Kontrolný znalecký posudok v trestnom konaní: Kompletný prehľad

Dokazovanie v trestnom konaní je rozsiahly proces, ktorý prebieha tak v prípravnom konaní, ako aj pred súdom. Tento proces je ohraničený okrem iného aj ustanoveniami Trestného poriadku, konkrétne § 119. Skutočnosti, ktoré vyžadujú odborné vedomosti, sú v civilnom aj trestnom konaní preukazované znalcami.

Úvod do znaleckého dokazovania

V konaniach, kde je potrebné objasniť konkrétne okolnosti na základe odborných znalostí, je podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (R I/1966) v rozpore s § 141 Tr. por. nepribrať znalca.

Postavenie a úloha znalca

Trestný poriadok a zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ZZTP) upravujú postavenie znalca, jeho úlohu a oprávnenia v trestnom konaní. Znalec je definovaný v § 2 ods. 1 písm. a), písm. ZZTP ako osoba zapísaná v zozname znalcov.

Kto môže byť znalcom?

Len znalec zapísaný v zozname znalcov môže vykonávať svoju činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú osobu alebo právnickú osobu. Znalec, ktorý nie je zapísaný v tomto zozname, môže vykonávať svoju činnosť len pre súd alebo iný orgán verejnej moci. To znamená, že obhajca ako zadávateľ znaleckého posudku môže osloviť len znalca zapísaného v zozname znalcov.

Znalec zo zahraničia

Obvinený, poškodený alebo OČTK si môže obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. Znalec pôsobiaci v inom štáte nemusí byť občanom SR, ale musí ísť o osobu, ktorá je zapísaná v zozname znalcov vo svojej krajine, je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Prečítajte si tiež: Podmienky nadobudnutia tovaru z EÚ

Podmienky výkonu znaleckej činnosti

Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 9 ods. 1, ods. 2 ZZTP. Poistenie musí trvať počas celého výkonu činnosti. Informácia o uzatvorení poistného sa uvádza v zozname znalcov pri každom jednotlivom zápise. Kontrolou zápisu je možné bezpečne zistiť, či v rozhodnom období je vybraný znalec oprávnený vykonávať svoju činnosť alebo nie. Pokiaľ by znalec vykonal činnosť bez poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone činnosti, ministerstvo vyčiarkne znalca zo svojho zoznamu znalcov podľa § 8 ods. 1 písm. b/ ZZTP.

Odbornosť a kompetencie znalca

Vzhľadom na to, že znalec v zmysle § 12 ods. 2 písm. b) ZZTP je povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, je dôležité venovať pozornosť aj jeho kompetencií. To, či úkon patrí do odboru alebo odvetvia, v ktorom je znalec zapísaný do zoznamu, posudzuje ministerstvo spravodlivosti podľa § 11 ods. 4 zákona o ZZTP. Vyhláška MS SR č. 228/2018 Z. z., ktorou sa vykonáva ZZTP, vo svojej prílohe č.

Výnimky z povinnosti zápisu v odbore

Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný; to sa nevzťahuje na znalca, ustanoveného na účely súdneho alebo iného konania súdom alebo iným orgánom verejnej moci v zmysle § 11 ods. 3 ZZTP. Z uvedeného vyplýva, že hoci je znalec podľa § 12 ZZTP povinný odmietnuť vykonať úkon ak nie je zapísaný v odbore alebo v odvetví, v ktorom je potrebné úkon vykonať, následne v zmysle § 11 ods.

Použiteľnosť znaleckého posudku

Pre použiteľnosť znaleckého posudku, ktorý si však na vlastné náklady zaobstaral obvinený je nevyhnutné, aby bol týmto zadávateľom oslovený znalec oprávnený vykonať úkon v príslušnom odbore alebo odvetví. V prípade, že v príslušnom odbore alebo odvetví nie je zapísaná žiadna osoba, je možné v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci ustanoviť za znalca aj osobu, ktorá nie je zapísaná v zozname, ak má potrebné predpoklady, súhlasí s ustanovením a pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, ktorý ho ustanovil za znalca, zložil sľub.

Zloženie sľubu

Pokiaľ ide o zloženie sľubu osoby nezapísanej do zoznamu, som toho názoru, že sľub by mal byť zložený pred vykonaním znaleckého úkonu. Tento môj názor vychádza z § 5 ods. 1 písmeno j/ ZZTP, ale aj z § 2 ods. 6 vyhl. č. 228 /2018 Z. z. podľa ktorej sa: “Sľub sa skladá verejne, slávnostným spôsobom na ministerstve. Žiadateľ sľub potvrdí svojím podpisom v knihe sľubov znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.“ Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že sľub je povinnou náležitosťou zápisu osoby do zoznamu znalcov. Až po splnení všetkých vyžadovaných podmienok, vrátane zloženia sľubu, vznikne dotknutej osobe právo vykonávať v budúcnosti znaleckú činnosť.

Prečítajte si tiež: Všetko o kontrolnom výkaze DPH

Konzultant znalca

Zákon o ZZTP pribratie konzultanta pripúšťa, ale v § 16 ods. “Znalec je oprávnený pri vykonávaní úkonu znaleckej činnosti pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru; opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Podľa § 143 ods. Pokiaľ by sa však pribrala do konania iná osoba ako znalec, musela by takáto osoba v zmysle § 143 ods. V § 16 ods. 6 ZZTP je požiadavka na odôvodnenie opodstatnenosti pribratia konzultanta vyjadrená kogentne slovom musí. Oprávnenie znalca pribrať pri výkone znaleckej činnosti na posúdenie čiastkových otázok konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa. Pokiaľ však znalec konzultuje otázky ohľadom konkrétnej úlohy znaleckého skúmania s treťou osobou bez súhlasu zadávateľa, porušuje tým, podľa názoru najvyššieho súdu, povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa § 13 zákona o znalcoch( cit. z rozsudku NS SR sp. zn. 4 Sžk 22/2017, zo dňa 21.

Znalec, ktorý hodlá pribrať konzultanta je povinný požiadať zadávateľa o súhlas na jeho pribratie jednak z dôvodu posúdenia možnej predpojatosti konzultanta k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom a jednak z dôvodu navýšenia nákladov na toto znalecké skúmanie. Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok (§16 ods. 8 zákona o znalcoch). Z pohľadu praxe je vhodné, aby si obhajca nechal odsúhlasenie výšky predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania písomne potvrdiť klientom ešte pred zaslaním záväznej objednávky na vypracovanie znaleckého posudku.

Komunikácia obhajcu so znalcom

V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať podľa § 11 ods. Vzhľadom na zvolený časový rozvrh zabezpečovaných dôkazov je nevyhnutné prerokovať so znalcom aj čas, v ktorom bude znalecký posudok vyhotovený. V tejto súvislosti poukazujem na § 26 ods. 1 písm. b/ ZZTP, v zmysle ktorého sa znalec, ktorý spôsobí bez vážnych dôvodov prieťahy v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci, v ktorom bol ustanovený alebo pribratý dopúšťa správneho deliktu. Za spôsobenie prieťahov sa považuje prekročenie lehoty určenej na vykonanie úkonu súdom alebo iným orgánom verejnej moci o viac ako 30 dní.

Rozdiel medzi zadávateľmi

Rozdiel medzi zadávateľom, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci a zadávateľom, ktorým je fyzická alebo právnická osoba spočíva v tom, že súd alebo iný orgán verejnej moci má povinnosť pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. Som toho názoru, že obhajcovi ako zadávateľovi znaleckého posudku nič nebráni v tom, aby so znalcom konzultoval aj vhodnú formu znaleckého úkonu podľa § 16 ods.

Formulácia otázok pre znalca

Pokiaľ má byť znalecké dokazovanie efektívne, je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Pokiaľ obhajcom iniciovaný výsledok znaleckého dokazovania bude v rozpore so záujmami obvineného a/alebo nebude prospievať jeho obhajobe, advokát ho nesmie ako dôkaz predložiť súdu, pretože by konal v rozpore so záujmami svojho klienta ( zákon č. 586/2003 Z. z.

Prečítajte si tiež: S.r.o. a jediný spoločník

Rámec znaleckého dokazovania

Ako je vyššie uvedené, rámec znaleckého dokazovania vymedzuje zadávateľ svojimi otázkami a úlohami, na ktoré má znalec odpovedať. Je všeobecne známe, že znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, nemôže robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy. Rovnako je však dôležité si uvedomiť, že znalec môže vo svojom posudku, stanovisku alebo vyjadrení odpovedať len na zadané otázky. Práve z uvedeného dôvodu je konzultácia o znení a rozsahu zadaných otázok mimoriadne významná.

Prekročenie kompetencií znalcom

V článku Nezákonné a nepoužiteľné dôkazy, ktorý bol publikovaný 6. decembra 2014 v Právnych listoch, bol citovaný výňatok z rozhodnutia R 82/2001, z ktorého vyplýva: “Znalecký posudok nemožno bez ďalšieho odmietnuť iba preto, že znalec nad rámec svojho oprávnenia a v rozpore s § 107 ods. 1 Trestného poriadku (teraz § 145 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.) hodnotí vo svojom posudku niektoré dôkazy alebo rieši právne otázky. Na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že znalec, ktorý prekročí svoje kompetencie, sa podľa ustálenej súdnej praxe dopúšťa spáchania iného deliktu podľa § 26 ZZTP, za ktorý mu môže byť uložená sankcia (napríklad rozsudok NS SR, sp. zn. 6Sžo/32/2013, zo dňa 28. 05. Bez povšimnutia by v takomto prípade nemala zostať ani skutočnosť, že znalec, ktorý nesprávne vyhodnotí právnu otázku ako otázku spadajúcu do svojej odbornosti, výrazným spôsobom zníži dôveryhodnosť o svojej odbornosti, čo môže viesť strany k návrhu alebo zabezpečeniu supervízneho znaleckého posudku, prípadne k postupu uvedenému v § 146 Trestného poriadku, podľa ktorého „Ak vzniknú pochybnosti o správnosti znaleckého posudku (…) treba požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku.

Poučenie znalca

Pokiaľ ide o poučenie znalca platí, že ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. To znamená, že obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí ako dôkaz znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku. Som toho názoru, že pre efektívnosť a rýchlosť konania by bolo vhodné prijať v novele Trestného poriadku ustanovenie, ktoré by dopĺňalo § 145 Trestného poriadku tak, že obhajca, ktorý obstará znalecký posudok, musí v súlade s § 144 Trestného poriadku zabezpečiť aj poučenie znalca.

Nedostatok poučenia a jeho následky

Otázku zákonnosti a použiteľnosť znaleckého posudku pre nedostatok poučenia znalca riešil rozsudok NS SR, sp. zn. 2To/10/2018, zo dňa 3. septembra 2019, v ktorom okrem iného vyslovil, že: “(…) napriek nedostatočnému poučeniu znalca v prípravnom konaní, v ktorom znalec len podpísal sľub znalca a zaslal ho v písomnej podobe vyšetrovateľovi, avšak nezložil ho ústne pred vyšetrovateľom, čo však napravil súd prvého stupňa tým, že znalec zložil sľub pred ním a zopakoval obsah znaleckého posudku v zhode s jeho písomným vyhotovením v prípravnom konaní a podrobne odpovedal na kladené otázky, čo podrobne vysvetlilo jednak spôsob jeho uvažovania pri hodnotení výrokov obžalovaného, ako aj metodológiu, akou sa k tomuto hodnoteniu dopracoval….

Doplnenie a oprava znaleckého posudku

Doplniť znalecký posudok alebo iný znalecký úkon môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Pokiaľ znalec alebo zadávateľ zistia, že pri vyhotovení znaleckého úkonu došlo k formálnym alebo metodickým chybám, je možné tieto odstrániť na podklade podnetu zadávateľa, prípadne ich môže odstrániť samotný znalec, na podklade svojho zistenia. Doplnenie znaleckého úkonu tvorí jeho neoddeliteľnú súčasť a je oboznamované spolu s pôvodným znaleckým úkonom.

Vyčiarknutie znalca zo zoznamu

V prípade, že od vypracovania znaleckého posudku po predvolanie znalca na hlavné pojednávanie dôjde k jeho vyčiarknutiu zo zoznamu znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, musí súd takéhoto znalca nielen poučiť v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, ale zároveň znalec nezapísaný v zozname musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 č. 382/2004 Z. z. ZZTP tak, aby mohol nielen vypovedať k podanému znaleckému posudku, ale aj odpovedať na položené otázky procesných strán, ako znalec.

Výsluch znalca

Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Následne sa postupuje podľa známych pravidiel trestného procesu. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. pri výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní sa použijú § 258 ods. 2, ods. 3 a § 259 Tr. por. primerane. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.

Odborné vyjadrenie vs. znalecký posudok

Ak je v trestnom konaní odborné vyjadrenie vyžiadané od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca (Rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To/39/2018, zo dňa 6. 9. Za nesprávny považujem postup niektorých súdov, ktoré znalca ako autora odborného vyjadrenia vypočúvajú v procesnom postavení svedka. Ich argumentácia spočívajúca v tom, že odborné vyjadrenie nie je znaleckým posudkom a má povahu listinného dôkazu, v dôsledku čoho nie je možné znalca vypočuť inak ako svedka je v rozpore s procesným postavením svedka, jeho úlohou, právami a povinnosťami, ale aj samotnou podstatou získania štatútu svedka.

Znalec vs. svedok

Z § 16 ods. 1 ZZTP vyplýva, že odborné vyjadrenie je znaleckým úkonom. Už z tohto uvedeného dôvodu nie je právny priestor na zmenu jeho procesného postavenia. Navyše, znalec je fyzická osoba alebo právnická osoba splnomocnená štátom na vykonávanie činnosti, ktoré musia mať základ v jeho odbornosti. Svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami vnímala skutočnosti významné pre objasnenie trestného činu, má relevantné informácie o páchateľovi alebo okolnostiach dôležitých pre trestné konanie, získané vlastnou osobnou skúsenosťou alebo poznaním (svedok niečo videl, počul, nahmatal a podobne). Zatiaľ čo existencia znalca je daná jeho odbornosťou, existencia svedka je založená na osobne získaných skúsenostiach dôležitých pre trestné konanie, mimo odborného priestoru. Svedok je z hľadiska svojej vlastnej skúsenosti nenahraditeľný. Znalec, pri zachovaní potrebnej odbornosti a podmienok zákona, môže byť zastúpený iným subjektom. Pri odpovediach na otázky svedok vychádza zo svojho vlastného poznania, znalec zo získaných odborných vedomostí. Znalec má právo byť pri výsluchu ostatný…

Kontrolný znalecký posudok v civilnom sporovom konaní

Právna veta: Nová právna úprava civilného sporového konania (účinná od 1. júla 2016) už explicitne neobsahuje možnosť preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. „kontrolný znalecký posudok“, tak, ako to upravoval § 127 ods. 2 OSP (účinný do 30. júna 2016). Prostredníctvom § 209 CSP sa zaviedol inštitút „súkromného znaleckého posudku“, t. j. znaleckého posudku predloženého sporovou stranou bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následko … Právna veta je skrátená.

Zmeny v civilnom sporovom konaní (CSP)

Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prijatý v Slovenskej republike priniesol s účinnosťou od 1.7.2016 do sporového konania viacero zmien v oblasti dokazovania. Tieto zmeny sa týkajú aj znaleckého dokazovania v sporovom konaní. Jednou z podstatných noviniek je zakotvenie znaleckého posudku zabezpečeného stranou sporu mimo súdneho konania v systéme dôkazných prostriedkov. Tento stranou sporu zadovážený znalecký posudok sa podľa CSP nazýva „súkromným znaleckým posudkom“.

Súkromný znalecký posudok

Podstatný rozdiel medzi pôvodnou a novou právnou úpravou spočíva v spôsobe vykonávania takéhoto dôkazu (znaleckého posudku zabezpečeného sporovou stranou - účastníkom konania), pretože znalecký posudok obstaraný stranou sporu podľa už dnes neúčinného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) nebol znaleckým posudkom podľa § 127 OSP, ale len listinným dôkazom podľa § 129 OSP. Takéto závery vychádzali zo znenia prvej vety ustanovenia § 127 ods. 1 OSP, podľa ktorého „Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca.“ Súdno-znaleckým posudkom podľa § 127 OSP bol teda len ten posudok, ktorý vypracovala osoba (znalec) ustanovená súdom.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 16/2012 zo dňa 12.11.2012: „Ak je súdu v konaní predložený posudok, ktorý síce vypracovala osoba zapísaná v zozname znalcov, avšak jeho vypracovanie nenariadil súd (napr. posudok bol vypracovaný na základe požiadania účastníka konania), skutočne nejde o znalecký posudok v zmysle § 127 O.s.p. Aj takýmto „posudkom“ možno však vykonať dôkaz, ale iba ako listinou. Rozdielnosť sa prejaví najmä v hodnotení tohto dôkazu.“

K podobným záverom dospel Najvyšší súd SR aj v uznesení sp. zn. 4 Cdo 254/2012 zo dňa 22.8.2013 „Znalecký posudok obsiahnutý v trestnom spise možno síce v súvisiacom občianskom súdnom konaní o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy využiť ako listinný dôkaz podľa § 129 ods. 1 O.s.p., ale vzhľadom na špecifickosť tohto konania, v ktorom sa majú niektoré otázky riešiť inak než v trestnom konaní, javí sa vhodným, ak je znalec v občianskom súdnom konaní ustanovený a vypočutý.“ a napokon aj v uznesení sp. zn. 4 Cdo 346/2014 zo dňa 24.6.2015, „Dovolací súd poznamenáva, že predmetný znalecký posudok bol vypracovaný znalcom Ing. J. na základe objednávky žalovaného za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty predmetného stroja a žalovaným bol založený do súdneho spisu prípisom z 26. septembra 2011, doručeným súdu 27. septembra 2011. Vzhľadom k tomu, že predmetný znalecký posudok nebol vypracovaný znalcom ustanoveným súdom v tomto súdnom konaní, bolo ho možné posudzovať len ako listinný dôkaz.“.

Situácia v Českej republike

V Českej republike bola situácia zhodná. „Až do účinnosti zákona č. 218/2011 Sb. (1.9.2011) ovplyvňovala súdnu prax nasledujúca doktrína: Písomný posudok, hoci vypracovaný súdnym znalcom zapísaným v zozname na objednávku niektorého z účastníkov (‚súkromný znalecký posudok‘), je listinným dôkazom v zmysle ustanovenia § 129, a nie znaleckým posudkom (§ 127). To spôsobovalo, že viac menej každé aj formálne spochybnenie viedlo automaticky súd k ustanoveniu iného (‚súdneho‘) znalca, pretože na posudok sa hľadelo ako na súkromnú listinu (porovnaj komentár k § 134).“ (Jirsa J. a kolektiv. Občanské soudní řízení (soudcovský komentář). Kniha II. § 79-180 občanského soudního řádu. Vydání druhé, doplněné a upravené. Praha: Wolters Kluwer ČR, a.s., 2016, s. 330).

V tomto smere takisto judikoval Najvyšší súd Českej republiky (Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3 Cdon 385/96 zo dňa 26.11.1998): „Podľa výkladu formulovaného súdnou praxou majú písomné znalecké posudky spracované mimo konania v konkrétnej veci (napr. v inom konaní) povahu dôkazu listinou (§ 129 o.s.ř.), nie dôkazu podľa § 127 o. s. ř. (porovnaj napr. správu o rozhodovaní súdov o náhrade škody vo veciach, ktorým predchádzalo adhézne konanie, Cpj 35/78, bývalého Najvyššieho súdu ČSR z 24.10.1979, ktorá bola prejednaná a vzatá na vedomie plénom tohto súdu dňa 5.12.1979, Pls 2/79, uverejnenú v Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek č. 9-10, ročník 1979, pod číslom 22, str. 200).“

Z uvedených záverov vychádza aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 583/2001 zo dňa 25.4.2002: „K námietke dovolateľa, že nebol odstránený zásadný rozpor medzi znaleckými posudkami MUDr. K. a MUDr. D. na strane jednej a znaleckým posudkom Univerzity Palackého na strane druhej, je treba predovšetkým uviesť, že vzhľadom k tomu, že znalec MUDr. D. podal znalecký posudok mimo konania na základe žiadosti žalobcu, nejedná sa o dôkaz znaleckým posudkom v zmysle § 127 o.s.ř., ale o dôkaz listinou podľa § 129 o.s.ř.“

Kolízie posudkov

V konaní taktiež dochádzalo ku kolíziám posudkov. Išlo o prípady, keď posudok súdom ustanoveného znalca bol v rozpore s posudkom predloženým účastníkom. Bolo otázne, ako riešiť rozpor medzi týmito dvoma typmi dôkazov, či je pri tomto konflikte posudkov nevyhnutné ustanoviť ďalšieho znalca, ktorý vyhotoví kontrolný znalecký posudok.

#

tags: #kontrolný #znalecký #posudok #v #trestnom #konaní