Koncentrácia konania, premlčanie a podmienky v civilnom sporovom konaní

Tento článok sa zaoberá problematikou koncentrácie konania, premlčania a podmienok v kontexte civilného sporového konania. Analyzuje predmet konania, jeho vymedzenie a dôležitosť presného vymedzenia. Ďalej sa zameriava na prípady konkurencie nárokov a na záver poukazuje na príklady zo súdnej praxe, kde správne identifikovanie predmetu konania zohralo kľúčovú úlohu.

Predmet konania v civilnom sporovom konaní

Definícia a vymedzenie predmetu konania

Predmet konania je procesný pojem, označujúci procesný nárok uplatnený žalobou. V súčasnosti prevláda dvojzložková koncepcia, ktorá definuje predmet konania (uplatnený procesný nárok) dvoma prvkami:

• Petitom žaloby: Žalobný návrh, teda to, čo žalobca žiada od súdu.
• Skutkovým základom: Opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe, na ktorých žalobca svoj nárok zakladá.

Zmyslom týchto náležitostí je jednoznačne vymedziť (substancovať) predmet konania. Žaloba nemusí obsahovať právnu kvalifikáciu nároku. Problematické je, či doplnením skutkových tvrdení uvedených v žalobe dochádza aj k zmene skutkového základu.

Teória životnej situácie (Lebenssachverhalt)

V súčasnosti prevláda teória životnej situácie. Skutkový základ sa považuje za identický, ak zahŕňa skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii. Životnou situáciou rozumieme súbor na seba nadväzujúcich skutočností, ktorý podľa všeobecne akceptovaného názoru vytvára jednotu. Napríklad, pri uplatňovaní nároku z vád dodaného tovaru môžeme za skutočnosti patriace k tej istej životnej situácii považovať predzmluvné rokovania, uzatvorenie zmluvy, dodanie tovaru a výskyt vady. Z teórie životnej situácie vychádza aj nemecký najvyšší súd.

Konkurencia nárokov

Na základe teórie predmetu konania sa pozrieme na rôzne prípady skutočnej a zdanlivej konkurencie nárokov.

Prečítajte si tiež: Sudcovská prax a BSM

Jeden procesný nárok s viacerými právnymi dôvodmi

Príklad: Taxikár, ktorý je zároveň prevádzkovateľom vozidla, spôsobí dopravnú nehodu a zraní pritom pasažiera.

Zhodnotenie: Ide o jeden procesný nárok, ktorý je vymedzený požadovaným plnením a konkrétnou životnou situáciou (dopravnou nehodou); tento nárok možno priznať na základe viacerých právnych dôvodov (titulov).

Dôsledky:

• Ak sa žalobca v konaní dovoláva všetkých troch právnych dôvodov, nejde o uplatnenie troch rôznych nárokov; žalobca uplatňuje len jeden nárok a platí len jeden súdny poplatok.
• Aj keď žalobca žiadal v žalobe priznať plnenie len z jedného právneho dôvodu, môže sa kedykoľvek počas konania dovolať aj ostatných právnych dôvodov; nepôjde o zmenu žaloby.
• Začatie konania o nároku z jedného právneho dôvodu vytvára prekážku litispendencie pre uplatnenie tohto nároku v inom konaní z iného právneho dôvodu.
• Podobne, rozsudok o žalobe založený na jednej právnej kvalifikácii, vytvára prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe inej právnej kvalifikácie.

Dva samostatné nároky

Príklad: Banka poskytla klientovi úver 100 tisíc eur zabezpečený vlastnou zmenkou.

Zhodnotenie: Ide o dva samostatné nároky, ktoré sú previazané tak, že ak dlžník splní jeden, zanikne dôvod plniť druhý. Každý nárok sa však opiera o odlišný skutkový základ: prvý nárok sa opiera o podpis úverovej zmluvy, druhý nárok o podpis vlastnej zmenky.

Dôsledky:

• Každý z nárokov je samostatný.
• Ak žalobca uplatňuje oba nároky v jednom konaní, mal by platiť dva súdne poplatky, jeden za každý predmet konania (dochádza tu k zmnoženiu uplatnených nárokov v jednom konaní).
• Začatie konania o jednom nároku nebráni tomu, aby sa v inom konaní konalo o druhom nároku (nezakladá teda prekážku litispendencie).
• Podobne, rozsudok o jednom nároku nepredstavuje res iudicata pre konanie o druhom nároku (hoci prejudiciálne účinky nie sú vylúčené).

Alternatívy toho istého nároku

Príklad: Vlastník má nárok voči užívateľovi na odplatu za užívanie bytu titulom nájomnej zmluvy, resp. titulom bezdôvodného obohatenia (ak je zmluva neplatná).

Prečítajte si tiež: Konanie o Rozvod: Sudcovská Koncentrácia

Zhodnotenie: V tomto prípade ide o dve alternatívy toho istého nároku, teda o jeden nárok založený na alternatívnych právnych dôvodoch.

Dôsledky:

• Aj keď sa žalobca dovoláva v konaní oboch právnych dôvodov, ide o uplatnenie len jedného nároku a žalobca platí len jeden súdny poplatok.
• Začatie konania na základe jedného právneho dôvodu (napr. titulom zmluvy) zakladá prekážku litispendencie pre konanie o nároku na základe druhého právneho dôvodu (titulom bezdôvodného obohatenia poskytnutého na základe neplatnej zmluvy).
• Podobne, rozsudok o nároku založený na jednom právnom dôvode zakladá prekážku res iudicata pre konanie o tomto nároku na základe druhého právneho dôvodu.

Príklady zo súdnej praxe

Príklad č. 1: Poplatok z omeškania vs. úrok z omeškania

V prvom konaní sa lekáreň domáhala úrokov z omeškania z nezaplatenej faktúry voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni (VšZP). Súd jej priznal časť požadovanej sumy. V druhom konaní (začatom po právoplatnom skončení prvého) sa lekáreň domáhala poplatku z omeškania so zaplatením tej istej faktúry (po odpočítaní úrokov z omeškania priznaných v prvom konaní). Krajský súd v Bratislave (KS BA) rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovel-priznal lekárni časť poplatku z omeškania po odpočítaní úrokov z omeškania priznaných v prvom konaní. Vychádzal z toho, že žalujúca lekáreň má podľa zákona právo na poplatok z omeškania. OS NR v prvom konaní objektívne priznal len časť poplatku z omeškania-na tom nič nemení, že lekáreň sa v prvom konaní domáhala platby titulom úrokov z omeškania a že OS NR jej platbu týmto titulom priznal. Prvé konanie nepredstavuje prekážku res iudicata, keďže ním bola priznaná len časť nároku, pričom v tomto konaní lekáreň uplatňuje zvyšok. Na dovolanie VšZP najvyšší súd odvolací rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd argumentoval, že poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú odlišné právne inštitúty-v oboch prípadoch ide o sankcie za omeškanie s plnením peňažnej pohľadávky, ktoré tvoria jej príslušenstvo. Súdy v druhom konaní boli právoplatným vyriešením hmotnoprávneho vzťahu prejudiciálne viazané, a teda nemohli znova právne prehodnocovať tento vzťah a priznať žalobcovi za to isté omeškanie poplatok z omeškania.

Analýza:

Názor najvyššieho súdu nie je správny. Uplatnený nárok (predmet konania) je vymedzený petitom (v danom prípade požadovanou sumou) a skutkovým základom (v danom prípade faktom omeškania so zaplatením konkrétnej faktúry). To, či omeškanie medzi danými subjektmi v rámci daného vzťahu zakladá právo na úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania, je len vecou aplikácie právnych predpisov na daný skutkový základ, teda len vecou právneho posúdenia. Ak daný vzťah medzi danými subjektmi spĺňa podmienky vymedzené v osobitnom predpise, veriteľ má právo na poplatok z omeškania; ak tieto podmienky nespĺňa, veriteľ má právo len na úroky z omeškania.

Druhý omyl spočíva v tom, že najvyšší súd videl rozsudok z prvého konania ako prejudiciálne záväzný aj v otázke právneho posúdenia nároku (ako nároku na úroky z omeškania). Tento názor je nesprávny. Súd v ďalšom konaní je viazaný len právnym výsledkom konania určeným v právoplatnom rozsudku na základe daného skutkového základu (zjednodušene sa hovorí, že je viazaný len výrokom rozsudku). Nie je teda viazaný jednotlivými skutkovými a právnymi závermi, na základe ktorých sa súd v skoršom konaní k danému výsledku dopracoval a ktoré sú opísané len v odôvodnení rozsudku (tzv. objektívna hranica prejudiciality). Odvolací súd preto v druhom konaní nebol viazaný tým, ako nárok právne posúdil OS NR v prvom konaní. Ak teda odvolací súd dospel k názoru, že žalobca má nárok na poplatok z omeškania, bol oprávnený ho priznať (po odpočítaní časti priznanej v prvom konaní).

Prečítajte si tiež: Vyporiadanie BSM

Príklad č. 2: Nárok z diela vs. bezdôvodné obohatenie

Zhotoviteľ vykonal v roku 1993 stavebné práce na základe zmluvy o dielo. Keďže objednávateľ nezaplatil, zhotoviteľ žaloval o zaplatenie ceny diela. Prvoinštančný súd prvým rozsudkom priznal žalovanú sumu. Ale v roku 2000 odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie s právnym názorom, že zmluva o dielo bola neplatná pre neurčitosť predmetu diela a dohody o cene. Prvoinštančný súd v druhom rozsudku žalobu zamietol pre premlčanie, pretože od vzniku bezdôvodného obohatenia do zmeny žaloby, ktorou bol tento nárok uplatnený, uplynuli viac ako tri roky (OZ § 107). Zhotoviteľ podal dovolanie, v ktorom namietal, že nárok nebol premlčaný, pretože bol riadne uplatnený už v žalobe uvedením rozhodujúcich skutočností a petitom (požadovanou peňažnou čiastkou). Najvyšší súd rozhodol, že nie.

Najvyšší súd argumentoval, že nárok uplatnený žalobou je vymedzený a) uvedením rozhodujúcich skutočností a b) petitom (žalobným návrhom). Právna kvalifikácia nároku (ak sa vôbec v žalobe nachádza) nie je pre súd záväzná. Zhotoviteľ v danom konaní uplatnil nárok na peňažné plnenie na základe konkrétnych stavebných prác vykonaných v zmysle konkrétnej zmluvy o dielo. Otázka platnosti tejto zmluvy je otázkou právnou, nie skutkovou. Právne posúdenie zmluvy ako neplatnej preto nemohlo znamenať zmenu skutkového základu. Úkon zhotoviteľa z roku 2000 (označený ako zmena žaloby) tak v skutočnosti (podľa svojho obsahu) nebol zmenou žaloby, ale len uvedením iného právneho dôvodu pre požadované plnenie.

Analýza:

Rozhodnutie najvyššieho súdu je správne. Podľa teórie životnej situácie a dvojzložkovej koncepcie predmetu konania sa v danom prípade jednalo o jeden nárok (nárok na peňažné plnenie), ktorý bol založený vykonaním konkrétnych stavebných prác na základe konkrétnej zmluvy o dielo (skutkový základ veci). Jednotlivé právne dôvody sú alternatívne, čiže vzájomne sa vylučujúce. Od právneho posúdenia platnosti zmluvy závisí, ktorá z alternatív sa presadí.

Z prípadu plynie dôležitý poznatok: To, aké skutkové tvrdenia a dôkazy budú potrebné pre určenie výšku nároku, závisí od jeho právneho posúdenia. Ak nárok posúdime ako zmluvný nárok (nárok na zaplatenie ceny diela), jeho výška sa určí na základe zmluvného dojednania o cene. Dôkazom potrebným pre určenie výšku nároku tu bude len zmluva. Doplnenie skutkových tvrdení a dôkazov potrebných pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia teda nepredstavuje zmenu skutkového základu (zmenu žaloby), ale len jeho dodatočné spresnenie (rozvedenie). Povedané všeobecnejšie, za zmenu žaloby nemožno považovať doplnenie takých skutkových tvrdení, ktoré sú potrebné na posúdenie nároku z hľadiska odlišnej právnej kvalifikácie.

Koncentrácia konania

Koncentračná zásada sa uplatňuje v občianskom súdnom konaní, v rámci neho v zmenkovom konaní a predovšetkým v správnom konaní a v správnom súdnictve. Koncentračná zásada teda vyjadruje, že určité (spravidla procesné) úkony sa musia všetky skoncentrovať v určitom štádiu konania.

Civilný sporový poriadok ustanovuje aj zásadu, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Rozoznáva pritom sudcovskú a zákonnú koncentráciu.

Sudcovská koncentrácia

Upravená v § 153 CSP, podľa ktorého sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 149 CSP sa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany rozumejú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Zákonná koncentrácia

Paragraf 154 CSP upravuje zákonnú koncentráciu konania. Jej podstatou je, že prostriedky procesného útoku a procesnej obrany bude možné predkladať len do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie.

Sudcovská lehota

Podľa § 118 ods. 1 CSP: „Ak je potrebné vykonať procesný úkon v určitej lehote, súd určí lehotu tak, aby bola primeraná povahe procesného úkonu a okolnostiam prípadu.“

Podľa § 118 ods. 2 CSP: „Súd môže lehotu predĺžiť, ak sú na to závažné dôvody.“

Podľa § 122 CSP: „Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní odo dňa, keď sa o udalosti dozvedel. So spojením s návrhom treba vykonať aj zmeškaný úkon.“

Zásada vigilantibus iura a premlčanie

Zásada vigilantibus iura je jednou z rímskoprávnych zásad, ktorá sa prejavuje v právnom poriadku a jej podstata spočíva vo zvýraznení individuálnej iniciatívy subjektov na presadzovanie svojich práv. Zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ alebo v preklade bdelým prináleží právo sa zaraďuje medzi základné zásady súkromného práva a zvýrazňuje potrebu individuálnej iniciatívy na presadzovanie subjektívnych práv jednotlivca.

Funkciou premlčania je viesť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, aby svoje práva včas uplatnili predpísaným spôsobom pred orgánom na to určeným, pokiaľ povinný subjekt nesplnil svoju povinnosť riadne a včas. Stav neistoty, ktorý existuje po nesplnení určitej povinnosti nemôže trvať donekonečna, a preto zákon vyžaduje od oprávneného subjektu, aby svoje právo uplatnil v stanovenej lehote, a to v premlčacej lehote.

Vo všeobecnosti sa premlčanie poníma ako inštitút, v dôsledku ktorého právo samo o sebe nezaniká, ale bráni len jeho vymáhateľnosti v prípade ak povinný (dlžník) vznesie námietku premlčania. Účinky premlčania sa prejavujú v možnosti dlžníka využiť oslabenie práva tým, že vznesie námietku premlčania po uplynutí premlčacej doby. Účinným vznesením námietky premlčania dochádza k zániku nároku a súd nemôže uplatnené právo v súdnom konaní priznať, čím sa právo stáva tzv. naturálnou obligáciou. Vznesenie námietky premlčania je oprávnením dlžníka, ktorý toto svoje právo môže, ale nemusí využiť. Nevyužitím oprávnenia vzniesť námietku premlčania nedochádza k žiadnej zmene v uplatňovaní nároku a samotné premlčanie priznaniu práva súdom nebráni.

Od uvedeného tradičného ponímania premlčania však existuje výnimka pre oblasť spotrebiteľského práva, kde premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť.

Civilný sporový poriadok (CSP)

Občiansky súdny poriadok (OSP), ktorý bol základným procesným kódexom v občianskom súdnom konaní viac ako 50 rokov stratil 30.06.2016 účinnosť. Od prvého júla 2016 sa procesné pravidlá rozčlenili do troch osobitných procesných kódexov: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.

Zmeny v označovaní strán a súdov

V novom procesnom kódexe CSP sa mení spôsob označovania procesných strán. OSP poznal označenie „Účastník konania“, resp. „navrhovateľ“ a „odporca“. CSP používa namiesto pojmu účastníci, pojem „Strany“, ktoré následne člení na Žalobcu a Žalovaného. Rovnako zaniká označenie „súd prvého stupňa“, ktoré sa používalo v OSP a zavádza sa „súd prvej inštancie“.

Miestna príslušnosť súdu

Vecne príslušným súdom je Okresný súd ak zákon neustanoví inak, pričom všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má táto osoba trvalý pobyt a miestne príslušným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má sídlo. Ak nie je ustanovené inak, je miestne príslušným súdom súd, v ktorého obvode má žalovaný nahlásený trvalý pobyt, resp. kde má sídlo, inak povedané všeobecný súd žalovaného.

Zásadnou zmenou týkajúcou sa miestnej príslušnosti je aj to, že CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. CSP už hovorí len o fyzickej osobe.

Predbežné prejednanie sporu

CSP zavádza novinku v občianskom súdnom konaní. Ide o tzv. Predbežné prejednanie sporu. Ak súd nerozhodne inak, nariadi ešte pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie sporu, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia o pojednávaní a mohlo by teda teoreticky dôjsť aj k dokazovaniu. Cieľom tohto inštitútu je zefektívniť a zrýchliť súdne konanie. Na predbežné prejednanie sporu sudca predvolá sporové strany, ich zástupcov, prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania.

Rozsudok pre zmeškanie

Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný, súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie. Ide v podstate o sankciu za to, že žalobca, ktorý inicioval konanie, je nečinný resp. nespolupracuje.

Spory s ochranou slabšej strany

Civilný sporový poriadok zavádza aj nové, špeciálne spory s ochranou slabšej strany, ktoré sa zavádzajú preto, aby bol dosiahnutý účel súdneho konania, a síce rýchla a spravodlivá ochrana práv. Ide o osobitné konania, ktoré sa zavádzajú z dôvodu nerovného hmotnoprávneho a procesnoprávneho postavenia spotrebiteľov, zamestnancov a osôb, ktoré tvrdia, že boli diskriminované. Tieto spory sú upravené v § 290 až § 323 CSP. Jedná sa konkrétne o tri druhy sporov- spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory a individuálne pracovnoprávne spory.

V tomto type konaní bude súd nepriamo „chrániť“ slabšiu stranu, ktorou je podľa zákona spotrebiteľ, zamestnanec a osoba, ktorá tvrdí, že bola diskriminovaná. Súd bude mať predovšetkým poučovaniu povinnosť, teda bude musieť slabšej strane ozrejmiť spôsoby ochrany svojich práv a možnosti, ktoré má. Súd bude musieť prevziať aj dôkaznú iniciatívu. To znamená, že bude môcť zaobstarať potrebné dôkazy, ktoré by inak mala predložiť strana, aj sám.

Opravné prostriedky

Civilný sporový poriadok rozoznáva opravné prostriedky vo forme odvolania, dovolania a obnovy konania, dovolania generálneho prokurátora. Zavádza však aj nový inštitút nazvaný sťažnosť. Sťažnosť je možné podať proti uzneseniu, ktoré vydal vyšší súdny úradník buď z poverenia súdu alebo v zmysle zákonného poverenia.

Neodkladné a zabezpečovacie opatrenia

Jednou z najväčších zmien je zánik predbežného opatrenia, ako takého. Namiesto predbežného opatrenia zavádza CSP dva inštitúty: Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie.

Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Doručovanie

Zásadnou zmenou oproti OSP týkajúcou sa doručovania je snaha, aby si fyzické osoby a právnické osoby dôsledne plnili svoju povinnosť v zmysle zákona. Sankciou za nesplnenie si svojej povinnosti nahlásiť pobyt riadne a včas je ustanovenie § 114 CSP, podľa ktorého Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 2, považuje sa za doručenú aj vtedy, ak ju adresát neprevzal.

Dokazovanie v civilnom sporovom konaní

Dôkazné prostriedky a ich uplatňovanie

Dokazovanie je upravené v § 185 až § 211 CSP, pričom paragraf 187 ods.1 CSP ponúka legálnu definíciu pojmu dôkaz. Podľa tohto ustanovenia ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Následne zákon príkladmo uvádza najčastejšie používané dôkazné prostriedky, a to výsluch strany, výsluch svedka, listinu, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadku. Zostal teda zachovaný demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov z už neúčinného Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP).

Zákonodarca vychádza z toho, že súd je objektívne schopný spor spravodlivo posúdiť a rozhodnúť len ak má k dispozícii všetky potrebné dôkazy a skutočnosti. Dôkazy je preto uplatňovať včas, najlepšie pri prvom úkone a nenechávať si ich takpovediac „v zálohe“.

Strany sporu majú zákonnú povinnosť uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú sporu a majú význam pre jeho vyriešenie. Súd môže požadovať na objasnenie veci aj ďalšie skutkové tvrdenia. Veľmi dôležitým faktom v novom CSP je to, že ak druhá strana sporu skutkové tvrdenie protistrany výslovne nepoprie súd bude považovať toto tvrdenie za nesporné. V prípade, že s tvrdením protistrany druhá strana nesúhlasí, musí to výslovne uviesť súdu. Nestačí však len povedať, že s tvrdením strana nesúhlasí.

Podľa § 151 ods. 2 CSP Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Je teda potrebné, aby strana, ktorá s tvrdením druhej strany nesúhlasí, toto tvrdenie výslovne poprela a zároveň uviedla, relevantný dôvod.

Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní. Platí, že v súlade so zásadou hospodárnosti nebude súd vykonávať dokazovanie, ak pôjde o zhodné tvrdenia strán o určitej skutočnosti. Podmienkou však je, že tieto tvrdenia musia byť nesporné. Výnimočne môže súd, ak je to účelné a možné, vykonať dôkaz aj mimo pojednávania, avšak primárne je povinný vykonať dôkaz na pojednávaní.

Edičná a informačná povinnosť

CSP upravuje aj tzv. Edičnú povinnosť a Informačnú povinnosť, ktorá sa obsahovo od OSP nelíši. Edičná povinnosť znamená, že každý, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu, teda vec dôležitú pre súdne konanie, je povinný ju predložiť súdu. Rozdielom oproti Občianskemu súdnemu konaniu (ďalej len OSP) je, že osoba, ktorá takúto vec predloží už nebude mať nárok na úhradu vecných nákladov. Informačná povinnosť sa týka povinnosti písomne oznámiť súdu skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu.

Hodnotenie dôkazov

V Civilnom sporovom poriadku zostáva zachované, že súd hodnotí dôkazy voľnou úvahou pričom ich posudzuje každý osobitne a v ich vzájomnej súvislosti. Keďže podľa CSP majú všetky dôkazy rovnakú procesnú a zákonnú silu, môže byť predložený dôkaz vyvrátený dôkazom opaku.

tags: #koncentrácia #konania #premlčanie #podmienky