
Dovolenka je neoddeliteľnou súčasťou pracovného života a slúži na oddych a regeneráciu zamestnanca. Slovenský Zákonník práce upravuje problematiku dovolenky v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne. Niekedy však môže nastať situácia, keď zamestnávateľ má právo krátiť zamestnancovi jeho nárok na dovolenku. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach krátenia dovolenky podľa slovenského Zákonníka práce, vrátane príkladov a praktických rád.
Uplatňovanie inštitútu krátenia dovolenky je založené na dobrovoľnej báze, t. j. zamestnávateľ môže, ale nie je povinný krátiť dovolenku. Zamestnancovi možno krátiť len dovolenku, na ktorú mu vznikol nárok. Ak zamestnancovi v kalendárnom roku nárok na dovolenku nevznikol, nie je ju možné krátiť, keďže „nie je čo“ krátiť. Pri krátení dovolenky sa uplatňuje zásada, že dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku (§ 109 ods. 7 Zákonníka práce).
Krátiť dovolenku je možné len zo zákonom určených dôvodov, ktoré definuje § 109 Zákonníka práce. Je dôležité rozlišovať, aký druh dovolenky sa kráti (dovolenka za kalendárny rok, dovolenka za odpracované dni, dodatková dovolenka) a z akého dôvodu. Nie každý typ dovolenky je možné krátiť z rovnakého dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé druhy dovoleniek sa krátia z rozdielnych dôvodov.
Ak zamestnanec splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže mu zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu:
Okrem toho môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku z dôvodu neospravedlnenej absencie (§ 109 ods. 3 Zákonníka práce):
Prečítajte si tiež: Podmienky podpory po dovŕšení 18 rokov
Zamestnávateľ môže zamestnancovi krátiť dovolenku za kalendárny rok aj v prípade výkonu trestu odňatia slobody, či väzby zamestnanca (§ 109 ods. 5 Zákonníka práce):
Tento druh dovolenky je možné krátiť len za neospravedlnené absencie podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce:
Z iných dôvodov nemožno dovolenku za odpracované dni krátiť.
Tento druh dovolenky je možné krátiť len za neospravedlnené absencie § 109 ods. 3 Zákonníka práce:
Z iných dôvodov nemožno dodatkovú dovolenku krátiť.
Prečítajte si tiež: Invalidný dôchodok a roky poistenia
Dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá, a za obdobie materskej dovolenky a otcovskej dovolenky.
Aj v prípade krátenia dovolenky (ak ale nejde o krátenie dovolenky z dôvodu neospravedlnenej absencie, či výkonu trestu odňatia slobody alebo väzby) sa musí zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, poskytnúť dovolenka aspoň v dĺžke jedného týždňa, mladistvému zamestnancovi v dĺžke dvoch týždňov. Pri takomto krátení dovolenky ustanovuje Zákonník práce minimálny rozsah dovolenky, ktorý sa musí zamestnancovi poskytnúť.
Zamestnanec bol dočasne práceneschopný od 21. 9. 2022 do 14. 3. 2023. Nárok na dovolenku za rok 2022 zamestnávateľ zamestnancovi nekrátil. Ale v nasledujúcom roku zamestnávateľ nárok na dovolenku za rok 2023 krátil. Vychádzal zo skutočnosti, že zamestnanec zameškal z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti viac ako 100 pracovných dní. Postup zamestnávateľa správny nebol. Počet zameškaných dní sa na účely krátenia dovolenky posudzuje v každom kalendárnom roku osobitne.
S účinnosťou od 1. 1. 2026, novela č. 362/2024 Z. z. zaviedla zmeny v oznamovacej povinnosti zamestnávateľa voči zdravotnej poisťovni pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) bude poskytovať zdravotným poisťovniam údaje o začiatku a konci dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, čím sa ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa pre elektronické PN. Tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.
Od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Prečítajte si tiež: Ako ovplyvňuje dĺžka práce váš dôchodok?
Od 1.1.2019 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce.
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. Príjmový pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu (teda aj §152a ZP). Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je účtovným dokladom akceptovateľným aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Voucher sa považuje len za "objednávku", ktorou sa objednáva ubytovanie (aj v prípade, že sa za voucher zaplatí vopred). Je možné považovať za účtovný doklad od zamestnanca aj Zmluvu o ubytovaní uzatvorenú v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. Na účely §152a ZP možno aj takúto zmluvu považovať za relevantný doklad ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve.
Pod pojmom "prenocovanie" sa podľa zákona č.91/2010 Z. z. o podpore cestovného ruchu v z. n. p. rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení prevádzkovanom ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie je definované ako budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby.