Krivá výpoveď a krivá prísaha: Rozdiely, aspekty a právne dôsledky

Tento článok sa zaoberá problematikou krivej výpovede a krivej prísahy v slovenskom právnom systéme, analyzuje rozdiely medzi nimi, ich právne dôsledky a s tým súvisiace aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na túto oblasť, opierajúc sa o relevantné právne predpisy, judikatúru a odborné názory.

Úvod do problematiky krivej výpovede a krivej prísahy

Podávanie nepravdivých svedeckých výpovedí predstavuje nežiaduci stav, ktorý negatívne ovplyvňuje riadny priebeh trestného konania a ohrozuje spravodlivé rozhodnutie. Slovenský právny systém, rovnako ako aj medzinárodné právo, kladie dôraz na povinnosť svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať.

Definícia a znaky trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy je definovaný v § 346 Trestného zákona. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v aktívnom konaní páchateľa, teda uvedení nepravdy, alebo v pasívnom konaní, teda zamlčaní okolností, pričom musí ísť o okolnosť, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie.

Súdna prax považuje za okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, také, ktoré konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Okolnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, a ktoré treba dokazovať, sú uvedené v ustanovení § 119 ods.

Subjekt trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy

V danom prípade ide o subjekt špeciálny, teda páchateľom tohto trestného činu môže byť iba svedok. Pojem svedok nie je v Trestnom poriadku definovaný. Je preto nevyhnutné dôsledne rozlišovať medzi procesným postavením svedka a obvineného.

Prečítajte si tiež: Právne Aspekty Krivej Výpovede

Subjektívna stránka trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy

Na spáchanie trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy sa vyžaduje preukázanie úmyselného zavinenia, teda páchateľ chcel svojim konaním (uvedenie nepravdy alebo zamlčanie podstatných okolností) porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom (riadne zistenie skutkového stavu v konaní).

Vzťah k princípu zákazu donucovania k sebaobviňovaniu (nemo tenetur se ipsum accusare)

Princíp nemo tenetur, zakotvený v medzinárodných dohovoroch a ústavnom práve, chráni osobu pred donucovaním k sebaobvineniu. Tento princíp má významný vplyv na posudzovanie trestnosti krivej výpovede v situáciách, keď svedok vypovedá o vlastnej trestnej činnosti.

Podľa právnej vety rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR, sp. zn. 5 Tz 71/68, osoba, ktorá spáchala trestný čin, sa nepravdivou svedeckou výpoveďou ohľadne tohto svojho trestného činu nedopúšťa trestného činu krivej výpovede podľa § 175 (vtedy účinného) Trestného zákona, a to ani vtedy, ak bola riadne poučená o práve odoprieť výpoveď podľa § 100 ods. 2 (vtedy účinného) Trestného poriadku.

Poučovacia povinnosť orgánov činných v trestnom konaní

Trestný poriadok určuje postup orgánov činných v trestnom konaní súvisiaci s výpoveďou svedka. Pred samotným výsluchom sa musí vždy zistiť jeho totožnosť a pomer k obvinenému.

Trestný poriadok stanovuje, že svedok musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede (ustanovenie § 131 ods. 1 posledná veta).

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na trestný čin Krivej Výpovede

Ak svedok nie je podľa predmetného ustanovenia poučený, nebol postup podľa Trestného poriadku dodržaný. Ak je výpoveď svedka nepoužiteľná pre trestné konanie, nemôže tvoriť ani podklad pre rozhodnutie. Preto aj keby svedok vedome klamal o podstatných okolnostiach v inej trestnej veci, alebo by takéto okolnosti zamlčal, nemôže sa dopustiť trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy, ak nebol poučený o povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčať, pretože rozhodnutie v trestnom konaní z takej výpovede nemôže vychádzať.

Krivá výpoveď v kontexte fiktívnych oznámení o trestnom čine

Pri trestnom stíhaní a vyšetrovaní ekonomickej trestnej činnosti, najmä trestnej činnosti v daňovej oblasti, sa orgány činné v trestnom konaní často stretávajú s konaním podozrivých a obvinených osôb, ktorým sa snažia zatajiť existenciu dôkazov, najmä účtovných dokladov, väčšinou fingovaním ich straty alebo odcudzenia.

Veľmi častým spôsobom zakrývania existencie takýchto dôkazov je oznámenie o fiktívnej krádeži účtovných dokladov, väčšinou (ale nielen) zo zaparkovaného motorového vozidla. V praxi sa vyskytujú aj prípady, keď sa podarí preukázať fiktívnosť takto oznámeného konania.

Pokiaľ ide o fiktívne oznámenie o údajnom trestnom čine, takýto svedok nutne vypovedá nepravdivo o všetkých okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie. Ak by totižto vypovedal pravdivo, muselo by dôjsť k zastaveniu trestného stíhania v zmysle § 215 ods. 1 písm.

Marenie spravodlivosti

V prípade, ak je takáto krivá výpoveď motivovaná snahou zatajiť dôkazy alebo znemožniť prístup orgánov činných v trestnom konaní ku nim, za splnenia ďalších zákonných podmienok prichádza do úvahy aj trestné stíhanie pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Trestného zákona.

Prečítajte si tiež: Nepravdivé Obvinenia: Obrana

tags: #kriva #vypoved #kriva #prisaha #rozdiel