Návrh na vysporiadanie BSM: Pohľad do sudcovskej praxe

Spoločenstvo majetku v manželstve, známe ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM), je jedinečná forma vlastníctva, ktorá upravuje majetkové vzťahy manželov počas trvania manželstva. Slovenská legislatíva upravuje BSM v Občianskom zákonníku (§ 143 - § 151 zákona č. 40/1964 Zb.). Tento článok sa zameriava na návrh na vysporiadanie BSM v kontexte sudcovskej praxe.

Vznik, trvanie a zánik BSM

BSM je neoddeliteľne spojené s manželstvom. Subjektmi BSM môžu byť výlučne manželia. Vznik a trvanie BSM sú podmienené existenciou platného manželstva. Zákon umožňuje zánik BSM len vo výnimočných prípadoch, a to aj počas trvania manželstva, napríklad ak súd BSM zruší. Manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na svojom vlastníckom práve, ako je to pri podielovom spoluvlastníctve.

Modifikácia BSM dohodou manželov

Manželia majú možnosť dohodou modifikovať zákonné BSM, pokiaľ ide o jeho rozsah, časový okamih jeho vzniku alebo správu spoločného majetku. Úplné vylúčenie BSM však nie je možné. Predmanželské dohody vylučujúce vznik BSM, ako ich poznáme v zahraničí, sú na Slovensku neplatné. V prípade modifikácie BSM dohodou manželov hovoríme o modifikovanom BSM.

Vznik zákonného BSM

Zákonné BSM (teda BSM, ktoré nebolo modifikované dohodou) vzniká momentom uzavretia manželstva. Od tohto momentu manželia nadobúdajú veci do svojho BSM za predpokladu, že manželstvo právne trvá, BSM nezaniklo (napríklad rozhodnutím súdu) a vec môže byť v súlade s Občianskym zákonníkom nadobudnutá do BSM. Samozrejme, musí dôjsť aj k ďalšej skutočnosti, a to skutočnosti, na základe ktorej sa nadobúda vlastnícke právo (napr. kúpna zmluva).

Osobitná úprava v konkurze

Osobitnú úpravu obsahuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v prípade vyhlásenia konkurzu na jedného z manželov. Ak úpadca počas konkurzu uzavrie manželstvo, BSM vzniká až zrušením konkurzu.

Prečítajte si tiež: Postup pri vrátení návrhu na kúpeľnú starostlivosť

Čo patrí a nepatrí do BSM

Predmetom BSM môžu byť všetky veci okrem tých, ktoré môžu byť podľa osobitného zákona iba vo vlastníctve štátu, prípadne určených právnických osôb. Do BSM patria najmä príjmy z pracovnoprávnych vzťahov a príjmy zo sociálneho poistenia. Patria sem aj výnosy, úžitky a prírastky z vecí, bez ohľadu na to, či je vec samotná vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov, v podielovom spoluvlastníctve manželov alebo v BSM.

Rozhodujúci pre určenie, či vec patrí do BSM, je okamih nadobudnutia veci. Do BSM patria iba veci nadobudnuté po vzniku BSM. Veci, ktoré jeden z manželov nadobudol pred vznikom BSM, do BSM nepatria a sú výlučným vlastníctvom tohto manžela. Do BSM nepatrí ani vec, ktorá bola získaná výmenou za vec nachádzajúcu sa vo výlučnom vlastníctve jedného z manželov (transformácia majetku).

Občiansky zákonník vylučuje z BSM veci získané dedením. Ak sú dedičmi obaja manželia, zdedenú vec nadobudnú do podielového spoluvlastníctva, nie do BSM. Z BSM sú vylúčené aj dary. Ak je obdarovaným jeden z manželov, darovanú vec nadobudne do svojho výlučného vlastníctva. Ak sú obdarovaní obaja manželia, darovanú vec nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva. V prípade pochybností o tom, či vec nadobúda manžel do svojho výlučného vlastníctva alebo manželia do svojho podielového spoluvlastníctva, je rozhodujúci úmysel darcu.

Dary medzi manželmi

Občiansky zákonník darovanie medzi manželmi osobitne neupravuje. Súdna prax pripúšťa darovanie medzi manželmi len z majetku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve manželov. Takýto dar by obdarovaný manžel nadobudol do svojho výlučného vlastníctva. Ak by jeden z manželov daroval vec patriacu do BSM druhému manželovi, nešlo by o platné darovanie.

Restitúcie a veci osobnej potreby

Z BSM sú vylúčené aj veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka (napr. zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách). Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jednému z manželov, nepatria do BSM a sú vo výlučnom vlastníctve tohto manžela. Rozhodujúce je, či vec skutočne slúži uvedenému účelu, a nie hodnota veci.

Prečítajte si tiež: Návrh zmien dôchodkového veku 1958

Správa majetku v BSM

Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí manželov môže vybavovať každý z manželov samostatne. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. Forma súhlasu nie je ustanovená, môže byť výslovný (ústny alebo písomný) alebo aj konkludentný. Súhlas môže byť udelený pred uskutočnením úkonu alebo aj po ňom. V prípade absencie súhlasu je právny úkon relatívne neplatný. Manžel, bez súhlasu ktorého bol právny úkon urobený, sa musí domáhať neplatnosti právneho úkonu do uplynutia premlčacej doby, inak právny úkon bude mať následky platného právneho úkonu. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem „bežné veci“. Je preto potrebné posudzovať každú situáciu osobitne (napr. nákup potravín).

Podnikanie jedného z manželov

Osobitné ustanovenia platia v prípade začatia podnikateľskej činnosti jedného z manželov. Na použitie majetku v BSM potrebuje manžel - podnikateľ, pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje. Ani v tomto prípade Občiansky zákonník neustanovuje formu súhlasu.

Záväzky a pohľadávky

Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne (solidárne). Veriteľ je oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden z manželov, povinnosť druhého zanikne. Takisto v prípade, ak majú manželia postavenie veriteľa, ich dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek z manželov, ak nebolo dohodnuté niečo iné.

V prípade pohľadávky veriteľa len jedného z manželov (samostatný dlh jedného z manželov), ktorá vznikla za trvania manželstva, môže byť veriteľ pri výkone rozhodnutia uspokojený i z majetku patriaceho do BSM. Uvedené neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí medzi sebou uzatvorili dohodu modifikujúcu ich BSM, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní majetku, ktorý nepatrí do BSM.

Užívacie práva a náklady

Veci v BSM užívajú obaja manželia spoločne, pričom spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Súd môže obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť v prípade, ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným. Predpokladom je existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k bytu alebo domu a ich spoločné spolužitie v takomto byte alebo dome. Existencia fyzického alebo psychického násilia, prípadne hrozba takéhoto násilia musí byť v súdnom konaní náležite preukázaná.

Prečítajte si tiež: Kritériá prijatia do denného stacionára

Zánik BSM počas trvania manželstva

Právne predpisy upravujú aj osobitné situácie, v ktorých výnimočne dochádza k zániku BSM aj počas trvania manželstva. Následkom zániku BSM za trvania manželstva je, že manželia veci nenadobúdajú do BSM, ale veci nadobúdajú do svojho výlučného vlastníctva, prípadne do podielového vlastníctva. Zaniknuté BSM možno obnoviť len na základe rozhodnutia súdu na návrh jedného z manželov. BSM sa v takomto prípade obnoví dňom právoplatnosti takéhoto rozhodnutia súdu.

Občiansky zákonník upravuje dva spôsoby, kedy BSM zaniká na základe súdneho rozhodnutia:

• Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov BSM zrušiť i za trvania manželstva. Občiansky zákonník neustanovuje konkrétne dôvody, pre ktoré má súd BSM zrušiť, musí však ísť o závažné dôvody, pre ktoré ďalšie trvanie manželstva odporuje dobrým mravom.
• Súd na návrh jedného z manželov zruší BSM v prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.

Občiansky zákonník upravuje aj následné vzťahy medzi manželmi po zrušení BSM z dôvodu podnikania, a to v prípade, ak podnikateľskú činnosť po zrušení BSM vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom. V takomto prípade si manželia rozdelia príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou. Forma tejto zmluvy musí byť písomná.

Z dôvodu ochrany veriteľov a druhého manžela v prípade vyhlásenia konkurzu priamo zo zákona zaniká úpadcovo BSM a následne je potrebné vykonať aj jeho vysporiadanie.

Vysporiadanie BSM

Ak zanikne BSM, vykoná sa jeho vysporiadanie, t. j. usporiadanie vzájomných majetkových vzťahov zahŕňajúce aj upravenie vzájomných vzťahov k dlhom a pohľadávkam, ktoré vznikli za trvania BSM. Pri vysporiadaní sa vychádza zo zásad stanovených v Občianskom zákonníku. K vysporiadaniu dochádza navzájom medzi manželmi. K vysporiadaniu BSM nemôže dôjsť, pokiaľ BSM trvá. Ak by sa manželia dohodli o vysporiadaní BSM ešte pred jeho samotným zánikom, išlo by o absolútne neplatnú dohodu.

Predmetom vysporiadania je všetko to, čo patrilo do BSM ku dňu jeho zániku. Pri určovaní hodnoty vecí sa však vychádza z ich ceny ku dňu vysporiadania BSM. Pri vysporiadaní nie je teda rozhodujúce, akú cenu mala vec pri zániku BSM, ale je rozhodujúca cena v čase jeho vysporiadania. Vysporiadanie pohľadávok a dlhov sa však vykoná iba medzi manželmi a nedotýka sa práv tretích osôb. Veriteľom ostáva zachované právo požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z manželov.

Zásady pre vysporiadanie BSM určuje § 150 Občianskeho zákonníka. Z týchto zásad sa vychádza pri vysporiadaní BSM súdnym rozhodnutím a aj v prípade vysporiadania formou dohody. V prípade dohody sa môžu manželia od týchto zásad aj odchýliť. Podiely oboch manželov sú rovnaké, nie je však vylúčené, že by podiely boli určené v inom pomere s ohľadom na zistený skutkový stav odôvodňujúci takúto nerovnosť (napr. v prípade, ak by sa jeden z manželov s ohľadom na jeho možnosti nepričiňoval o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku).

Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd bez návrhu prihliadne na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na výlučný majetok jedného z manželov. Manžel, ktorý zo svojho samostatného majetku vynaložil prostriedky na spoločný majetok, je oprávnený požadovať vrátenie takto vynaložených prostriedkov.

Dohoda o vysporiadaní

K vysporiadaniu BSM môže dôjsť dohodou. Občiansky zákonník neustanovuje osobitnú formu pre túto dohodu v prípade vysporiadania hnuteľných vecí. Ak dôjde k vysporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vysporiadali. V prípade, ak sa takáto dohoda týka nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu a svoju účinnosť nadobudne až vkladom do katastra nehnuteľností. Právne účinky vysporiadania nastávajú dňom uzavretia tejto dohody.

Súdne vysporiadanie

V prípade, ak nedôjde medzi manželmi o vysporiadaní BSM k dohode, rozhodne o jeho vysporiadaní na návrh ktoréhokoľvek z manželov súd. Občiansky zákonník stanovuje časový limit na vysporiadanie BSM dohodou alebo rozhodnutím súdu, a to trojročnú lehotu počítanú od zániku BSM. V prípade, ak počas tejto lehoty nedôjde k jeho vysporiadaniu dohodou alebo k doručeniu návrhu na súd, dôjde k jeho vysporiadaniu priamo zo zákona. Pri vysporiadavaní BSM súdom nie je súd viazaný návrhmi účastníkov konania. Vysporiadanie zahŕňa všetok majetok patriaci do BSM a jeho výsledkom je určenie, ktoré konkrétne veci sú vo vlastníctve jedného z manželov, prípadne ktoré konkrétne veci sa nachádzajú v podielovom spoluvlastníctve.

Zákonná domnienka vysporiadania

Ak do troch rokov od zániku BSM nedošlo k jeho vysporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vysporiadané rozhodnutím súdu, zákon stanovuje nevyvrátiteľnú právnu domnienku, že došlo k jeho vysporiadaniu. BSM tak už po uplynutí uvedenej trojročnej lehoty nie je možné vysporiadať dohodou a ani rozhodnutím súdu. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, platí, že sa manželia vysporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre svoju potrebu, prípadne pre potrebu svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

Súdny zmier a vyporiadanie BSM

Civilné sporové konanie je prostriedkom na ochranu práv. Napriek tomu je želateľným výsledkom sporového konania jeho ukončenie zmierom, o uzavretie ktorého sa súd má vždy pokúsiť. Z procesného hľadiska v tomto spôsobe ukončenia sporového konania vystupuje do popredia princíp hospodárnosti konania a súd nezaujíma autoritatívny postoj k predmetu konania.

V rovine súkromného práva sa priorizuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak vyporiadanie týmto spôsobom nie je úspešné alebo možné, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd a dôjde k jeho vyporiadaniu súdom. Vyporiadanie BSM zo zákona sa vykoná spôsobom uvedeným v § 149 ods. 4 OZ. Vyporiadanie BSM dohodou alebo súdom na základe žaloby by sa malo spravovať zásadami normovanými v § 150 OZ. V prípade uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM sa zásady podľa § 150 OZ dostávajú do priamej interakcie so zásadou zmluvnej voľnosti jej účastníkov. V súvislosti s vyporiadaním BSM dohodou je potrebné podotknúť, že široká súkromnoprávna zmluvná voľnosť účastníkov dohody je sekundárne „vyvážená“ inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, ktorý umožňuje veriteľovi dlžníka domáhať sa, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, pokiaľ spadajú do dikcie § 42a ods. 2 až 5 OZ a zároveň ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.

V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je v merite súd v súlade s ústavným princípom legality povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, normovaných v § 150 OZ, čo znamená, že zákonom stanovený odklon od prezumovanej parity je možný v prípade existencie individuálnych okolností prejednávanej veci, ktoré súd identifikuje a náležite odôvodní.

Spor o právo a súdny zmier

Skutočnosťou, opodstatňujúcou existenciu konkrétneho sporového konania je spor o právo a vôľa žalobcu vyriešiť tento spor súdnou cestou. Ak spor o právo prestane existovať, prebiehajúce súdne konanie stráca svoj význam a už nie je potrebné hmotnoprávny vzťah sporových strán usporiadať vrchnostensky autoritatívnym názorom súdu.

Zmier je možné považovať za dohodu sporových strán, predložením ktorej tieto vylučujú v konaní vydanie „klasického“ rozsudku, v ktorého výroku by sa premietlo autoritatívne rozhodnutie súdu o predmete konania a žiadajú, aby súd stranami predloženú dohodu schválil, čím uznesenie o schválení súdneho zmieru nahradí rozsudok. Uznesenie o schválení zmieru nepredstavuje res iudicata, ale rei transactae, a teda je na procesnej taktike sporovej strany, či v inom súdnom konaní bude jeho existencia tvrdená a preukázaná. Uvedené je priamym dôsledkom skutočnosti, že uznesenie, ktorým bol súdny zmier schválený, nie je meritórnym rozhodnutím.

Posudzovanie súdneho zmieru súdom

V rozhodovacej činnosti súdov možno identifikovať dva spôsoby posudzovania súdneho zmieru. Prvý prístup spočíva v skúmaní a posudzovaní náležitostí právneho úkonu vo všeobecnej rovine, t. j. bez zohľadnenia tej skutočnosti, že ide špecificky o dohodu o vyporiadaní BSM, čím sa súd de facto obmedzuje na skúmanie všeobecných náležitostí platnosti právneho úkonu. Pri druhom prístupe súd posudzuje tento právny úkon v širšom kontexte, ktorý zahŕňa nielen základné náležitosti právnych úkonov, ale rozširuje sa o posudzovanie otázky jeho nerozpornosti so zásadami obsiahnutými v § 150 OZ. Na základe skúmania súdnych rozhodnutí je možné konštatovať, že prvý prístup zastáva väčšia časť súdov prvej inštancie.

Súd pri schvaľovaní súdneho zmieru nevyporiadava BSM štandardným spôsobom, ale len prima facie preskúmava predloženú dohodu v rozsahu neexistencie jej rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Keďže nedodržanie zásad pre vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ účastníkmi dohody o vyporiadaní BSM zákon nesankcionuje neplatnosťou predmetnej dohody, prípadný nesúlad medzi pomerom vyporiadania BSM a zásadami uvedenými v § 150 OZ nepredstavuje rozpor so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Navyše, v tejto súvislosti je osobitne potrebné zdôrazniť, že prieskum súdu prvej inštancie vôbec nezahŕňa skúmanie možného ukracovania potenciálneho veriteľa dlžníka, obdobne tak ani skúmanie existencie vymáhateľnej pohľadávky v čase, kedy konajúci súd posudzuje splnenie podmienok pre schválenie súdneho zmieru.

Odporovateľnosť súdneho zmieru

Otázka, či je možné odporovať súdnemu zmieru, je kruciálna pre veriteľa manžela (bývalého manžela) v prípadoch, kedy bolo BSM vyporiadané neparitným spôsobom, ktorý radikálnym znížením majetku dlžníka ohrozuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky, a od odpovede na túto otázku závisí prípustnosť odporovacej žaloby podľa § 42a a nasl. OZ.

Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Dovolací súd zároveň zvýraznil hmotnoprávny charakter dohody a k dovolacej argumentácii žalobcu (že žaloval neúčinnosť samotnej dohody o vyporiadaní BSM) považoval za potrebné vyjadriť sa preskúmaním žaloby s konštatovaním, že z petitu žaloby vyplýva atakovanie zmieru schváleného uznesením súdu a nie dohody o vyporiadaní BSM. Udržateľnosť žalovania samotnej dohody o vyporiadaní BSM ako dvojstranného hmotnoprávneho úkonu a nie uznesenia o schválení zmieru zvýraznil aj Ústavný súd SR v náleze, ktorým vyhovel ústavnej sťažnosti žalobcu proti kasačnému uzneseniu najvyššieho súdu.

#

tags: #návrh #na #vysporiadanie #BSM #sudcovská #prax