéma) a zamestnancom spoločnosti. V zmysle § 178 ods. 1 OZ akcionár má právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividendu), ktorý valné zhromaždenie podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie. Spoločnosť môže akcionárom vyplácať dividendu len pri splnení podmienok ustanovených v § 179 ods. 3 až 5 OZ, to znamená, že až do zrušenia spoločnosti môže byť vždy medzi akcionárov rozdelený len čistý zisk znížený o prídely do rezervného fondu, prípadne ďalších fondov a znížený o neuhradenú stratu minulých období. Tento zisk môže byť naopak zvýšený o nerozdelený zisk z minulých období a fondy tvorené zo zisku, ktorých použitie zákon nestanovuje.

Zariaďovanie záležitostí spoločnosti

Vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom sa pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti podľa § 66 OZ spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že na výkon funkcie nie je nevyhnutné uzatvoriť zmluvu. Iná úprava právneho vzťahu medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom na účely zariaďovania záležitostí spoločnosti neprichádza do úvahy. Pri tomto tvrdení je potrebné vychádzať zo znenia § 261 ods. 3 písm. a) OZ, kde sú uvedené tzv. obchodné záväzkové vzťahy.

Príjem zo závislej činnosti

Príjem za činnosti, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti, sa vždy považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP. Spoločník alebo konateľ môžu vykonávať v spoločnosti činnosti aj v pracovnom pomere. Predmetom pracovnej zmluvy však môžu byť len činnosti odlišné od činnosti konateľa (štatutárneho orgánu) a odlišné od činnosti spoločníka, ktoré sú určené na zariaďovanie záležitostí spoločnosti. Napr. činnosti súvisiace s pracovnou pozíciou generálny riaditeľ; tento pracovnoprávny vzťah sa potom riadi ustanoveniami Zákonníka práce a príjem plynúci z tohto právneho vzťahu sa bude považovať za príjem zo závislej činnosti z príslušného pracovnoprávneho vzťahu podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP.

Obchodnoprávny vzťah

Vzťah medzi konateľom pri výkone funkcie štatutárneho orgánu a spoločnosťou je vždy obchodnoprávnym vzťahom, ktorý sa riadi zmluvou o výkone funkcie, resp. mandátnou zmluvou. Výkon funkcie konateľa nie je výkonom závislej práce, a preto na činnosti súvisiace s výkonom funkcie konateľa spoločnosti s r. o. sa nevzťahuje Zákonník práce.

Príklady z praxe - konateľ a príjem

• Pán Kvietko sa stal novým konateľom spoločnosti STAR, s. r. o., ktorý bude mať za výkon funkcie vyplácaný pravidelný mesačný príjem. Výška odmeny bola schválená valným zhromaždením spoločnosti. Môže spoločnosť STAR, s. r. o., uzatvoriť s konateľom pracovný pomer? Nie, spoločnosť s. r. o. nemôže s konateľom uzatvoriť pracovný pomer na výkon funkcie konateľa.
• Konateľ spoločnosti s r. o. z predchádzajúceho príkladu bude v spoločnosti STAR, s. r. o., vykonávať pracovnú pozíciu riaditeľa sekcie marketingu. Za výkon pracovných činností riaditeľa mu bude vyplácaný pravidelný príjem vo výške 2 000 €. Áno, v tomto prípade spoločnosť s r. o. môže uzatvoriť s konateľom, ktorý je štatutárnym orgánom spoločnosti, pracovnoprávny vzťah na vykonávanie činností spojených s pracovnou pozíciou riaditeľa marketingu. Činnosti vykonávané v súvislosti s funkciou konateľa a taktiež odmeňovanie za výkon funkcie budú naďalej predmetom iného zmluvného vzťahu založeného napr. mandátnou zmluvou.

Zmeny v definícii zamestnanca od 1.1.2011

Podľa § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. 12. 2010 bol zamestnanec na účely sociálneho poistenia definovaný taxatívnym spôsobom. Od 1. 1. 2011 sa pojem zamestnanec upravil a zovšeobecnil - okruh zamestnancov, na ktorých sa vzťahuje povinné sociálne poistenie, už nie je presne vymenovaný. Rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či ide o zamestnanca na účely sociálneho poistenia, je existencia právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 alebo ods. 3 ZDP. V prípade konateľov a spoločníkov spoločností s r. o. sú podmienky splnené vtedy, keď majú so spoločnosťou uzatvorený obchodno-záväzkový vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. b) ZDP, alebo pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého im vzniká nárok na príjem podľa § 5 ods. 1 písm. a) ZDP. Z vyššie uvedenej definície vyplýva, že postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia od 1. 1. 2011 nadobudli aj osoby, ktoré toto postavenie do 31. decembra 2010 nemali, pretože neboli výslovne uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 ZSP v znení účinnom do 31. decembra 2010. Takýmito osobami sú napríklad aj konatelia a spoločníci spoločností s r. o.

Príklad z praxe - konateľ bez odmeny

Konateľ spoločnosti p. Smutný má so spoločnosťou SATURN, s. r. o., uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa, z ktorej vyplýva, že za výkon funkcie konateľa nebude poberať žiadnu odmenu. Konateľ spoločnosti p. Cielený má so spoločnosťou NOVA, s. r. o., uzatvorenú mandátnu zmluvu, ktorá mu za výkon funkcie konateľa zakladá právo na odme…

Vplyv príjmu na výšku dávok

Ak má konateľ/spoločník pravidelný príjem, ale len symbolickú odmenu alebo nízku mzdu pri práci na kratší úväzok, musí si byť vedomý toho, že tomu bude zodpovedať aj symbolická suma nemocenských dávok. Pre ženy - konateľky/spoločníčky - však nemocenské poistenie aj pri nízkom príjme má svoj význam pre získanie doby 270 dní nemocenského poistenia pre nárok na materské. To však bude „slušné“ len v prípade, ak najneskôr 90 dní pred nástupom na materské konateľka/spoločníčka ukončí nemocenské poistenie a zamestná sa u iného zamestnávateľa s vyšším príjmom, v roku 2015 ideálne s príjmom 1236 eur mesačne a v roku 2016 ideálne s príjmom 1287 eur mesačne (pri uvedených sumách sa dosiahne maximálna možná výška nemocenskej dávky, vrátane materského).

tags: #konatel #starobny #dochodok #podmienky