Koniec Americkej Revolúcie: Mierová Zmluva a Jej Dôsledky

Americká revolúcia, rozsiahly intelektuálny a sociálny pohyb, ktorý sa objavil v ranej americkej spoločnosti, zahŕňal nové republikánske ideály, ktoré sa zakorenili v americkej populácii. V niektorých kolóniách vypukli ostré politické debaty o úlohe demokracie vo vláde. Obdobie revolúcie sa začalo v roku 1763, keď Francúzsko prestalo vojensky ohrozovať anglické kolónie. Prijatím názoru, že kolónie by mali platiť značnú časť výdavkov na ich obranu, Británia uvalila rad daní, ktoré sa stali nepopulárnymi, pretože kolóniám chýbali volený zástupcovia vo vláde britského parlamentu, mnoho kolonistov považovalo zákony za nelegitímne. Po protestoch v Bostone Británia vyslala bojové jednotky a Američania mobilizovali milície. Boje vypukli v roku 1775. Aj keď Loyalistov bolo 15 - 20 % populácie, cez vojnu Patrioti kontrolovali 80 - 90 % percent ich teritória a Británia mohla držať len niekoľko pobrežných miest. V roku 1776 zástupcovia 13 kolónii zvolili jednomyseľne prijatie Deklarácie nezávislosti, ktorá ustanovila Spojené štáty Americké.

Korene Konfliktu: Cesta k Revolúcii

Od roku 1763 Veľká Británia vlastnila rozsiahle územia v Severnej Amerike. Okrem trinástich kolónií, 22 menších bolo spravovaných priamo kráľovskými guvernérrmi. Víťazstvo v sedemročnej vojne prinieslo Británii Nové Francúzsko (Kanada), Španielsku Floridu a územia Indiánov, východne od rieky Mississippi. Britská vláda sa rozhodla zdaniť jej americké kolónie, primárne aby pomohli platiť ich obranu v Severnej Amerike pred Francúzskom v sedemročnej vojne. Problémom mnohých amerických kolonistov nebola výška daní (dane v skutočnosti boli nižšie, v porovnaní s tými ktoré platil priemerný občan v Británii), ale to, že nové dane neboli prediskutované s kolonistami, a keďže nemali žiadne zastúpenie v Parlamente fráza "Žiadne dane bez zastúpenia (No Taxation without Representation)" sa stala populárna v mnohých amerických kruhoch. Podľa teórie, Británia už regulovala ekonomiku kolónii cez Námorne Zákony, ktoré zodpovedali zásadám merkantilizmu, ktoré hovorili, že všetko čo je z čoho prospieva impérium je dobré. Rozšírené vyhýbanie sa týmto zákonom bolo dlhý čas tolerované. Ale teraz cez výnosy (Writs of Assistance) boli tvrdo presadzované. V roku 1761 Messaschusettský právnik James Otis namietal, že tieto výnosy poškodzujú ústavne práva kolonistov. V roku 1764 Parlament uzákonil Cukrový zákon a Menový zákon, podporujúci útlak kolonistov. Protest viedol k novej silnej zbrani, systematickému bojkotu britského tovaru. Briti zatlačili kolonistov ešte ďalej keď v tom istom roku uzákonil Quartering Act, ktorý stanovil že na určitých územiach sa majú postarať o britských vojakov. V roku 1765 Kolkovým zákonom bola prvý krát parlamentom zavedená priama daň na kolonistoch. Všetky noviny, almanachy, pamflety a oficiálne dokumenty aj stolné hry a karty museli mať kolok. Všetkých 13 kolónii vehementne protestovalo, populárny vodcovia ako napríklad Patrik Henry vo Virginii a James Otis v Massachusetts, burcovali ľudí do protestov. Tajný spolok "Sons of Liberty (Synovia slobody)" vznikol v mnohých mestách, a vyhrážal sa násilnosťami ak niekto bude predávať kolky, a nikto nepredával. V Bostone Sons of Liberty, spália záznamy súdu vice-admirality a ukoristili elegantný dom šéfa spravodlivosti Thomasa Hutchinsona. Niekoľko zákonodarných zborov požadovalo spoločnú akciu a 9 kolónii vyslalo delegátov na kongres o Kolkovom zákone v meste New York v októbri 1765. Rozhovory vedené Johnom Dickinsonom vytvorili "Deklaráciu práv a sťažností (Declaration of Rights and Grievances) zhodli sa,že dane sú bezdôvodne a porušujú prirodzené odveké práva. Vláda Rockingama sa dostala k moci, a parlament viedol debatu či kolkový zákon anulovať, alebo poslať armádu na jeho podporu. Benjamin Franklin vystihol vyrobený Americký prípad, vysvetľoval že kolónie sú vyčerpane po materiálnej aj fyzickej stránke zo série vojen s Francúzmi a Indiánmi, a krvácali pri obrane impéria a že dane za tieto vojny sú nespravodlivé a môžu priniesť rebélie. V Bostone sa 5. marca 1770 zhromaždil dav okolo skupiny britských vojakov. Dav narastal a čoraz viac sa vyhrážal a hádzal snehové gule a smeti do vojakov. V zmätku všetci vojaci okrem jedného strelili do davu. 11 ľudí bolo zasiahnutých a 5 zomrelo na ich zranenia. Udalosť sa rýchle začala nazývať ako Bostonský masaker. Zveličovanie a rozširovanie masakru zmenilo pocity kolonistov voči Británii. V roku 1767 prešla britská vláda schválila Townshend Act, ktorý zdanil viacero podstatných tovarov, vrátane papiera, skla a čaju. Nazlostený zo zvýšenia daní, kolonisti zorganizovali bojkot britského tovaru. 16. Decembra skupina mužov vedených Samuelom Adamsom a prezlečených za mohavských indiánov, sa vkradla na britskú loď s čajom a vysypala do mora tovar v hodnote približne 10 000 libier. Britská vláda odpovedala zavedením niekoľkých nariadení, ktoré sa stali známymi ako "Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" a obsahovali, okrem iného uzavretie Bostonského Prístavu, pokým kolónie nezistia obchodníkov, ktorým bol zničený tovar. Samozrejme Neakceptovateľné nariadenia, zhoršili mienku kolónii o Británii.

Vplyv Ideológií a Filozofie

Myšlienky Johna Locka o liberalizme, výrazne ovplyvnili politické myslenie v pozadí revolúcie, napríklad teória "sociálnej zmluvy" zahrňovala prirodzené právo ľudu zosadiť vodcov, ak zradili historické práva Angličanov. Motivačnou silou v pozadí revolúcie bol Americký obsah politickej ideológie nazývanej "Republikanizmus", ktorý bol dominantný v kolóniách do roku 1775. Krajinská strana(country party) v Británii, ktorá kritizovala britskú vládu, zdôrazňovala, že treba sa báť korupcie, mala vplyv na amerických politikov. Kolonisti spájali "dvor" z luxusom a dedičnou aristokraciou, ktorú Američania čoraz viac odsudzovali. Korupcia bolo najväčšie potencionálne zlo, a občianska cnosť vyžadovala postaviť občiansku povinnosť proti vlastným záujmom. Muži mali občiansku povinnosť bojovať za vlasť. Pre ženy "republikové materstvo" sa stalo ideálom, príkladom ktorého mohli byť: Abigail Adams, Merci Otis Warren. Prvoradou povinnosťou žien republikániek bolo vštepiť republikánske hodnoty ich deťom a vyvarovať sa luxusu a vystatovaniu.

Eskalácia Napätia: Od Dekrétov k Ozbrojenému Konfliktu

Kráľovský dekrét z roku 1763 obmedzil pohyb Američanov cez Apalačské vrchy (Appalachian Mountains), Nedbajúc na dekrét skupiny osadníkov pokračovali v pohybe na západ. Dekrét bol vo veľmi krátkom čase upravený a nebol viac prekážkou pre osadníkov, ale jeho vyhláška bola napísaná bez konzultácie s Američanmi čo nahnevalo kolonistov. Qubecký Akt z roku 1774 posunul hranice Quebecku k rieke Ohio, a nebral ohľad na sťažnosti 13 kolónii o ich území. Od tohoto momentu, Američania brali len malý ohľad na zákony z Londýna. Aj keď sa v rámci Americkej revolúcie udial celý rad udalosti, bol to špecifický rad udalostí, ktorý viedol k vypuknutiu vojny. V júny 1772 sa stala tzv. Aféra Gaspée, Britská vojnová loď, ktorá ostro presadzovala nepopulárne obchodné obmedzenia, bola spálená Americkými vlastencami. Čoskoro potom, guvernér Thomas Hutchinson z Massachusetts oznámil, že on a kráľovský sudcovia budú platený priamo z Londýna, a tak obišiel koloniálny zákonodarný zbor. Neskôr v roku 1772 Samuel Adams vytvoril výbor korešpondentov (Committees of Correspondenc), ktorý spájali vlastencov v 13 kolónia a prípadne mali poskytnúť rámec pre vládu rebelov. "Neakceptovateľné nariadenia (Intolerable Acts)" ako boli pomenované kolonistami, dosahovali 4 zákony, schválené britským parlamentom. Prvý bol Zákon vlády v Massachusetts, ktorý zmenil Massachusettsú chartu a obmedzil mestské zasadania. Druhým nariadením bol príkaz Ministerstva Spravodlivosti, ktoré nariadilo, že všetci britský vojaci, majú byť verbovaný vo Veľkej Británii, nie v kolóniách. Tretím bolo "Nariadenie pre Bostonský prístav (Boston Port Act)", ktorý uzavrel prístav v Bostone, pokým Británii nebudú nahradené straty pri Bostonskom čajovom večierku. (Británii nikdy nebol vrátený ani cent). Štvrté nariadenie bolo "Quartering Act" z roku 1774, ktorý umožňoval umiestniť britské jednotky v neobývaných budovách. V reakcii najmä na "Massachusetts Government Act", ľud vo Worchestery vytvoril líniu ozbrojencov pred miestnym súdom a odmietol vpustiť britských sudcov. Podobné udalosti sa začali diať v celej kolónii.

Vojna za Nezávislosť: Ozbrojený Konflikt a Vyhlásenie Nezávislosti

Bitka o Lexington a Concord vypukla 19,4,1755 keď Briti vyslali regiment aby skonfiškoval zbrane a zatkol revolucionárov v Concorde. Bola to prvá bitka v Americkej Revolučnej Vojne, a okamžite správa vyburcovala 13 kolónii, ktoré povolali domobranu a vyslali jednotky obliehať Boston. Bitka o "Bunker Hill" vypukla 17.6.1776. Na jar 1776, s veliteľom Georgom Washingtom ako veliteľom, Američania prinútili Britov opustiť Boston. Patrioti mali kontrolu vo všetkých 13 kolóniách a boli pripravený vyhlásiť nezávislosť. Druhý kontinentálny kongres bol zvolaný v roku 1775 po začatí vojny. Kongres vytvoril Kontinentálnu Armádu (Continental Army) a poslali výzvu (Olive Branch Petition) kráľovi ako snahu o zmierenie. Kráľ Juraj III ju odmietol prijať a miesto toho vydal "Vyhlásenie o Rebélii(Proclamation of Rebellion)", požadujúc akciu proti "zradcom". Revolucionári boli nazývaný aj "Patroti(Patriots)", "Liberáli(whig)", "Kongresmanni (Congress-man)" alebo aj "Američania (Americans)". Pochádzali zo všetkých ekonomických a sociálnych skupín, ale jednomyseľne podporovali potrebu brániť práva Američanov. Slovo "Patriot" sa v tejto práci používa v kontexte človeka v kolónii ktorý sa stotožnil s Americkou Revolúciou. Nazývanie revolucionárov "Patriotmi" je zaužívaným zvykom. Aj keď nieje možné zistiť presné číslo historici odhadujú, že 15% - 20% obyvateľov kolónii ostalo verných britskej korune, títo sa stali známi ako "Loyalisti (Loyalist)", "Konzervatívci(Tories) ", "Muži Kráľa(Kings men)". Loyalisti boli zvyčajne starší, ktorý si menej priali prelomiť starú vernosť korune, často spojený s Anglikánskou cirkvou a mali veľa zavedených obchodov a obchodné konexie v celom britskom impériu, ako napríklad Thomas Hutchinson z Bostonu. Boli význačné príklady Loyalistov, ktorý neboli vysoko postavený, aj keď ich počet sa zlúčil s počtom Loyalistov. Významným príkladom toho tu Indiáni (Native Americans) ktorí odmietli prosbu Američanou zostať neutrálnymi a mnohé kmene sa pridali k Loyalistom. Minority neurčitej veľkosti ostala neutrálnou počas vojny. Väčšinou z nižšej triedy. Po vojne väčšina Loyalistov v Amerike ostala a viedla normálny život. Niektorý ako napríklad Samuel Seabury, sa stali prominentnými Americkými vodcami. 100 000 - 200 000 loyalistov sa presťahovalo do Kanady, britskej západnej Indie, a spôsobili jednu z najväčších migrácii v histórii. To bolo približne 5% populácie. Historici ako napríklad J.Franklin Jameson zo začiatku 20 storočia, skúmali triedne zloženie Patriotov, hľadajúc dôkaz že tam bol triedny boj počas revolúcie. Za posledných 50 rokov, historici upustili od tejto interpretácie, namiesto toho zdôraznili vysokú úroveň ideologickej jednoty. pokým pri Loyalististoch boli chudobní a bohatý loyalisti. Patrioti tvorili pestrejšiu zmes, s tým že je jasné že bohatší a lepšie vzdelaní sa skôr stal dôstojníkom v armáde. Ideologické požiadavky boli na prvom mieste, Patrioti videli v nezávislosti spôsob oslobodenia sa z pod britského útlaku a daní, a predovšetkým sa dožadovali svojich práv. V lete 1766, keď Patrioti kontrolovali všetky územia, Loyalisti boli bezmocný. Všetkých 13 štátov zvrhlo existujúce vlády, zatvorili súdy a vyhnalo britských Agentov a guvernérov z ich domov. Zvolili zhromaždenie a "legislatívu" ktorá existovala bez legitímneho rámca. Nová ústava bola potrebná v každom štáte, aby sa zmenil Royalistický charakter. 5. Januára 1776 New Hampshire ratifikoval ústavu, šesť mesiacov pred podpísaním Deklarácie nezávislosti (Declaration of indapendence). V máji 1776 Kongress schválil potlačenie akéhokoľvek autority koruny, a jej nahradenie lokálne schválenou autoritou. Virginia, South Carolina, a New Jersey vytvorili ústavu pred 4. Júlom. Nové štáty sa museli rozhodnúť, akú formu vlády si vytvoria, najprv bolo treba vymyslieť, ako vybrať tých, ktorí vytvoria ústavu, a ako bude následný dokument ratifikovaný. V roku 1775 bol Boston, držaný Britmi, ale obkľúčený domobranou okolitých kolónii. Kongres zvolil Georga Washingtona ako veliteľa, a on prinútil Britov opustiť mesto v marci 1776. 2. Júla 1776 bola Deklarácia nezávislosti (Declaration of Independece) ratifikovaná druhým kontinentálnym kongresom a podpísaná 4. Júla, čo je dnes v USA štátnym sviatkom nazývaným Deň nezávislosti.

Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a vdovský dôchodok

Zahraničná Pomoc a Zlom vo Vojne

Američania vytvorili v roku 1778 koalíciu s Francúzskom, ktorá vyrovnala vojenské a námorne sili. Dve britské armády boli zajaté pri Saratoga v roku 1777 a Yorktowne v 1781, a to viedlo k mieru zmluvou v Paríži v roku 1783.

V tomto období sa kolónie spojili proti britskému a vstúpili do obdobia ozbrojeného konfliktu známeho ako Revolučná vojna alebo Vojna za nezávislosť, medzi rokmi 1775 až 1783. Francúzsko hralo kľúčovú rolu v pomoci revolúcii, keď zásobovalo Amerických vlastencov financiami a muníciou, a organizovali koalíciu proti Británii a vyslaním loďstva a námorníctva, ktoré malo rozhodujúcu rolu vo vojne a efektívne ukončila vojnu pri Yorktowne.

Mierová Zmluva z Paríža: Uznanie Nezávislosti a Nové Hranice

Vojna začala v apríli 1775, zatiaľ čo deklarácia nezávislosti bola vydaná v Júli 1776. Dokumenty známe ako aj The Articles of Confederation and Perpetual Union, známejšie tiež ako Articles of Confederation (Články o konfederácii), vytvorili prvý vládny dokument Spojených Štátov Amerických, a spojili kolónie do volnej konfederácie suverénnych štátov. Briti sa vrátili na bojovú scénu v Auguste roku 1776, keď nasadili Kontinentálnu Armádu k najväčšej akcii počas revolúcie, Bitke o Long Island. Nakoniec sa zmocnili mesta New York, ktoré pred tým získal generál Washington. V meste si zriadili politickú a vojenskú základňu, a držali ju do roku 1783. Tiež obsadili New Jersey, ale nečakaným útokom, Washington prekročil rieku Delaware a vstúpil do New Jersey a porazil britskú armádu v Treatone a Pricetone, a získal New Jersey. V roku 1777 Briti vyslali dva nekoordinované útoky. Posádka v New Yorku porazila Washingtona a obsadili Philadelphiu. Simultánne druhá armáda vtrhla z Kanady s cieľom odrezať Nové Anglicko. Ale bola chytené do pasce, a uväznená v Saratoge v štáte New York v Októbri 1777. Toto víťazstvo posilnilo Fracúzsko, aby vstúpilo oficiálne do vojny, a Benjamin Franklin začal rokovania o vojenskom spojenectve v roku 1778. Neskôr Španielsko a Holandsko sa spojilo s Francúzskom a nechali Britániu bojovať vojnu osamotenú, s blokádou v Atlantiku. Kvôli tomuto spojenectvu a zlej vojenskej situácii, Sir Henry Clinton, britský veliteľ, opustil Philadelphiu, aby posilnil mesto New York. Generál Washington sa pokúsil zastaviť ústup Britov, čo viedlo k bitke pri Momouth Court House, poslednej veľkej bitke v severných štátoch. Po rozporuplných jednaniach, Briti úspešne ustúpili do New Yorku. Obliehanie Y…

Dôsledky Revolúcie a Formovanie Novej Republiky

Po skončení vojny: Lincoln zomrel na následky postrelenia v divadle obdobie veľkého rozmachu v USA zaberanie pôdy Indiánov - tí sa stávali obeťami bezprávia a špekulácií lov na bizóny objavenie nálezísk zlata na území Indiánov takmer úplne zničené kmene Siuxov (náčelník Sediaci býk Buffalo Billl) najdlhšie sa bránili Apači na konci 19. storočia - USA veľmocou 1917 po boku Angličanov a Francúzov vstupuje USA do 1. sv. vojny proti Nemcom.

Prečítajte si tiež: Čo robiť pri invalidnom dôchodku?

Prečítajte si tiež: Sprievodca: Ochorenie zamestnanca

tags: #koniec #americkej #revolúcie #mierová #zmluva