Nezdaniteľná Časť Základu Dane pre Poberateľov Invalidného Dôchodku na Slovensku

Tento článok sa zameriava na problematiku nezdaniteľnej časti základu dane pre poberateľov invalidného dôchodku na Slovensku. Vysvetlíme si, kto má nárok na uplatnenie tejto časti základu dane, aké sú podmienky a ako postupovať v prípade poberania rôznych typov dôchodkov.

Všeobecné informácie o nezdaniteľnej časti základu dane

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, základ dane (čiastkový základ dane) zo závislej činnosti (a ďalej základ dane určený podľa § 6 ods. 1 a 2) sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka. Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť).

Zjednodušene povedané, ide o sumu, o ktorú si daňovník môže znížiť svoj základ dane, a tým aj výslednú daň, ktorú zaplatí.

Dôležité je, že výška nezdaniteľnej časti na daňovníka nezávisí od toho, či daňovník dosahoval príjmy počas celého roka alebo len v niektorom mesiaci alebo mesiacoch. Študent, ktorý pracoval len v lete a zarobil si 1000 eur, neplatí žiadnu daň, pretože si pri výpočte dane od základu dane odpočítava celú sumu nezdaniteľnej časti (za rok 2019 sumu 3937,35 eura).

Kto si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na daňovníka

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka majú aj daňoví nerezidenti (cudzinci) za rovnakých podmienok ako daňoví rezidenti - bez ohľadu, ako dlho na Slovensku pracovali, resp. mali príjmy.

Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a manželka

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatňuje prostredníctvom tlačiva "Vyhlásenie na uplatnenie nezdaniteľnej časti …". Ak má niekto viacero zamestnávateľov, uplatniť si toto právo môže len u jedného zamestnávateľa. Uplatniť si nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov na daň zo závislej činnosti môžu všetci zamestnanci, nielen zamestnanci v pracovnom pomere.

Zamestnanec si svoje právo na zníženie základu dane o nezdaniteľnú časť na daňovníka pri výpočte preddavkov uplatniť nemusí, ak sám nechce. Napríklad zamestnanec, ktorý predpokladal, že jeho ročný základ dane za rok 2019 bude vyšší ako 20507 eur a nebude tak mať v ročnom zúčtovaní dane, resp. v daňovom priznaní nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Nezdaniteľná časť základu dane a poberatelia invalidného dôchodku

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. To znamená, že invalidný dôchodok sám o sebe neobmedzuje nárok na túto nezdaniteľnú časť.

Čo sa stane, ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek?

Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Dôležité je pripomenúť, že ak poberateľ invalidného dôchodku v Sociálnej poisťovni požiada o priznanie starobného dôchodku, tak podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nárok na výplatu invalidného dôchodku zaniká dňom priznania starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku.

Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku/manžela?

Situácia, kedy poberanie starobného dôchodku ovplyvňuje nezdaniteľnú časť

Podľa § 11 ods. 6 zákona o dani z príjmov, ak daňovník je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia (I. pilier), vyrovnávacieho príspevku, dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (II. pilier) alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia a uvedený dôchodok poberal k 1.1. príslušného roka alebo mu bol spätne priznaný k 1.1., nemôže si uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Teda, poberatelia starobných dôchodkov, predčasných starobných dôchodkov alebo výsluhových dôchodkov, ak im uvedený dôchodok bol priznaný po 1.1., majú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane.

Príklad

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom 2020, nemala by nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane za rok 2020. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Pre ľudí, ktorí sa blížia k dôchodkovému veku, respektíve uvažujú o predčasnom dôchodku, to znamená - ak je to možné - aby nežiadali o dôchodok krátko pred koncom roka, respektíve k 1.1., ale aby so žiadosťou o dôchodok počkali do 2. januára nasledujúceho roka.

Čo ak bol dôchodok priznaný spätne?

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Ako uplatniť nezdaniteľnú časť na manželku?

Príklad

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Ako preukázať nárok na nezdaniteľnú časť?

Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti musí dôchodca zamestnávateľovi preukázať hodnoverným potvrdením Sociálnej poisťovne o výške poberaného dôchodku za rok ktorý sa zúčtováva. Môže to byť aj rozhodnutie o valorizácií dôchodku k 1.1.

Príklad

Počas roka 2019 poberala zo Sociálnej poisťovne sumu 540 eur mesačne, z čoho je 310 eur jej starobný dôchodok a 230 eur vdovský dôchodok. Na účely určenia nezdaniteľnej časti na daňovníka za rok 2019 sa spočíta len suma vyplateného starobného dôchodku, v danom prípade 12 x 310 = 3720 eur.

Odvodová odpočítateľná položka pri sezónnej práci

Zamestnanec, ktorý bude vykonávať pracovnú činnosť na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, bude od vzniku tohto právneho vzťahu povinne poistený na všetky poistenia zamestnanca [nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné poistenie) a poistenie v nezamestnanosti].

Pre takého zamestnanca je však v podobe odvodovej odpočítateľnej položky pri sezónnej práci zavedená výnimka z platenia poistného na starobné poistenie (SP) a poistenie v nezamestnanosti (PvN). Odvodová odpočítateľná položka predstavuje sumu vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Ak sa bude OOP uplatňovať v roku 2023, tak sa uplatní vo výške 605,50 € [1/2 z PMM za rok 2021 = 1/2 z 1 211 € = 605,50 €].

Stravovanie zamestnancov a príspevky zamestnávateľa

Zákonník práce upravuje povinnosť zamestnávateľa prispieť na stravovanie zamestnancom sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Podľa nového Opatrenia MPSV SR č. 116/2022 Z. z., je suma stravného od 1. 5. 2022 pre pracovnú cestu v trvaní 5-12 hodín 6 €. Zamestnávateľ je teda povinný prispievať na stravovanie svojich zamestnancov sumou zodpovedajúcou 55 % hodnoty jedla, maximálne však na jedno teplé hlavné jedlo vrátane vhodného nápoja od 1. 5. 2022 sumou 3,30 € (6,00 × 55 %). Ustanovenie § 152 ods. 4 Zákonníka práce upravuje výšku minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, ak poskytuje zamestnávateľ stravovanie formou sprostredkovania. To znamená, že minimálna hodnota stravovacej poukážky podľa súčasného právneho stavu musí byť 3,83 €.

Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi povinnosti voči zamestnancom pri zabezpečovaní ich stravovania plniť aj náhradným spôsobom v prípade, ak zabezpečovanie stravovania vylučuje podmienku výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie tak, ako mu to ukladá § 152 ods. 2 Zákonníka práce, alebo ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. V takýchto prípadoch zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok rovnako v sume zodpovedajúcej 55 % hodnoty jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Možno tiež uviesť, že zamestnávateľ poskytne uvedený finančný príspevok na stravovanie aj zamestnancovi pri výkone domáckej práce alebo telepráce, ak mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce nebolo možné.

tags: #odpocitatelna #polozka #pre #poberatelov #invalidneho #dochodku