Kosec, hrstovnica a babka: Život na dedine kedysi a dnes

Článok sa zameriava na zmapovanie tradičných roľníckych postupov a ich prepojenie so súčasným životom na dedine. Od procesu žatvy až po moderné folklórne slávnosti, článok spája spomienky na minulosť s súčasnými udalosťami.

Žatva a spracovanie obilia kedysi

Ešte v nedávnej minulosti vyzerala žatva a spracovanie obilia úplne inak ako dnes. Mlátenie obilia cepami nebolo len náhodné udieranie, ale organizovaná práca, často vykonávaná vo dvojiciach alebo štvoriciach. Predchádzala mu žatva, kde kosec alebo žnec kosil obilie a za ním nasledovala hrstovnica. Táto osoba zbierala obilie kosákom do hrstí a ukladala ich na povriesla, ktoré sa následne zviazali do snopov.

Snopy sa ukladali do panákov alebo mandlov, pričom presný počet snopov v každom útvare bol určený. Na rozdiel od dnešnej mechanizácie, tento proces vyžadoval manuálnu prácu a zručnosť.

Spomienky na roľnícky život pod Tatrami

Pod Tatrami sa obilie nechávalo po pokosení trochu preschnúť na pokosoch. Nebolo zvykom viazať ho hneď po kosení. Namiesto malých panákov sa stavali veľké kríže a mandle. Spomienky siahajú do čias, keď za domom zostala posledná roľa, zatiaľ čo ostatné už boli v družstve. Ešte v predškolskom veku sa chodilo na strnisko strihať stvoly kukurice a čistiť ju.

Využitie slamy a povriesla

Slama mala v tradičnom roľníckom živote široké využitie. Ražná slama, vďaka svojej výške, sa používala do strožokov do postele. Povriesla, potrebné na zviazanie snopov, sa krútili zo slamy. Pamätám si, že babka vedela točiť povriesla. Tie povriesla sa museli narobiť hneď ráno(okolo 4 tej) kým bola slama mäkká.

Prečítajte si tiež: Ochrana LGBT osôb na Slovensku

Sneh a prachér: Zabudnuté čistiace prostriedky

V minulosti sa na čistenie používal sneh a prachér. Tu nešlo o koberce, ale o čistiaci prostriedok zvaný a dnes už skoro nepoznaný sneh a pracovná pomôcka prachér.

Súčasný život v regióne Hornád

Regionálne združenie obcí Hornád aktívne podporuje kultúrne a spoločenské aktivity v regióne. Medzi ne patrí aj obľúbené folklórne podujatie Valalická krojovaná paráda, ktoré spája priaznivcov ľudovej kultúry z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. V roku 2025 sa konal už 18. ročník s témou „Dobri sušed, ľepši jak rodzina“. Na pódiu sa vystriedalo viacero folklórnych súborov a skupín, ktoré predviedli bohatý a pestrý program.

Ekologické aktivity a rozvoj obcí

Viaceré obce v regióne sa zapojili do projektu Predchádzanie vzniku BRKO prostredníctvom nákupu kompostérov. Európska únia spolu s ministerstvom životného prostredia im poskytli dotáciu. Obce pripravili pre občanov aj prednášky ohľadom správneho kompostovania. Cieľom je znížiť množstvo biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu a pomôcť tým nielen prírode, ale aj sebe v podobe kvalitného kompostu.

Kultúrne a športové podujatia

V Nižnej Hutke zorganizovali premiérový beh spojený s Božím slovom. Predtým ako sa bežci rozbehli na 5 km trasu, zaznel príhovor miestnej farárky. Beh odštartoval známy rozhodca Peter Buc. Trať viedla časťou obce i jej prírodným okolím. Po ukončení behov sa bežci občerstvili výborným guľášom a nasledovala panelová diskusia so vzácnymi hosťami. Podujatie obohatila i miestna hudobná skupina Kalap.

Investície do vzdelávania a infraštruktúry

V Sokoľanoch prebehla rozsiahla rekonštrukcia materskej školy. Vďaka zníženiu energetickej náročnosti a emisií skleníkových plynov sa škola stala krajšou i šetrnejšou k prírode. Celková investícia bola financovaná prostredníctvom Slovenskej energetickej a inovačnej agentúry (SEIA). Počas rekonštrukcie museli deti opustiť svoje známe priestory, ale od septembra 2025 sa MŠ opäť otvorila.

Prečítajte si tiež: Všetko o vrátení erotických pomôcok

Vývoj v poľnohospodárstve a testovanie odrôd

Novú skúšobnú a karanténnu stanicu ÚKSÚP otvorili v obci Belža. Budú tu v poľných podmienkach skúšať nové odrody plodín a monitorovať ich reakcie na klimatickú zmenu. Okrem štátnych skúšok tam testujú aj firemné odrody. Náklady na projekt boli hradené zo štátneho rozpočtu.

Oslavy a ocenenia v obciach

Vyšná Myšľa oslávila 700 rokov od prvej písomnej zmienky. Oslavy sa niesli v duchu menej známych, ale rovnako kvalitných umelcov. Vystúpil FS Raboľ s družobnými Karoskimi paradnicami, skupina Ostroški a Montana Band. Ocenili občanov, ktorí boli dlhé roky v úzadí, no robili záslužné činnosti pre obec.

Beh Ždaňou a dopravná infraštruktúra

V Ždani sa uskutočnil druhý ročník Behu Ždaňou. Na dvaapolkilometrovej trati dominoval Štefan Pálfi z Košíc. Radosť z pohybu bola dôležitejšia ako časy.

Juhovýchodný obchvat Košíc je hotový. Rýchlostná cesta R2 Šaca - Košické Oľšany, konkrétne druhý úsek, začala slúžiť vodičom. Stáva sa súčasťou juhovýchodného obchvatu mesta Košice a napája sa na už sprevádzkovaný úsek diaľnice D1 Budimír - Bidovce.

Výročie Abovského hlásnika

Štvrťročník Abovský hlásnik, ktorý s webom www.regionhornad.sk vydáva Regionálne združenie obcí Hornád a PR agentúra Communication House, vychádza už 20 rokov. Toto výročie sme spolu so starostami obcí pekne oslávili.

Prečítajte si tiež: Pracovné vyučovanie a didaktické pomôcky

Súťaž modelárov v Čani

V Čani sa uskutočnil ročník súťaže a výstavy modelov Plastic Model Čaňa 2025. Do súťaže bolo prihlásených približne 270 modelov. Tento ročník bol posledný pod vedením Stanislava Žoldáka.

Rozlúčka s letom v Sokoľanoch

Deti v Sokoľanoch sa rozlúčili s prázdninami a letom veselo. Obec pripravilo Rozlúčku s letom. V kultúrnom programe sa predstavili folklórne súbory z okolitých obcí a deti si užili mini disko s Kvetinkou Amálkou.

Abovské folklórne slávnosti v Skároši

Amfiteáter v Skároši sa naplnil tanečníkmi, spevákmi a návštevníkmi, ktorí si prišli užiť Abovské folklórne slávnosti. Jedinečný festival, ktorý aj tento rok spojil regióny, generácie a rodiny, pripravilo Centrum kultúry Košického kraja v spolupráci s obcou Skároš.

Finančné prostriedky do Sene

Obec Seňa poctil svojou návštevou Samuel Migaľ, minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Obci odovzdal deklaračný list o schválení ďalších finančných prostriedkov.

tags: #kosec #pomocka #babka #recept